Sú domy, ktoré zabíjajú?

  Architektúra je prvé z umení, ostatné nasledujú za ňou. Prečo taká výsada? Pretože iba ju možno spomedzi dekoračných a priemyselných umení brať na zodpovednosť za šťastie a bezpečnosť ľudí. Je mocná a zmysluplná. Má estetické a spoločenské poslanie.

Podľa toho, či vytvára pekné alebo menej pekné prostredie, či postavené domy ponúkajú obyvateľom väčšie alebo menšie materiálne a morálne pohodlie, väčšiu alebo menšiu pohodu pre dušu, budú aj ľudia rozliční. Šťastní alebo menej šťastní, – píše vo svojej knihe Domy, ktoré zabíjajú, Roger de Lafforest.

Architekt z gemerského mesta

O týchto zaujímavých vzťahoch sme sa rozprávali s 31-ročným Ing. arch. Erikom Klaubertom z Rimavskej Soboty, ktorý svoj talent využíval ešte počas štúdia architektúry – s tromi spolužiakmi otvorili ateliér v Bratislave, kde pôsobili jeden rok až do ukončenia štúdia. V škole ho vyučoval nemecký učiteľ, a ten ho oslovil, či by nešiel pomôcť s nejakými prácami do Nemecka. Pôsobil dva roky v blízkosti Frankfurtu nad Mohanom, robil v architektonických štúdiách návrhy objektov, vypracovávali súťaže. V súčasnosti pôsobí nielen v Rimavskej Sobote, ale i v Banskej Bystrici, Rožňave a inde. Jeho denný rozvrh je vyčerpávajúci V súčasnosti začína pracovať na návrhoch pre obnovenie tržnice v Rim. Sobote. Jednými z množstva jeho prác je napr. i budova Tatrabanky v Rim. Sobote, či presklená nadstavba starej radnice na Hlavnom námestí v tomto meste.

„Áno, ľudia chcú novátorské, originálne veci,“ prikyvuje architekt. „Aj tu v malom provinčnom meste vedia zdvihnúť latku vysoko.“ Tento talentovaný architekt nevylučuje problém neobývateľných domov. „Veľké pochybnosti sú v tomto smere pri železobetónových konštrukciách,“ hovorí architekt, „kde sa vytvára oceľová armatúra – tie posilňujú škodlivé účinky geopatogénnych zón. Rovnako prúdenie vody, podzemný prameň, dokonca i podlahové kúrenie, kde tiež ide o cirkuláciu vody – všetky tieto faktory môžu byť živnou pôdou pre posilnenie týchto zón. Vplýva to na človeka, vplýva to na jeho náladu. Riešil som jednu stavbu v Banskej Bystrici, kde ako podklad sa nanosili vápencové skaly, aby eliminovali geopatogénnu zónu. Aj miesto pre stavbu, pozemok sa na určitej ploche hľadá podľa prútikára. Ľudia bývajúci v panelákoch nemajú možnosť výberu, je tam oceľová sieť, oceľová armatúra, nepriepustnosť týchto materiálov môže mať vplyv z týchto sfér. Niečo podobné je Feng šuej, je to teória ohľadom príjemnosti bývania a pozitívneho vplyvu energií, čo sa týka tvaru a dispozície i materiálov. V menšom som na tom pracoval. Skôr však tvorím na základe pocitu. Keď som to potom konfrontoval s týmito teóriami, utvrdilo sa mi, že je to podobné. Tu treba povedať, že u ľudí, ktorí sa tomu striktne venujú, dochádza k extrémom, prepadnú tomu a stáva sa z toho životný štýl. Keď navrhujem, musím mať pocit, že zákazníkovi odovzdávam príjemnú stavbu v harmónii tvarov a kompozície. Nestretol som sa doteraz s neobývateľným domom, ale nevylučujem takéto veci. Keby som sa s niečím podobným stretol, určite by som volal senzibilného človeka, poradil by som sa, pozisťoval si, prečítal, aké sú možnosti riešenia. Môžu vplývať fyzikálne javy i iné energie. Pripúšťam i duchárske vplyvy. Je to súčasť života.“

Strašidelné domy

„Navštívili ste dom, v ktorom straší?“ sme zvedaví. „Samozrejme, počul som o podobných domoch, aj u mňa doma počujem všelijaké zvuky (býva v paneláku – pozn. red.): praská mi v byte, občas bliká svetlo – zatiaľ ma to však neobmedzovalo ani nerozrušilo. Viem, že na okolí Rim. Soboty bolo niekoľko neobývateľných domov. Napr. dom v Kocihe – čudné zvuky, ktoré sa domom rozliehali vyšetrili i zvedaví odborníci, nakoniec sa zhodli na tom, že sú pod domom spodné vody, prameň, ale záhada dodnes nebola celkom vyriešená.“ (Dom je v súčasnosti obývaný. Terajší nájomníci sa na žiadne zvuky ani rušenie nesťažujú, ako nám povedal starosta Kocihy Pavel Mišurák).

„Záleží aj od citlivosti jedinca,“ mieni E. Klaubert, „niekto je citlivý na hormonálnu zmenu počas daždivého počasia. Aj svetlo nám vytvára určitú reakciu šťastia, pohody, spokojnosti a pokiaľ ho nemáme, sme v depresii. V škandinávskych a severných krajinách majú svetelné panely, snažia sa pomocou nich dostať čo najviac svetla do tela. Je tam najviac samovrážd, sú to dosť tmavé krajiny a viac ľudí podlieha depresii. Najviac vplýva na človeka svetlo a farba. Vyhovujúce sú mäkké príjemné farby. Agresívne sú ostré odtiene akejkoľvek farby. Ja uprednostňujem neurčité odtiene sivohnedej, sivozelenej, sivomodrej…

Dôležitá je tiež kvalita vypracovania, kvalita prevedenia stavby. Detail a materiál by nemali rušiť. Stavba by mala osloviť a nemalo by na nej nič pôsobiť rušivo. Z materiálov je najzdravšie drevo a tehla. Majú aj najmenšie rádioaktívne vyžarovanie. Naopak veľmi rádioaktívnym prvkom je radón, ktorý zvykne pôsobiť v prízemných častiach obydlí. Dá sa však izoláciou rozrušiť.“

Architekt súhlasí s tým, že i pamäť múrov môže byť reálna. Je možné zlé pôsobenie minulosti. Nepríjemnosti, nešťastia, zlovestný vplyv u jedného alebo viacerých obyvateľov napokon presiakne do celého prostredia; medzi obyvateľmi a domom sa rozohrá hrozivý pinpong, navzájom si vysielajú vlnenia, ktorých škodlivý vplyv stále rastie. Môžu byť teda domy, ktoré „zabíjajú“? Záhad minulostí je veľa. Vyskytujú sa však i záhady modernej doby. A po konzultácii s odborníkom sme sa dozvedeli, že i obydlie nemusí byť vždy vítaným útočiskom. Sú totiž veci vo vesmíre i veci medzi nebom a zemou…

• -kd-: Sú domy, ktoré zabíjajú? 31. 1. 2007, Internet: http://www.mynoviny.sk/clanok.asp?cl=3124755

Z archivu KPUFO.EU/SK