Boj s iracionalitou nesmieme vzdať!

Niekedy, keď okolo seba vidíme, ako blbosť stále viac a viac hustne,

najradšej by sme rezignovali a na ospravedlnenie svojho kroku si požičali slová F. Schillera: „Proti ľudskej hlúposti aj bohovia bojovali márne.“ Stačí to ale „vybaviť“ takto, vlastne útekom od rozumu? Hlúposť je tu predsa prítomná snáď od stvorenia sveta, „ iba mení pôdu, ale vždy dorastá do starej výšky“ (W. Hazlitt).

Že hlúposť je pevnou zložkou vesmíru, to vedel aj Albert Einstein keď povedal: „Tvrdí sa, že ľudská hlúposť a vesmír sú nekonečné. O tom druhom ale nemám istotu…“ Všetko citované, naše vlastné pocity z dnešných dní i nasledujúce odstavce to potvrdzujú tiež. Je to však dostatočný dôvod, aby sme mlčali a boj s hlúposťou úplne vzdali? V žiadnom prípade! Plne súhlasím s Jánom Werichom, že „boj s ľudskou hlúposťou sa síce vyhrať nedá, ale zutekať z neho nemôžeme, pretože potom by blbosť zaplavila celý svet…“ Výskumy verejnej mienky sa robia dosť často a niekedy sme z toho už otrávení. U nás asi aj preto, že prevažne ide o politické témy a triezvo uvažujúci občan je často z výsledkov rôznych agentúr priam zdesený.

Je to možné? Kam sme to až preboha klesli? Tak nejako sa pýtame a neveriacky krútime hlavami. Áno, je to možné. Až tak hlboko sme klesli a ja pesimisticky dodávam, že klesneme aj hlbšie. Stupídností, nezmyslov a podvodov máme okolo seba neúrekom, no keď ich navyše podporuje (hoci nepriamo) aj oficiálna mediálna pseudokultúrna biznismašinéria, rútime sa priamo do temného stredoveku, i keď po hlbšom zamyslení zistíme, že  týmto prirovnaním možno stredovek tak trochu aj urážame. Teraz sa ale obmedzím iba na výskumy iracionality, ktoré v našich krajoch zatiaľ v širšom meradle chýbajú, nerobia a nesledujú sa, a samozrejme ani sa nevyhodnocujú. (Možno je to aj na škodu, lebo aj keď je sebapoznanie a pohľad do zrkadla často krutý, je to asi jeden zo spôsobov, ako sa spamätať, alebo sa aspoň nad sebou zamyslieť.) Musím sa preto obrátiť na iné svetové výskumy, ktoré uskutočnili renomované organizácie a vyspovedali v prezentovanom prípade vzorku amerického obyvateľstva. Takýto výskum sa uskutočnil aj nedávno a navyše na tému, ktorá ma výsostne zaujíma a samozrejme aj poriadne irituje už vyše tri desaťročia. Išlo v ňom o paranormálne javy a vôbec o všakovaké pavedecké „duchariny“, teda doslova z prsta vycucané „náuky“.

Rozsiahly prieskum vykonal známy Gallupov ústav pre výskum verejnej mienky, a s jeho najnovšími výsledkami chcem teraz narýchlo oboznámiť aj slovenskú verejnosť. Naši odborníci (sociológovia, psychológovia, štatistici a pod.) aj mňa, starého, skoro extrémneho skeptika, nakoniec presvedčili, že existujú skutočne prepracované (vedecké?) postupy, ktoré vedú k pomerne spoľahlivým, výpovedným a korektným záverom. Na chvíľu ich teda nespochybňujme, a pozrime sa, čo tieto prieskumy o Američanoch prezrádzajú. Spomenutý Gallupov ústav robil prieskum od 6. do 8. júna 2005 a jeho výsledky preberám a komentujem podľa článku: Gallup Poll Shows that Americans´ Belief in the Paranormal Persists. Správu – článok napísal David Park Musella, a celý sa dá nájsť v známom americkom skeptickom časopise „pre vedu a rozum“ Skeptical Inquirer (Vol. 29, No. 5, September/October 2005, p. 5).

Vo výskume sa z paranormálnych javov vyšpecifikovalo desať najznámejších oblastí (tzv. „trvalky“), kam potom smerovali otázky odborníkov na účastníkov prieskumu. Skončilo to bez väčších rozdielov v porovnaní s minulými testami. Teraz boli výsledky takéto: mimozmyslové vnímanie (41% respondentov verí v jeho existenciu), domy, v ktorých straší (37%), strašidlá (32%), telepatia (31%), jasnovidectvo (26%), astrológia (25%), komunikácia s mŕtvym (21%), čarodejníctvo (21%), reinkarnácia (20%) a špiritizmus (9%).

Nebudem zachádzať do ďalších podrobností a pozoruhodných vedľajších záverov tohto výskumu, aby som niekoho niečím nedajbože nedoplietol, alebo aj neurazil. Sluší sa ale pripomenúť, že výskumníci tu pod pojmom „paranormálny“ rozumejú zhruba takú triedu javov, keď človek pevne verí, napríklad, že má viac ako päť zmyslov a pod. Sú to všetko javy, ktoré sa samozrejme vymykajú akejkoľvek vedeckej verifikovateľnosti v zmysle zrelého falzifikacionizmu Karla Raimunda Poppera (teda nie naivného falzifikacionizmu, ktorý kritizovali I. Lakatos, T.S. Kuhn, P.K. Feyerabend a ďalší). Aj preto sa vo výskume celkom oddelene skúmala viera (alebo dôvera?) ľudí v iných troch oblastiach, kde na rozdiel od menovaných desiatich (paranormálnych) javov, existuje aspoň nejaká možnosť ich empirického overovania metódami vedy. Išlo napríklad o vieru v psychickú liečbu, ktorá je skomplikovaná tzv. „placebo efektom“ a ďalšími psychicko-psychiatrickými faktormi (55%), alebo o posadnutie diablom, čo súvisí s dnes znova aktuálnou témou exorcizmu (42%). A keďže sme v Amerike, ako by tu mohol chýbať výskum v otázke „Extraterrestrials“, teda E.T., či mimozemšťanov, nie? O ich existencii, vrátane opakovaných návštev na Zemi v zmysle streštených Dänikenovských fanta-kozmoteórií, je presvedčených „iba“ 24% Američanov. „Iba“ píšem len preto, že som si skoro istý, že v pretekoch o nezmysel tohto druhu by Slováci svojim americkým amatérom dali poriadne na frak. Dosiahli by určite aspoň nejakých 80%. Viem, o čom hovorím, keďže som túto trápnu problematiku odborne vyhodnocoval vyše 25 rokov! (Vážna otázka mimozemského života a mimozemských civilizácii sa v drvivej väčšine degradovala na módnu problematiku „lietajúcich tanierov“ aj s hláseniami dopletených ufomaniakov o akomsi UFO s mimozemšťanmi, ktorí nám už stihli zo Slovenska uniesť zopár známych, s prepáčením, „celebrít“…)

Nebudem už ďalej veci naťahovať a komplikovať, a ani nechcem nikoho dráždiť zaujímavými zmenami výsledkov predmetného výskumu, ak sa respondenti rozdelia napríklad na kresťansky orientovaných a neveriacich, alebo na mužov a ženy, a pod. Sú to však tiež prekvapivé čísla! Záverom musím s rozpakmi konštatovať, že oproti identickému prieskumu z roku 2001 sa Američania  takpovediac „priblížili k rozumu“ skoro o tri percentá! Vtedy totiž na  skúmané paranormálne javy verilo 76% obyvateľstva, teraz „iba“ 73%! Ale aj to predstavuje celé tri štvrtiny dospelej (výskum sa robí pre osoby staršie ako 18 rokov) populácie ! Skeptici v Amerike sa aj napriek tomuto otrasnému stavu utešujú aspoň tým, že teraz neverí žiadnemu paranormálnemu balastu takmer 27% obyvateľstva USA. Rečnícka, snáď iba akademická otázka pre nás všetkých znie: ako by asi dopadol výskum na podobnú tému u nás? Moja (neakademická) odpoveď je: možno ešte horšie ako v Amerike.

Moje zatiaľ nepodložené a kruto zjednodušené zdôvodnenie príčin hovorí: otrasná situácia v masmédiách, biedna úroveň výučby na katedrách žurnalistiky, nedôstojný stav skeptických a iných vedeckých inštitúcií na Slovensku, slabá popularizácia vedy a jej (ne)podpora spoločnosťou, ale aj prítomnosť mnohých ďalších, pre rozum a kritické myslenie veľmi nepriaznivých ukazovateľov. Zdôvodnenie tohto (ne)zdôvodnenia uvediem aspoň „per partes“ možno niekedy inokedy. Teraz sa už len slušných a rozumne uvažujúcich ľudí opýtam: vzdáme to, nech blbosť zaplaví svet i Slovensko, alebo naopak, počúvneme hlas J. Wericha? Boj s iracionalitou je totiž aj otázka charakteru, svedomia, morálky, pravdy a zla. Ako povedal filozof E. Burke: „K tomu, aby zvíťazilo zlo, stačí, keď slušní ľudia nebudú robiť vôbec nič!“

• Igor Kapišinský, Spoločnosť pre podporovanie kritického myslenia, Astronomický ústav SAV, Bratislava, 20. október, 2005