Vymodelované guľové blesky

Na to, aby sme pochopili podstatu guľového blesku, musíme preskúmať okolnosti a príčiny jeho vzniku, ako aj spätné pôsobenie na okolité predmety.

     Najviac prípadov, keď guľový blesk narobil veľa škody, je v horskom prostredí, ale ani počet prípadov s menšou uvoľnenou energiou na rovinách nie je zanedbateľný. Tieto prípady videli väčšinou pri riekach.

Je nápadné, že veľa pozorovaní bolo okolo Budapešti a Balatonu. Nedá sa to odôvodniť veľkou zaľudnenosťou, lebo napríklad v okolí Debrecínu, Szegedu a Csongrádu – aj napriek tomu, že je husto obývané – bolo málo prípadov. Príčinu významnejších odchýliek treba hľadať v geofyzických a meteorologických zvláštnostiach krajiny, pretože od nich závisí sila a častý výskyt búrok.

Okolnosť, že guľový blesk sa vytvorí len z bleskov veľkej energie, poukazuje na to, že tento úkaz vznikne len vtedy, keď sa prekročí nejaká energetická hladina. Medzi prírodnými úkazmi je veľa takých, ktoré sa uskutočnia len po prekročení nejakej hranice – napr. ľad sa vytvorí, ak teplota vody klesne pod nula stupňov, niektoré tuhé látky sa rozbijú alebo roztrhnú, ak sa prekročí hranica únosnosti.

VZÁJOMNÉ PÔSOBENIE S PREDMETMI

Základné fyzikálne vlastnosti guľového blesku môžeme spoznať len vtedy, ak budeme skúmať jeho vzájomné pôsobenie s predmetmi.

Zo vzájomných pôsobení môžeme v prvom rade skonštatovať, že z guľového blesku sa stále uvoľňuje elektrický náboj, hoci to nie je v každom prípade v rovnakej miere. Najrukolapnejším dôkazom tohto javu je to, že v blízkosti guľového blesku sa rozličné elektrické zariadenia zapnú a viac sekúnd pracujú.

Takýto prípad nám opisuje napr. Attila Bán z Vácu:

„Bola búrka, keď sa v izbe rozsvietili všetky svetlá a zapol sa televízor a rádio. Hoci boli vypnuté, predsa sa uviedli do chodu. Zrazu sä zjavil guľový blesk, prebehol rýchlo cez izbu a všetky poistky sa vypálili.“  

Pri druhom pozorovaní sa rozsvietila žiarovka v hotelovej izbe vtedy, keď vonkü pred oknami prebehol guľový blesk. Svietila dovtedy, kým guľový blesk nezmizol.

Tieto javy sa nedajú vysvetliť ničím iným, ako postupným uvoľňovaním elektrostatických častíc z náboja. To, že guľový blesk vytvára elektrické pole, nemôže spôsobiť plynulý chod elektrických zariadení, nanajvýš môže vyvolať jeden záblesk. Aj to je jednoznačné, že ani meniace sa magnetické pole nemôže indukovať toľko elektrickej energie, koľko je potrebné na normálny chod zariadení.

Dosť často sú pozorované prípady, keď telefóny a zvonce sa rozozvučia súčasne s objavením guľového blesku. Videli sme to napríklad pri jednom takomto pozorovaní v Nemecku. Vo všeobecnosti je však množstvo uvoľneného náboja buď veľmi malé na to, aby spôsobilo takýto jav, alebo zas veľmi veľké a vtedy sa hneď vypália poistky. Len v maďarskej zbierke záznamov o guľových bleskoch je popísaných viac ako 30 takýchto prípadov a veľmi veľa ďalších prípadov nachádzame tiež v ostatných zbierkach.

Už sme hovorili pri správaní guľového besku o tom, že guľový blesk spôsobuje úder elektrickým prúdom. Pozorovatelia, ktorí boli v blízkosti guľového blesku často spomínajú, že pociťujú mravčenie v tele alebo mali príznaky ochrnutia. V Maďarsku sa v roku 1986 stal nasledovný prípad: V skorých ranných hodinách sa pozorovateľ zobudil na to, že nad jeho posteľou sa vznáša akási žiariaca guľa, ktorá sa približovala k nemu. Nevedel, čo to je a kopol do toho. V tej chvíli mu ochrnula noha a zacítil silnú bolesť v prste. Prst mu opuchol, očernel a prejavoval všetky známky zasiahnutia elektrickým prúdom. Ľahko to mohol byť smrteľný úraz. V Maďarsku spôsobilo stretnutie s guľovým bleskom doteraz 18 smrteľných úrazov. Niektoré sa nemuseli stať, pretože guľový blesk sa pohybuje zvyčajne pomaly a keď sa mu vyhneme z cesty, už nie je nebezpečný.

Keď prechádza okolo zásuviek, tak väčšinou z nich vyšľahne plameň, pretože uvoľnený náboj odchádza cez uzemnenie. Vtedy vystupujúci elektrický prúd ionizuje vzduch a spôsobuje to, že vyšľahnú plamene.

Uvoľňovanie náboja spôsobuje aj početné elektrostatické efekty. Spomenieme prípad, keď guľový blesk otvoril dvierka na kachliach. Viackrát sa už stalo, že privreté dvere otvorí alebo otvorené dvere zavrie práve preto, že uvoľnený náboj sa nahromadí na dverách a na stene a odtlačí dvere, ktoré sú polarizované tým istým nábojom. Keď sa napríklad guľový blesk dotkne železných kachieľ a rozloží sa po celej ich ploche, tak sa dôsledkom odpudivej sily otvoria dvierka. Ale ten istý účinok sa dostaví aj pri izolačných látkach: jeden francúzsky pozorovateľ popísal, ako guľový blesk podišiel ku komínu kachieľ, ktorý bol zakrytý papierom. Strhol papier a pekne odišiel cez otvor pre komín. To bolo spôsobené tým, že sa na papier a na stenu dostali častice náboja a dôsledkom odpudivej sily sa papier pekne rovnomerne oddelil od steny.

Bledá svetelná žiara

Odpudivá sila môže vzniknúť aj medzi guľovým bleskom a predmetom. Táto odpudivá sila môže byť taká veľká, že dokáže aj ľudí vyhodiť z miestnosti alebo ich pritlačiť ku stene, ako to dokazujú početné pozorovania. Stal sa aj taký prípad, že guľový blesk, letiaci pol metra nad človekom, mu citeľne stlačil hlavu dolu.

Elektricky vodivé ale neuzemnené predmety najprv priťahujú guľový blesk, pretože náboj sa rozdelí, a na tej strane predmetu, ktorá je bližšie ku guľovému blesku sa vytvorí opačný náboj. Keď sa guľový blesk priblíži a vyšle opačný náboj na dotyčný predmet, priebeh procesu sa obráti a odpudí blesk. Stalo sa to aj v tom prípade, keď guľový blesk veľkosti pingpongovej loptičky vletel do pradiarne, dotknúc sa cievok skákal z jedného stroja na druhý, poskákal po kovových ukončeniach uzemnených cievok a vyletel cez druhé okno. Tu sa teda sériovo udialo to, že vyčnievajúci kov priťahoval a potom odpudzoval blesk. Podobné správanie blesku pozorovali aj v Sovietskom zväze, keď sa guľový

Takto otvára dvere guľový blesk

blesk priblížil ku krabičke s klincami, potom sa vzdialil, znova priblížil a to sa zopakovalo viackrát za sebou. Stalo sa to preto, lebo keď klince odpudili od seba guľový blesk, elektrický náboj na konci klincov sa stratil a klince začali znova priťahovať guľový blesk.

    Keď guľový blesk príde do kontaktu s vodivým uzemneným predmetom, zostane na ňom veľmi dlhú dobu, lebo uzemnenie pohltí náboj, teda vzájomná príťažlivá sila sa ustáli. Keď je uzemnenie tenké, elektrická energia vystupujúca z guľového blesku ho spáli. Hrubé elektrické vedenia však vedia odviesť tento prúd. Preto často vidieť guľový blesk v okolí vedenia vysokého napätia.

Pohyb guľového blesku je teda závislý od toho, aká je rovnováha medzi uvoľneným, nahromadeným a odvedeným nábojom.

Uvoľnený náboj spôsobuje aj druhotné javy: počuť praskot, syčanie a guľový blesk obklopuje bledá žiara – aura. Príčinou tohto javu je to, že uvoľnené náboje ionizujú okolité molekuly vzduchu a vytvára sa svetelná žiara.

Vytvorenie aury môže ešte spôsobiť rozdiel napätia medzi guľovým bleskom a prostredím.

Tieto dva účinky je ťažké od seba oddeliť, ale jedno vieme určite. Keď počuť syčanie, vtedy je uvoľňovanie náboja veľmi intenzívne.

V blízkosti nevodivých predmetov sa v dôsledku uvoľňovania náboja guľový blesk stále pohybuje. Nevodič totiž v určitom smere zamedzí pohyb nábojov a takto sa objaví prúd energie pochádzajúci z uvoľnených nábojov. Na tento prúd vyvinie slabý geomagnetický priestor Zeme, alebo vlastný magnetický priestor guľového blesku tzv. Lorentzovu silu, ktorá pohybuje guľovým bleskom. Pozorovania potvrdzujú, že sa blesk pohybuje, aj keď pomaly.

ODOVZDANÁ ENERGIA

Keď guľový blesk uvoľňuje častice nábojov, dá sa očakávať, že sám disponuje elektrickým nábojom. To potvrdzujú aj pozorovania. Guľový blesk sa totiž vždy pokúša dostať tam, kde je miestny elektrický potenciál najnižší. Týmto sa dá vysvetliť, že rôznymi otvormi – komínom alebo oknom – vletí do domu, dokonca aj do kovových rúr.

Je vidieť, že viaceré charakteristické pohyby guľového blesku sa dajú jednoducho vysvetliť tým, že disponuje nábojom a uvoľňuje náboj. No pri tomto bode vzniká ďalší problém. Keď guľový blesk vznikne bez udretia blesku, potom je otázne, odkiaľ pochádza jeho náboj. Veď vieme, že guľový blesk môže vzniknúť aj v uzavretom priestore, aj v priestore obklopenom kovovým plášťom (obalom) – v tzv. Faradayovej klietke. To sa zdá byť v rozpore s jedným najzákladnejším fyzikálnym zákonom, ktorý hovorí, že náboj nemôže z ničoho ani vzniknúť, ani zaniknúť.

Pri rotácii guľového blesku je magnetické pole kolmé na plochu roviny

Keď ďalej skúmame vzájomné pôsobenie s predmetmi, nachádzame nové vlastnosti a nové problémy.

Predmetom, ktoré sú vo vzájomnom pôsobení s guľovým bleskom, sa rozhorúči nielen vonkajšia časť, ale celý objem – odovzdávanie energie sa uskutočňuje v celom objeme.

Teraz niekoľko prípadov, pri ktorých vám ukážeme zvláštne vlastnosti odovzdávania energie.

   V lete 1978 v sibírskom Chabarovsku jeden fyzik videl prípad, keď sa z oblohy spustil guľový blesk oranžovej farby o priemere 1,5 m. Smeroval k jednej mláke v parku. Keď sa na ňu spustil, bolo vidieť biely záblesk, znova sa vzniesol do vzduchu a o krátky čas vybuchol.

   Pri výbuchu zhoreli všetky elektrické vedenia v okruhu 100 m. Guľový blesk bol v mláke len asi jednu desatinu sekundy, ale aj tak nastali mimoriadne zmeny: mláka úplne zmizla a pôda, ktorá bola do hĺbky 20 – 25 cm mokrá, sa v okruhu 1,4 m roztavila na sklovitú škváru. Túto škváru zobrali na výskum do Moskvy. K vypareniu vody a k roztopeniu pôdy bola podľa výpočtov potrebná energia 1 miliardy joulov pri výkone 10 miliárd wattov.

Na nedotknutej pôde sa pokúsili viacerými spôsobmi vymodelovať guľový blesk, ale pokusy nepriniesli žiadny úspech. Žeravenie vysokým napätím, žeravenie v indukčnej peci – všetko zostalo bez výsledkov – účinky boli v podstate úplne iné. Rozbor roztopenej vrstvy tiež nepriniesol žiadne úspechy. Nenašli ani nový chemický prvok, ani stopy po rádioaktivite. Výskum tohto prípadu priniesol poznatok, že guľový blesk používa nejaký nový, teoreticky neznámy spôsob odovzdávania energie.

V ďalšom případe sa s guľovým bleskom stretlo vrtuľové lietadlo typu IL—2. Jedna vrtuľa sa dotkla guľového blesku a ten explodoval. Z pohybu stroja a rýchlosti otáčania vrtule sa dá vypočítať, že vrtuľa sa s bleskom stretla asi na 4.10″5 ms a predsa sa roztopila. Aj takýto mimoriadne krátky čas stačil na to, aby guľový blesk roztopil vrtuľu z hliníkovej zliatiny! Tento jav v praxi nedokážeme simulovať žiadnymi spôsobmi, ale teoreticky by sa to dalo dosiahnuť elektrónovým lúčom veľkého priemeru a veľmi veľkej energie.

Tvary guľových bleskov

    Objemové odovzdávanie energie potvrdzuje aj ten prípad, že jedna žena – keďže sa bála, že jej dom zapáli guľový blesk, ktorý vletel do izby – chytala guľový blesk. Odohralo sa to v zlomku sekundy, ale aj to stačilo, aby jej prsty s kosťami zhoreli na popol. Tento poľutovaniahodný prípad je zaujímavý preto, lebo nepoznáme taký spôsob odovzdávania energie, ktorý by vedel v takom krátkom čase spopolniť kosti v živom tele, ktoré sú obklopené obalom s veľkým obsahom vody. Niektorí taviči vedia spraviť to, že si ruku po zápästie strčia na okamih do roztavenej žeravej ocele. V takom prípade sa okolo kože vytvorí tenká vrstva pary, ktorá na

 

Rozloženie elektronického potenciálu okolo domu a stromu

krátky čas ochráni ruku od popálenia. Keby teda guľový blesk bol len obyčajnou plazmou s vysokou teplotou, tak by nanajvýš spôsobil vonkajšie popáleniny, ale v žiadnom prípade by nespopolnil kosti.

Časté sú aj také pozorovania, že guľový blesk prejde cez mokré drevo a drevo sa rozpadne na drobné triesky, čo sa stane v dôsledku odovzdaniu energie, kvôli napínacej sile vytvorenej pary.

O vzájomnom pôsobení teda teraz už vieme to, že sa nejakým spôsobom uskutočňuje objemové odovzdávanie energie. Z analyzovania prípadov môžeme vyvodiť, že odovzdávanie závisí od hustoty predmetu a nie od jeho vodivosti. Dokazuje to, že v guľovom blesku sú nabité častice. Množstvo odovzdanej energie totiž závisí od hustoty predmetu. Iné obvyklé mechanizmy prenosu energie, napr. vyživo- vanie elektromagnetickými vlnami rozličných vlnových dĺžok, nemôžu byť dominujúce, lebo pozorovatelia v blízkosti guľového blesku nepociťujú teplo.

Dostali sme sa teda o niečo bližšie k poznaniu povahy guľového blesku, aj keď sa objavujú stále nové a nové problémy, ktoré bude treba zase riešiť. Zdá sa, že sú to základné problémy a bez ich vyriešenia nevieme pochopiť tie druhoradé otázky, prečo napr. môže guľový blesk zostať takú dlhú dobu stabilný, prečo si udržuje svoj tvar… atď.

Podľa zistených vlastností guľového blesku sa už podarilo vyriešiť viac tzv. prípadov UFO, ktoré boli doteraz nezrozumiteľné a často sa myslelo, že je to niečo mimozemské. Tieto prípady boli tzv. stretnutia prvého alebo druhého druhu, to znamená, že pozorovatelia len videli tieto objekty alebo to malo na nich aj nejaký fyzický účinok. Pri tzv. stretnutiach III. druhu, keď boli videné aj bytosti, samozrejme v žiadnom prípade nemôže byť ani reči o guľovom blesku.

Pod’la : ŽURNAL TECHNIČESKOJ FIZIKY1981, UFO magazín 1/1992