Cydónia kúzla zbavená

Marťanská tvár roniaca slzy je definitívne kúzla zbavená

Európskej sonde Mars Express sa podarilo získať sériu skvelých snímok z oblasti Cydonia. Snímky s vysokým rozlíšením (13,7 m/pixel) nielen rozptýlili mýtus, na ktorom sa priživovali fantastovia, ale zároveň zmapovali oblasť, ktorá pozemských geológov už dávno zaujala.

Cydonia leží na severnej pologuli Marsu, na priesečníku 40,75° severnej šírky a 350,54° západnej dĺžky, v oblasti Arabia Terra, ktorú tvorí zmiešaný terén medzi planinami severu a južnými vysočinami. Túto oblasť vypĺňajú veľké údolia zanesené erodovaným materiálom, nad ktorými sa vypínajú, mohutné skalné „pyramídy“, či rozpadajúce sa stolové hory, zvyšky voľakedajšej planiny.

Plačúcu tvár objavila 25. júla 1976 sonda Viking. O päť dní neskôr vydala NASA informáciu, že jedna z týchto stolových hôr pripomína „ľudskú tvár“, napriek tomu, že americkí vedci už vtedy upozornili, že ide iba o optický klam, spôsobený morfológiou útvaru, uhlom osvitu, slnečným svetlom a v neposlednom rade nedostatočným rozlíšením. To všetko vytvorilo ilúziu očí (s jedným slziacim okom), nosa i úst obrovskej kamennej tváre.

Najrozličnejší fantastovia sa tejto informácie chytili. Kamennú tvár interpretovali ako dôkaz existencie dávnej marťanskej civilizácie, ako odkaz pozemšťanom. „Objavu“ sa chytila bulvárna tlač a autori pokleslejšej sci-fi. O kamennej tvári sa napísali tisíce článkov, spomína sa v desiatkach kníh a webových stránok. Nadšenci z neskorších, podrobnejších snímok dokonca vyčítali, že útvary v oblasti Cydonia sú zvyškami veľkého rozpadajúceho sa mesta, ktoré sa rozrástlo okolo pyramíd!

Sonda Marx Express sa pokúšala získať kvalitné snímky z Cydonie v priebehu posledných dvoch rokov. Fotografie však vedcov neuspokojili, lebo túto oblasť neprestajne zahaľoval prach a sadze. Až počas 3253. preletu nad Cydóniou sa kvalitné snímky podarilo exponovať.

Pyramídy Cydonie, zvyšky po dávnej planine, sa rozsýpajú. V súčasnom období ich však erózia narúša pomalšie ako stolové hory na Zemi. Geológov však zaujímajú aj goliere morén, ktoré ich obklopujú. Ide totiž o rozsypané horniny premiešané s ľadom.

Takéto útvary objavili aj okolo Tváre. Staršie morény môžu byť prekryté lávovými kobercami z okolitých vulkanických oblastí. Západná stena Tváre sa zosunula či zanorila, o čom svedčí výrazná severojužná trhlina. Podobnú, ale zvetraným materiálom zanesenú trhlinu vidíme aj nižšie, na západnom úpätí Tváre.

Obr.

1) pôvodná fotografia Tváre z Marsu , ktorú nasnímala sonda Wiking 25.7.1976

2) snímka s najvyšším rozlíšením zhotovená sondou Mars Express

3) Tvár z iného pohľadu

4) Lebka – oblasť Cydonia pripomínajúca ľudskú lebku – detail

5) Lebka – oblasť Cydonia pripomínajúca ľudskú lebku. Útvar Lebka sa nachádza od stredu smerom k pravému dolnému okraju.

6) oblasť Cydonia vyfotografovaná sondou Mars Express s rozlíšením 13,7 m/pixel

Z časopisu KOZMOS č. 6/2006.

Vydáva: Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove, Národné metodické centrum,  947 01 Hurbanovo, tel. 035/7602484, fax: 035/7602487. Za vydavateľa zodpovedný Ing. Teodor Pintér. Adresa redakcie: Konventná 19, 811 03 Bratislava, tel./fax: 02/54414133, Internet: http://www.suh.sk/kozmos.htm