TAJOMSTVÁ TEMPLÁROV (1)

Motto: Non nobis, Domine, non nobis, sed Nomini Tuo da gloriam. (Nie pre nás, Bože, nie pre nás, ale dať Tvojmu menu slávu) – heslo templárov

Templári sú obľúbenou témou rôznych historických štúdií, ktorých počet je naozaj nepreberný.

Píšu o nich historici, znalci bojovej stratégie, teológovia a v neposlednej rade aj mystici, či okultisti. Kto by chcel však viesť seriózny historický výskum, zistil by, že všetko je oveľa zložitejšie.

Dôvodom je už samotná utajovaná činnosť templárov a nedostatok autentických prameňov – významné templárske spisy boli totiž v čase ich prenasledovania zničené a neskoršie písomné pramene sú poznačené tendenčnosťou, lebo ich autorom bol víťaz, v tomto prípade cirkev.

V súčasných prácach je často popisovaný význam templárov v boji proti odporcom kresťanstva, ekonomická, príp. aj politická moc. Málokedy sú však rozoberané niektoré príčiny ich konania a často sa podceňuje mystická zložka, ktorá hrala u templárov veľmi dôležitú funkciu a na ktorú sa odvolávalo a dodnes odvoláva množstvo tajných ezoterických spoločností (rosenkruciáni, slobodomurári atď.).

Nehovoriac už o nejasnostiach, ktoré sa objavili po násilnom zrušení rádu. Cieľom tejto práce je preto upozorniť na niektoré čierne miesta v pôsobení templárov a načrtnúť taktiež ich neskorší vplyv na formovanie niektorých organizácií. Nepôjde nám o bezduché a strohé fakty, ktorých význam však nebudeme podceňovať, ale pokúsime sa pozrieť na problematiku templárov z rozšíreného pohľadu bez, tak často používaných, predsudkov.

História totiž nie je len kopa mien a dátumov, ale sú to udalosti a skutočnosti, ktoré sú stále živé, lebo priamo ovplyvňujú súčasnosť. Presvedčíme sa taktiež o stopách, ktoré potvrdzujú existenciu templárov aj na území Slovenska. I keď sa v tejto práci objavia informácie, ktoré môžu vyzerať na prvý pohľad veľmi nepravdepodobne a fantasticky, po hlbšom uvažovaní a poznaní nových súvislostí sa začne odkrývať ozajstná skutočnosť, ktorá sa predsa len bude líšiť od názoru väčšiny = vedeckej skutočnosti.

História templárov sa začala písať v roku 1119, keď sa francúzsky rytier Hugo de Payns obrátil na panovníka Jeruzalemského kráľovstva Balduina II. so žiadosťou, aby mohol spolu s rytierom Gottfriedom zo St. Omeru a s ďalšími šiestimi rytiermi založiť rád, ktorý by poskytoval ochranu pútnikom smerujúcim zo Západu do Jeruzalemu.

Pôvodne išlo iba o trasu medzi prístavným mestom Jaffa a Jeruzalemom. Balduin II. nielenže súhlasil, ale poskytol im za obydlie časť svojho paláca, ktorý stál na mieste niekdajšieho Šalamúnovho chrámu. Táto skutočnosť sa potom prejavila i v názve nového rádu – pauperes commitiones Christi templique Salomonici – Rád chudobných rytierov Kristových a chrámu Šalamúnovho.

Súčasníci im najskôr hovorili skrátene rytieri chrámu – templu a neskôr len jednoducho templári. Bol však dôvod ochrany pútnikov na ceste k Svätému hrobu jedinou príčinou, kvôli ktorej vznikol rád templárov? Pravdepodobne nie, lebo Hugo de Payns spolu s francúzskym šľachticom Hugom de Champagne sa pred založením rádu zaujímali o hebrejské spisy a snáď i o kabalu (židovská mystika), v čom im v nemalej miere pomohla aj aktivita cisterciánov, ktorí sa v tomto období živo zaoberali hebrejskými spismi. Hugo de Champagne sa dokonca radil s legendárnym znalcom kabaly rabínom Rašim (1040 – 1105), od ktorého de Champagne iste získal dôležité informácie o magických symboloch a artefaktoch židovského náboženstva.

Templári na čele s Hugom de Paynsom začali svoje teoretické vedomosti o miestach uloženia magických predmetov zúročovať priamo v teréne – Šalamúnovom chráme a v jeho okolí, kde sa venovali vykopávkam. Po 8 rokoch je cieľ tejto prísne tajnej výpravy asi splnený, lebo dvaja templári sa vracajú do Francúzska, kde o všetkom informujú Bernarda z Clairvaux, o ktorom bude ešte reč.

Pokračovanie nabudúce

Z archiva KPUFO.EU/SK

• Řád rytířů Krista a chrámu Šalomounova (Templáři) – http://www.kpufo.cz/oblasti/ota/templar/index.htm