Achnatónova dcéra pochovaná v SR ?

 Roku 1974 objavil významný slovenský archeológ  PhDr. Jozef Paulík, CSc. na južnom Slovensku, neďaleko kúpeľov Podhájská, medzi obcami Kolta a Dedinka, mohylu celosvetového významu.

V hrobovej jame  sa našla kostra dievčiny s odhadovaným vekom od 18 do 25 rokov  s mimoriadne bohatou posmrtnou výbavou. V hrobe ležalo okolo 100 bronzových predmetov, medzi nimi náramky, sponky, ihlice, náhrdelníky.

Priemer mohyly pred započatím výskumu bol 20 m a jeho výška 150 cm. Pôvodne bol tento kopec vyšší, ale každoročným obrábaním pôdy poľnohospodárskym družstvom sa postupne znižoval. Podľa predpokladu išlo o objekt z mladšej doby bronzovej – tzv. čačianskej kultúry. V okrajových častiach sa odkryla väčšia spálená plocha nepravidelného oválneho pôdorysu o rozmeroch 460×380 cm.

Na zachovalejších častiach sa zistila tenká hraničná vrstva popola, uhlíkov, čriepkov a kostičiek. Pozostatky mŕtveho dievčaťa boli uložené v štvoruholníkovej hlbokej jame, v strede spálenej plochy. Vo východnej časti mohyly boli ďalšie tri žiarové hroby, časovo súčasné so stredným objektom. Vo všetkých boli (súdiac podľa výbavy) pochované ženy, alebo dievčatá.

V najbohatšom z týchto hrobov sa našla na ten čas (mladšia doba bronzová)  v Strednej Európe najkompletnejšia súprava ženských šperkov a bronzových súčastí odevu: čelenky, spony, ihlice, náhrdelníky, náramky, náušné kruhy, kruhy do vlasov, terčovité puklice,  štyri druhy amuletov a iné drahocennosti. Pri týchto nálezoch sa odkryli ďalšie, orbou narušené hroby. V blízkosti mohyly bola pravdepodobne  aj osada. V mohyle bol taktiež pochovaný jeden  muž.

Podľa výskumu sa zdá, že išlo o dobrovoľné  alebo nútené sprevádzanie mŕtveho dievčaťa v centrálnom hrobe na druhý svet.  Nemecký archeológ Herman Muller – Kappe, ktorý vypracoval vedeckú analýzu najvýznamnejších žien sveta v 13. storočí pred Kristom, zaradil  Dámu z Dedinky na 7. miesto v svetovom meradle. Exponáty, ktoré sa našli v hrobe neznámej dievčiny, sú uložené v novozámockom múzeu. Kto bola táto dievčina? Na jej cudzokrajný pôvod poukazuje nielen veľkosť a rozloha mohyly, ale aj cudzokrajné šperky, ktoré neboli vyrobené z bronzu.. Vo výbave mala aj sklenené náhrdelníky z prírodného skla. V dobách, v ktorých žila, sklo ako ozdobný materiál používali faraóni.

Používal ho aj faraón Achn Aton. Zaujímavé je, že jeho sarkofág, v ktorom je vystavený v káhirskom múzeu, je celý z prírodného skla. Od teho sa odvíja hypotéza, že v hrobe neznámeho dievčaťa na juhu Slovenska leží dcéra tohto faraóna. Aké pre to svedčí indície? V hraničnom prieseku Maďarska, Rakúska a Slovenska v rokoch 1300 pred našim letopočtom vzniká  zaujímavý, vyspelý štátny útvar, ktorí historici nazvali mohylovou kultúrou. Ľudia, ktorí žili v tomto štátnom útvare, nepoznali písmo. No bol to viac-menej vojenský štát, v ktorom vládol, rovnako ako v Achnatonovom Egypte, kult Slnka. Táto myšlienka vedla k vzniku fantastickeho romána.

Podľa:

• Je na Slovensku pochovaná dcéra Prekliateho faraóna? http://rozpravkarka2.blog.pravda.sk