Kuriozity bádateľského úsilia

Aj svetoznami vedci sa mýlili…

Sir Isaac Newton

Strávil tridsať najproduktívnejších rokov snahou premeniť základné kovy na zlato a nájsť skryté šifry v Biblii, ktoré podľa neho obsahujú tajné božie zákony vesmíru. Neskôr predpovedal, že v roku 2060 príde koniec sveta. A práve Newton, o ktorom sa traduje, že mal pravdepodobne najdokonalejšie vedecké myslenie, si do vchodových dverí vyrezal dva prielezy – jeden pre mačku a druhý, menší pre jej mačiatko.

Charles Waterton

Britský dobrodruh a prírodovedec sa preslávil knihou „Putovanie po Južnej Amerike“, ktorú vydal v roku 1826. Napísal ju po mnohých rokoch strávených osamote v neprebádanom dažďovom pralese. Waterton pristupoval k práci v teréne prakticky. Raz strávil šesť mesiacov s nohou vystrčenou z hojdacie siete – vraj dúfal, že ho uhryzne vampír.

Charles Darwin

spočítal všetky dážďovky na svojej záhrade. Tisíce dážďoviek si rozkladal na biliardový stôl a robil na nich rad experimentov, ku ktorým patrilo aj skúmanie toho, čo sa stane, keď jeho syn bude hrať dážďovkám na fagot. Neskôr pokus opakoval – fagot počúvali kvety.

Alexander Graham Bell

Mal neustále zakrytá okná, aby do domu nevznikali „škodlivé lúče“ splnu. Snažil sa naučiť svojho psa hovoriť a pitvali svoju mačku, aby mohol preskúmať jej hlasivky.

Nikola Tesla

Patril spolu s Thomasom Edisonom a Guglielmo Marconim medzi velikánmi dejín elektriny. Málokto o ňom vie, že tiež študoval v lesoch vtáky a potom skákal sa strechy svojej farmy s dáždnikom v ruke – bol presvedčený, že poletí. Mýlil sa, po svojom pokuse strávil šesť týždňov na nemocničnom lôžku.

error: Kopírování zakázáno!