Vizitky z kozmu (1)

V jednom nemeckom časopise uverejnili v roku 1965 informáciu o objave istého čínskeho archeológa.

 V nej sa hovorilo toto:

Na hraniciach medzi Tibetom a Čínou leží jaskynná oblasť Bajan-Kara-Ula, v ktorej už štvrťstoročia nachádzajú podivné kamenné disky popísané nepochopiteľnými vzormi a hieroglyfmi. Pred niekoľkými tisícročiami obyvatelia jaskýň vysekali tieto disky z kameňa pomocou neznámych nástrojov. Našli ich už 716. Všetky disky majú, tak ako gramofónové platne, v strede otvor, od ktorého prechádza v špirále k okraju disku dvojitý žliabok.

O týchto žliabikoch nemecký časopis píše: „Je očividné, že to nie sú zvukové ryhy, ale písmená, najpodivnejšie, aké sa kedy v Číne, ba aj na celom svete našli.“ Archeológovia a odborníci na staré znaky písma si 20 rokov lámali hlavu nad tajomstvom týchto špirál. Konečné rozlúštenie bolo také prekvapujúce, že pekingská Akadémia predhistórie autorovi zo začiatku nedovoľovala objav uverejniť. Nakoniec ho uverejnili pod názvom: „Písmená v podobe rýh, rozprávajúce o kozmických koráboch, ktoré existovali pred 12000 rokmi.“

Vo vysokohorských jaskyniach Bajan-Kara-Ula žijú ľudia plemien Dropa a Cham. Sú malí (ich výška sa pohybuje okolo 130 cm) a chorľaví. Doteraz ich vedci nevedeli zaradiť do nijakej konkrétnej etnickej skupiny. Znalosti o týchto plemenách sú veľmi skúpe. Čínsky archeológ a jeho kolegovia, ktorí rozšifrovali hieroglyfy na diskoch, našli v texte zmienky o národoch Dropa a Cham: „Dropovia sa spustili z oblakov na Zem na svojich vzdušných klzákoch. Desať ráz do východu slnka sa muži, ieny a deti schovávali v jaskyniach. Nakoniec pochopili znaky a uvideli, že Dropovia tentoraz prišli s priateľskými zámermi.“

Autor článku v nemeckom časopise ironizuje: „Zrejme môžeme predpokladať, že niekto z plemena Cham, kto vedel písať, si dovolil zažartovať na účet kozmických korábov. A je možné, že sa to vzťahuje na oblasť povier?“ Sám však zavrhuje takéto predpoklady. Veď existujú aj iné hieroglyfy plemena Cham, v ktorých sa vyslovuje poľutovanie nad záhubou ich vzdušných korábov pri pristátí v ťažko dostupných horách a nad tým, že sa im nepodarilo zostrojiť nové koráby!

Podľa názoru čínskych archeológov sú hieroglyfy z Bajan-Kara-Ula také záhadné, že pri ich interpretácii a použití vo vede sa vyžaduje krajná opatrnosť. Aby o diskoch získali ďalšie poznatky, časť materiálu, z ktorého sú zhotovené, poslali do Moskvy na analýzu.

Tu urobili podivuhodný objav. Disky obsahovali veľké množstvo kobaltu a ešte akéhosi kovu. Iné výskumy odhalili neobyčajný rytmus vibrácie, ako keby disky boli nabité alebo použité oko vodiče v elektrickom obvode. Dodnes sú disky i Bajan-Kara-Ula nevyriešenou hádankou spojenou s akýmisi udalosťami starými 12000 rokov. Starodávne člnske legendy rozprávajú o maličkých ľuďoch, chudých, žltolícich, ktorí vraj prišli z oblakov. Boli mrzkí: mali neobyčajne veľké hlavy a mimoriadne chudé a šťúple telá. Ich mrzkosť vyvolávala medzi príslušníkmi iných plemien odpor a bola príčinou toho, že sa im vyhýbali. Akísi „ľudia na rýchlych koňoch ich zabíjali.“

Toľko legendy. Tieto legendy sa však potvrdzujú: archeológovia a speleológovia našli v jaskyniach Bajan-Kara-Ula zvyšky hrobov a kostier starých 12000 rokov. Patria ľudom s ohromnými lebkami a slabo rozvinutými kostrami. Prvé činske archeologické expedície, ktoré pochované pozostatky objavili, vo svojich zprávach písali o „druhu opíc, ktorý sa stratil“. Doteraz víak nikto nenašiel opičie hroby, ani disky í písmenami, vytvorenými predhistorickými opicami. Vo všetkom tomto je nepochybne veľa nejasnosti.

Problém sa ešte viac zamotá, ak vezmeme do úvahy, že vnútorné steny jaskýň sú pokryté zobrazeniami vychádzajúceho slnka, mesiaca a hviezd, medzi ktorými je nakreslené veľké množstvo akýchsi bodiek (alebo drobných predmetov?) veľkých ako hrášok, ktoré ako keby sa približovali plavnými pohybmi k horám a povrchu Zeme.

Pokračovanie nabudúce

• Zaujali Vás myšlienky archeoastronautiky? Napíšte nám! ČsAAA, http://www.csaaa.eu/