U.S.O. (1)

Nielen pozemský vzdušný priestor brázdia záhadné telesá.

Oveľa viac tajomstiev zrejme skrývajú morské hlbiny, najmá v oblasti Bermudského trojuholníka.Príbehy týkajúce sa príšer a záhadných tvorov z morských hlbín zvyčajne zaraďujeme k historkám o upíroch na vyplnenie dlhých zimných večerov, ale čo so záhadnými telesami,lietajúcimi diskami?

Môžeme naozaj všetky záhadné veci súvisiace s oceánom zaradiť do bájoslovia?

Svetový oceán zaberá 71 percent zemského povrchu, čiže asi 368 miliónov km. Hoci si myslíme, že je už len málo vecí na Zemi, ktoré by sme nemali prebádané, svetový oceán celkom iste patrí k najväčším záhadám. Veď čo všetko sa môže skrývať napríklad v tzv: Mariánskej priekope, do ktorej by sa zmestil celý Mount Everest a ešte by nad ním boli dva kilometre vody.

O to, čo sa deje vo svetovom oceáne, sa najviac zaujímajú oceánografovia. Pomocou rôznych prístrojov sa im podarilo spracovat mapy 97 percent morského dna, ale nikdy sa nedostali do hlbokých priekop v oceáne. Tie sú nám rovnako cudzie ako iné planéty. Súčasné batyskafy sa dokážu dostat do hÍbky 6000 m. Najslávnejším batyskafom je Alvin, ktorý pomohol okrem iného získať z morských hlbín americké atómové a vodíkové bomby. Prvé zo šestnástich hlbinných geotermálnych žriedel objavili pri Galapágoch v roku 1977, pričom 90 percent živých bytostí žijúcich v ich okolí biológovia nepoznali. Napríklad meter dlhé červy, ktoré nemali tlamu ani tráviaci systém a aby prežili, absorbovali baktérie síry. Podobné prostredie, bohaté na síru sa nachádza na jednom z Jupiterových mesiacov.

Bádatelia sú presvedčení, že na tomto mesiaci móže existovat život. Celkove veda vie viac o svete, ktorý nás obklopuje ako o morských hlbinách. Vyše 30 rokov ponorky skúmali moria a oceány. Masové použitie sonarov umožnilo objaviť hÍbkovodný zvukový kanál 1200 m pod morskou hladinou, ktorý sa rozkladá od obratníkov po obapóly. Používajú ho najmá veľryby, ktoré jeho pomocou vysielajú svoje piesne na stovky, ba tisíce míľ. Počas tzv. studenej vojny položili obe strany na morské dno celé siete zariadení na určenie ponoriek, ktoré vyplávali na more (zariadenia SOSUS a ELINBT).

Používajú sa dodnes na zameriavanie supermoderných ponoriek a lodí postavených pomocou technológie „stealth“, ktorá spočíva v pokrytí plášťa kostry lode špeciálnou gumou tlmiacou zvuk. Nemožno sa čudovať, že práve operátori zariadení SOSUS najčastejšie informujú o USO, záhadných podmorských objektoch – Unidentified Submersible Objects. V osemdesiatych rokoch Švédi zaznamenali množstvo narušení svojich výsostných vôd. Všetky sa začali incidentom so sovietskou ponorkou typu Tango, ktorú 20. októbra 1981 zachytilo švédske vojenské námorníctvo v oblasti vojenského prístavu v Karlskone.

V nasledujúcich piatich rokoch Švédsko zaznamenalo 10 000 porušení hraníc najpravdepodobnejšie sovietskymi miniponorkami. Vo februári 1995 švédska vláda oznámila, že podrobnú správu výboru na výskum UFO špeciálne povolaného tamojším Štábom obrany budú zakrátko publikovat. Zaujímavý je aj fakt, že kým vojaci v USA a vo Vel’kej Británii neradi hovoria o UFO, námorníci hovoria o USO veľmi ochotne.

error: Kopírování zakázáno!