TAJOMSTVÁ TEMPLÁROV (4)

Motto: Non nobis, Domine, non nobis, sed Nomini Tuo da gloriam. (Nie pre nás, Bože, nie pre nás, ale dať Tvojmu menu slávu) – heslo templárov 

      Taký bol osud slávneho rytierskeho rádu vo Francúzsku. V Anglicku a v Španielsku bol taktiež majetok templárov zabavený, ale procesy nemali takú krutú podobu ako vo Francúzsku. Vo väčšine európskych štátov proti templárom neboli použité vôbec inkvizičné praktiky, ale bolo im umožnené prejsť k iným rádom, príp. vrátiť sa do svetského života. V Portugalsku bol templársky rád premenený v r. 1319 na tzv. Kristov rád, ktorého činnosť pretrvala až do dnešných časov.

S ukončením oficiálnej existencie templárov však neskončili záhady okolo rádu a vyvstali nové otázky. Začalo sa hovoriť o ukrytých templárskych pokladoch a tajnom pokračovaní rádu, ktorého dôsledkom bolo vytvorenie tajných ezoterických spolkov. Pozrime sa preto podrobnejšie i na tieto body, ktoré sú súčasťou jednej veľkej templárskej mozaiky.

Podľa niektorých písomných dobových dokladov templári vedeli o deštruktívnom pláne Filipa IV. a vraj dva dni predtým, než ich nechal Filip IV. pozatýkať, vyšiel z hradieb parížskeho Templu  povoz s templárskymi pokladmi, ktoré boli ukryté pod slamou, nevedno kam. Sprievod tejto záchrannej akcie tvorila skupina rytierov vedená istým Aumontom. Poklad sa nenašiel a zostala len legenda, o pravdivosti ktorej môže mať každý svoj názor. Existuje však ešte jedna historka, ktorá hovorí, že keď si väznený Jacques Molay uvedomil skutočnosť, že Filip IV. chce rád definitívne zničiť, zavolal si k sebe do väzenia svojho sympatizanta a synovca, mladého šľachtica Guicharda de Beaujeu. Molay Guicharda zasvätil do tajomstiev rádu a poveril ho vyzdvihnutím templárskych pokladov, ktoré sa mali nachádzať v dutých stĺpoch pri vstupe do hrobky templárskych veľmajstrov a taktiež i v samotnej hrobke predchádzajúceho veľmajstra. Okrem veľkého množstva rôznych zlatých predmetov mali tvoriť súčasť pokladu koruna jeruzalemských kráľov, Šalamúnov sedemramenný svietnik, zlaté podoby štyroch evanjelistov, ktoré zdobili Boží hrob a dokonca ukazováčik z pravej ruky sv. Jána Krstiteľa. Guichard v rakve, aby nebol podozrivý, previezol templársky majetok na rodinné panstvo, pravdepodobne na prekrásny a romantický hrádok Arginy. Arginy je podozrivým miestom číslo jeden, pretože celý hrad je počnúc vstupnou bránou a končiac tzv. Alchymistickou vežou posiaty tajnými šiframi a symbolmi, ktorých pôvodcami boli pravdepodobne templári poverení ukrytím rádového bohatstva. Dosiaľ však poklad na hrade Arginy nebol nájdený, čo môže znamenať dve veci – buď žiadny poklad neexistuje, alebo templári boli majstrami v ukrývaní pokladov.

Známy hľadač pokladov Robert Charroux sa zmieňuje i o ďalších pravdepodobných miestach uloženia templárskych pokladov, napr. cenné artefakty by sa mali nachádzať v Bazase, v Agene, kde sídlil veľmajstrov zástupca, na panstve Saint-Martin de Vence, v dedinke Racaultu v departemente Indre-et-Loire, príp. na zámku Valcroz (býv. Val-de-Croix?)  v departemente Var. Okrem Francúzska majú nádej na objavenie pokladov aj iné krajiny, kde templári pôsobili. Do úvahy prichádza taktiež ostrov Mallorka, jedna z významných templárskych bášt.  Tu sa v archíve podarilo nájsť zaujímavú listinu, ktorú v novembri 1307 dostal vodca templárov v Palme od vodcu rádu v Katalánsku. Píše sa v nej: “Predaj všetky pozemky, majetky a drahé hodnotné cennosti! Ulož svoje peniaze na bezpečné miesto! Obávam sa, že naše spoločenstvo, Chrám, sa rozbije.” Môžeme si byť istí, že tunajší templári neváhali a väčšinu svojich vzácností starostlivo ukryli.

Pokračovanie nabudúce

Z archiva KPUFO.EU/SK

• Řád rytířů Krista a chrámu Šalomounova (Templáři) – http://www.kpufo.cz/oblasti/ota/templar/index.htm