OČKOVANIE: ČASTÉ OTÁZKY A ODPOVEDE (1)

Čo to znamená, keď sa povie očkovanie ?

Najjednoduchšia odpoveď bude asi znieť:

Znamená to najúčinnejšiu ochranu pred vážnymi infekčnými chorobami. Odbornejšie by sme mohli očkovanie definovať ako podanie očkovacej látky (vakcíny) do organizmu, ktorý si následne vytvorí imunitnú odpoveď, bez toho, aby ochorel. Protilátky a špeciálne biele krvinky chránia človeka alebo zviera pred mikroorganizmami, ktoré by neočkovanému jedincovi inak mohli spôsobiť ochorenie.

Čo sú to infekčné choroby? Sú to choroby spôsobené mikróbmi – baktériami, vírusmi, plesňami, parazitmi, ktoré dokážu infikovať človeka či zviera. Infekčné choroby (infekcie) patrili a patria medzi najčastejšie a najzávažnejšie ochorenia, ktoré postihujú ľudstvo. V minulosti – hlavne pred érou očkovania boli najväčším „zabijakom“ ľudskej populácie. Stačí spomenúť epidémie moru, cholery, pravých kiahní (čierna smrť), ktoré až do novoveku kynožili celé populácie. Dokonca aj „obyčajná“ chrípka – španielka bola príčinou smrti okolo 100 miliónov ľudí na začiatku 20. storočia. Detské infekčné choroby – záškrt, osýpky, čierny kašeľ, detská obrna – zapríčiňovali ešte v 20.storočí každoročne smrť či trvalé následky miliónom detí celého sveta. Aj dnes hlavne v rozvojových štátoch sveta umiera na osýpky viac ako 750–tisíc detí ročne.

Ako sa organizmus prirodzene chráni pred infekciou? Efektívnu ochranu organizmu pred infekciou zaisťuje imunitný systém. Je to sústava orgánov, buniek a ich produktov, najmä protilátok, ktorá nám zaistí prežitie vo svete miliárd mikróbov. Imunitný systém tvoria bunky kostnej drene, lymfatických uzlín, sleziny, čreva, dýchacích ciest a kože. Ich úlohou je rozpoznať, zachytiť nebezpečného mikróba a zneškodniť ho. Dôležitou úlohou systému je aj tvorba protilátok proti príslušným mikróbom a „zápis“ tejto informácie do pamäti organizmu. Táto pamäť zaistí dlhodobú ochranu pred už raz prekonanou infekciou a zabezpečí nám tak imunitu.

Ako vakcíny účinkujú? Základným cieľom očkovania je vyvolať imunitnú odpoveď, ktorá zaistí dlhodobú až trvalú ochranu očkovaného voči chorobe, proti ktorej bola vakcína vytvorená. Takúto odpoveď vyvolá vpravenie očkovacej látky do tela. Na dosiahnutie dostatočnej ochrany len málokedy stačí jedno podanie vakcíny. Prvá dávka očkovacej látky spravidla „upozorní“ imunitný systém na svoju prítomnosť, naštartuje ho. Odpoveď na druhú dávku je už výrazná a spravidla účinne chráni. Ak sa s odstupom času podá ďalšia, tzv. posilňovacia (booster) dávka, imunitná odpoveď je výrazná a zaistí dlhodobú ochranu. Ak začne ochrana po rokoch klesať, stačí jedna posilňovacia – booster dávka a ochrana sa vracia. Napríklad, očkovanie proti tetanu je potrebné posilňovať každých 15 rokov.

Ako dlho účinkujú vakcíny? Účinná a kvalitná vakcína musí vyvolať v tele čo najsilnejšiu imunitnú odpoveď. Musí aktivovať tvorbu protilátok alebo bielych krviniek a mať pritom čo najmenej nežiaducich účinkov. Zároveň musí zabezpečiť, aby ochranný účinok trval čo najdlhšie – teda aby sa vytvorila dostatočná „imunitná pamäť“. Imunitnú odpoveď a aj pamäť je možné vo vakcínach aktivovať viacerými spôsobmi:

1. Správnou voľbou a počtom použitých antigénov. Tento postup bol používaný v minulosti a využíval živé oslabené alebo usmrtené mikróby. Príkladom môže byť celobunková vakcína proti čiernemu kašľu, ktorá obsahovala až 3 000 antigénov. Po takýchto dnes už nepoužívaných vakcínach síce zostávala dlhodobá imunita, avšak nežiaduce reakcie po očkovaní boli výrazné.

2. Pridávaním látok, ktoré nemajú nič spoločné s mikróbom, proti ktorému sa očkuje, ale významne podporujú imunitnú odpoveď (tvorbu protilátok aj pamäť). Nazývajú sa adjuvanciá (prídavné látky). Bez ich použitia by bola imunitná odpoveď slabá a hlavne krátka. Klasickým adjuvans sú soli hliníka, osvedčené v dlhoročnej praxi. V súčasnosti sa adjuvansom venuje veľká pozornosť a boli objavené aj nové, ktoré zásadne zlepšujú účinnosť vakcín a trvanie ochrany.

3. Na telá niektorých mikróbov nevie imunitný systém primerane odpovedať a malé deti sa nedokážu pred nimi vôbec brániť. Výsledok je výskyt ťažkých život ohrozujúcich infekcií najmä do 5 rokov veku dieťaťa. Patria sem invazívne hemofily typu B, meningokoky a pneumokoky. Aby bol imunitný systém detí schopný na vakcíny z týchto mikróbov odpovedať, je potrebné sacharidový antigén mikróba naviazať (konjugovať) na zlomok bielkoviny tela iného mikróba. Dnes sa už úspešne očkujú deti konjugovanými vakcínami proti hemofilom, pneumokokom, aj meningokokom.

4. Dostatočne dlhodobá imunitná odpoveď sa v praxi dosahuje aj schémou dávkovania vakcín. Prvú dávku možno nazvať „štartovacou“ (priming). Podaný antigén „upozorní“ imunitný systém na seba a naštartuje jeho odpoveď. Ochrana je ešte nízka. Druhá resp. tretia dávka pri kvalitnej vakcíne zaistí zvyčajne dostatočnú ochranu pred infekciou. Na posilnenie a dlhú trvácnosť ochrany sa podáva tzv. posilňovacia (booster) dávka, ktorej podanie vyvolá veľmi silnú odpoveď imunitného systému s dlhodobým ochranným efektom. Intervaly medzi jednotlivými dávkami a počet dávok sú stanovované podľa vakcinačných schém a testov účinnosti vakcín v imunologických štúdiách. Dľžka trvania ochrany sa sleduje v tzv. imunologických prehľadoch (sledovanie hladín protilátok v populácii) a tiež podľa výskytu danej choroby v populácii. Podľa toho sa stanoví, kedy je potrebné preočkovanie – teda podanie ďalšej posilňovacej dávky. Napríklad u tetanu je to každých 15 rokov po celý život. Ukázalo sa, že ochrana proti čiernemu kašľu je kratšia a trvá do adolescencie, a tak sa dnes podáva iba posilňujúca dávka dorastencom.

Aké to bolo, keď vakcíny neboli a čo nám očkovanie prinieslo? Pred érou očkovania boli infekčné ochorenia najčastejšou príčinou úmrtí detí, ale aj u dospelých. Už prvé očkovanie proti pravým kiahňam (čiernej smrti) prinieslo elimináciu epidémií tohto ochorenia. Nasledovali ďalšie vakcíny proti tuberkulóze, záškrtu, tetanu s výrazným poklesom ochorení tam, kde sa dosiahol vysoký stupeň zaočkovanosti celej populácie. V roku 1958 bolo na Slovensku (bývalej ČSR) zavedené povinné očkovanie detí proti tuberkulóze, detskej obrne, záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu. V krátkom čase bola dosiahnutá takmer 100% preočkovanosť detí a od roku 1961 tieto choroby u nás prakticky vymizli – až na ojedinelé prípady čierneho kašľa, tuberkulózy alebo tetanu. Pri súčasnej preočkovanosti aj inými vakcínami je výskyt príslušných infekčných ochorení u našich detí minimálny. Treba si však uvedomiť, že vo svete nie je situácia zďaleka taká dobrá. Vo svete sa každoročne narodí okolo 130 miliónov detí – z nich 30 miliónov nemá prístup k žiadnemu očkovaniu. Hoci sa koncom 20. storočia situácia v zaočkovanosti detí vo svete zlepšila, v súčasnosti je trend poklesu zaočkovanosti. Výsledkom toho sú epidémie rôznych infekčných ochorení. Nie je to pritom len problém rozvojových krajín, ale aj vyspelých štátov sveta (Japonsko, USA aj európske krajiny). Napríklad v Nemecku a Taliansku sa každoročne vyskytujú epidémie osýpok, čierneho kašľa a iných ochorení. Tieto prepuknú tam, kde sa objaví populácia nezaočkovaných jedincov – detí alebo dospelých a teda vznikne tzv. “vakcinačná diera”. Geografická vakcinačná diera vznikne v určitej oblasti, v ktorej sa zníži počet zaočkovaných jedincov, čo umožňuje šírenie infekcie. Veková vakcinačná diera vznikne, ak sa zanedbá očkovanie určitej vekovej skupiny ľudí, náchylných na dané ochorenie. Jedno je isté a dokázané práve v oblasti vakcinačných dier. To, že sa v súčasnosti u nás a vo svete nevyskytujú niektoré infekčné ochorenia a epidémie nie je preto, že by vývojom či zásluhou hygienických opatrení tieto ochorenia jednoducho vymizli. Tieto choroby sú pod kontrolou práve vďaka očkovaniu.

Čo by znamenalo zníženie preočkovanosti populácie? Pre zjednodušenie vysvetlenia, môžeme využiť opis prípadu nafúkanej lopty, ktorú držíme pod vodou. Ak znížime silu, ktorou loptu pod vodou držíme, okamžite spod vody vyskočí. A tak pri očkovaní, ak dôjde k zníženiu zaočkovanosti detskej populácie, postupne môžu prepuknúť epidémie záškrtu, osýpok, čierneho kašľa, hepatitídy. S desiatkami tisíc chorých, stovkami mŕtvych. V tom lepšom prípade…

Prevzaté z materiálu : Sprievodca očkovaním : http://www.sprievodcaockovanim.sk/uploaded/files/brozura/so_brozura_3.pdf