Archeológovia odhaľujú záhadu rondelov

V článku Archeológovia odkrývajú kamenné srdce Európy (1) písal David Keys o monumentálnych kruhových stavbách zo strednej Európy, starých takmer 7000 rokov, ktorých účel nie je doposiaľ známy.

Český archeológ Václav Matoušek upozornil na fakt, že tieto stavby súviseli so známou lengyelskou kultúrou a uviedol príklady rondelov z Moravy.

Medzičasom sme zistili, že časopis Slovenská archeológia 2/2004 obsahuje podrobnú a veľmi zaujímavú analýzu mnohých rondelov, nájdených na území dnešného Slovenska (Žlkovce, Svodín, Bučany, Horné Otrokovce a ďalších), ale aj na iných miestach v strednej Európe. Slovenskí archeológovia študujú rondely už viac ako 25 rokov.

Hľadanie orientácie v čase

Článok Orientácia rondelov lengyelskej kultúry na smery vysokého a nízkeho mesiaca napísali Juraj Pavúk a Vladimír Karlovský. Vyplýva z neho, že rondely zrejme slúžili na viacero účelov, zjavná sa však zdá byť ich astronomická funkcia zachytiť pozíciu Mesiaca v najvhodnejšom momente, aby neolitickí ľudia vedeli, kedy majú začať siať. V tom čase (4800, respektíve 4500 rokov pred n. l.) termíny vychádzali na 13. mája a 14. novembra (čas jarnej a jesennej sejby). Ročné obdobia tiež boli iné ako dnes: jar trvala 105 dní (od 28. januára do 13. mája), leto 80 dní (13. máj – 1. august), jeseň 105 dní (1.august – 14. november) a zima 75 dní (14. november – 28. január).

V uvedených dobách neolitu bolo síce celkovo teplejšie, v porovnaní s dneškom však boli oveľa väčšie tepelné rozdiely medzi letom a zimou, jeseňou a jarou (horúce leto, veľmi teplá jeseň, studená až krutá zima a veľmi chladná jar), takže jarné práce sa museli začínať neskôr ako teraz. Ako píšu autori, rentabilné poľnohospodárstvo v miernom pásme bez orientácie v čase, najmä v zhoršených klimatických podmienkach, bolo sotva možné. Potreba rondelov musela byť naozaj veľmi silná, keď ani skalné podložie (Běchařovice, Křepčice, Gauderdorf, ale aj Stonehenge) staviteľov neodradilo.

Mesiac a Slnko

Autori píšu: „Zvýšený záujem o cieľavedomé pozorovanie a meranie chodu Mesiaca mohol spôsobiť nástup suchej periódy, počas ktorej sa obdobie zrážok podstatne skracovalo, s čím súvisela malá oblačnosť počas roka… Táto zmena prinútila obyvateľov k orientácii v čase. Ako najvhodnejší objekt poslúžil Mesiac, ktorý neustále mení fázy, ktorý bol asi považovaný za pôvodcu sucha, chladu, dažďa, prípadne za silu, ktorá to ovplyvňuje, čím sa stal človeku pocitovo asi bližším ako Slnko.“

Podľa J. Pavúka a V. Karlovského sotva možno dnes nájsť presvedčivý dôkaz, že naši neolitickí predkovia stavali rondely v prvom rade ako observatóriá, všetko tomu však nasvedčuje.

Prečo odchádzali?

Inou záhadou je, prečo ľudia namáhavo vybudované rondely opúšťali. Aj tu mala pravdepodobne dôležitý význam perióda 19 rokov, počas ktorej sa Mesiac dostal do rovnakej krajnej polohy na horizonte. Len v tom roku bolo možné vytýčiť žiadaný smer. Rondely v Žlkovciach a Bučanoch sú orientované v krajnej polohe na severozápadnom smere nízkeho Mesiaca. A podľa toho v roku vysokého či nízkeho Mesiaca dochádzalo k významným rozhodnutiam.

Pri rozhodnutí o zmene sídla to mohli byť dôvody hospodárske, vyvolané zničením či vyčerpaním okolia osady a polí. K neekonomickým dôvodom opustenia starej a založenia novej osady mohol patriť práve určitý počet 19-ročných cyklov. Astronomicky orientované rondely lengyelskej kultúry, rádiokarbónovou metódou datované do 5. storočia pred n. l., posúvajú astronomické vedomosti vtedajších ľudí o takmer 2000 rokov pred slávne Stonehenge.

Stredourópske rondely teda naozaj patria zatiaľ k najstarším stavbám, ktoré slúžili na pozorovanie Mesiaca a Slnka a zrejme aj na ich uctievanie. „Zatiaľ nie je známe,“ píšu autori, „kam v čase a priestore siaha zrod objavu týchto pravidelností v chode Slnka a Mesiaca a ich kalendárneho využívania. Sotva však boli znovu objavené na Britských ostrovoch, kde sa astronomicky orientované kruhovité stavby mimoriadne často vyskytujú.“

Fascinujúca predstava

Ak prijmeme predstavu o presnej astronomickej orientácii rondelov, môžeme si podľa J. Pavúka a V. Karlovského osvojiť aj „celkom fascinujúcu predstavu o tom, ako ľudia veľkej časti strednej Európy v roku vysokého alebo nízkeho Mesiaca v tom istom termíne očakávali a oslavovali zostúpenie Mesiaca do brány rondelu. A v ten istý deň (13. mája) každoročne vo vchodoch rondelov s orientáciou na nízky Mesiac predchádzajúce Slnko odmeriavalo čas a na veľkej časti Podunajska oznamovalo roľníkom čas sejby. Rok 2006 bude rokom vysokého Mesiaca, rok 2015 bude rokom nízkeho Mesiaca.“

Odkazy

(1) Archeológovia odkrývajú kamenné srdce Európy – SME 23. 6.2005, http://veda.sme.sk/c/2269853/archeologovia-odkryvaju-kamenne-srdce-europy.html

Z archíva KPUFO.EU/SK

error: Kopírování zakázáno!