DINOSAURUS – náš súčasník? (3)
Rozhovor s prírodovedkyňou Majou Bykovovou
- Teda dinosaury, brontosaury a podobné skameneliny si pekne krásne žyú a sú takpovediac našimi súčasníkmi?
Prečo nie? Pozrite, čo sa robí. Len nedávno vymrel desaťmetrový krokodíl ostrova Madagaskar. Ešte žijú ľudia, ktorí v detstve videli kaukazského krokodíla. V Zápiskoch o Moskovii zo 16. storočia sa v časti o Litve píše, že mnohí obyvatelia si doma držia akési hady so štyrmi labami, podobné jaštericiam. A nie je to jediné rozprávanie. Napríklad pskovský kronikár v tom istom storočí potvrdzuje: „Z rieky vyliezli zúrivé zvery krokodíly a požrali veľa ľudí.“ Treba predpokladať, že ide o riečne jaštery, ktoré sa pod vplyvom klimatických podmienok veľmi rozmnožili. V Bielorusku sa v hrách a zborových piesňach jaštery spomínajú dodnes. Toto zviera tam často volajú jednoducho Joša. Z bieloruského Polesia máme aj správy o stretnutí s jašterom v osemdesiatych rokoch nášho storočia. Stretnutie sa odohralo na močarisku, v poraste vysokej trstiny pri nezamrznutom prameni. Hájnik, mladý a načisto moderný človek, rozhrnul trstinu, aby sa pozrel na prameň, a uvidel pri vode na mohutných zadných labách sedieť asi trojmetrovú bytosť, šklbajúcu trs trávy. Prekvapený hájnik pustil trstinu z rúk a scéna zo života prapredpotopného obdobia zmizla. Konžania poznávajú mokele-mbembe pri pohľade na kresbu brontosaura: krk hrubý ako noha človeka, hlava na celkovom pozadí zvieratá maličká. Na svojej ceste húštinou mokele- mbembe vytvára čosi ako štyri metre široký priesek. Ako? Váhou tela. To isté robia aj jeho príbuzní, putujúci medzi jazerami v jamalsko-neneckom okruhu. Živočích vedie väčšinou nočný spôsob života, preto je skutočne ťažké objaviť ho.
- Ako sa však mohli tieto brontosaury zachovať pri striedaní geologických období?
Obrovské rozmery im, ako aj iným veľkým živočíchom, zrejme dovoľujú nezmrznúť pri nízkych teplotách. Navyše malá pohyblivosť nevyžaduje veľký výdaj energie. Nuž a otázka populácie… Na Labynkyre raz videli štyri obludy naraz. Prirodzene, nieje to počet potrebný na udržanie druhu, ale… Sotva sa nájde taký naivný človek, ktorý by tvrdil, že dnes prebieha reprodukcia stád vzácnych oblúd. Správnejšie je predsa len uvažovať o ich dlhovekosti. O fyziológii a biochémii nesmrteľnosti. Prirodzene, výnimočnej.
- V čom je mechanizmus tejto nesmrteľnosti?
Spomeňte si na nezmara. V jeho tele prebieha látková výmena tak rýchlo, že každé dva týždne takmer všetky starnúce bunky nahrádzajú nové. Nezmar teda prakticky nestarne. Pravda, aj školák vie, že jedna vec je jednoduchý živočích, a iná vysokoorganizovaný. Napriek tomu niektoré studenokrvné živočíchy, napríklad určité ryby a krokodíly, rastú celý život. Keby boli chránené pred chorobami a dravcami, možno by neumierali. Nesmrteľnosť ako taká nie je abstraktná. Najjednoduchší prvok, jednobunková améba, sa delí na dve časti, a každá z nich je rovnako živá ako materská bunka. Slovom, príroda je geniálne laboratórium: je schopná samoorganizovať sa a dostať sa aj z najťažšej situácie.
- Ale predsa: prečo sa obludám podarilo prežiť?
Moje hypotézy sú takéto. Obludy majú iné chemické zloženie organizmu ako ostatné živočíchy. S tým súvisí alebo nesúvisí dlhovekosť. Majú nezvyčajnú výmenu energie. Existujú v takých ekologických úkrytoch, ktoré sa za bežných podmienok ľudskému oku neodhaľujú. Bude mať ľudstvo dostatok trpezlivosti a morálnych tabu, aby v prirodzených prírodných podmienkach uvidelo živé neznáme, pred ním sa skrývajúce zvieratá? Zvieratá, ktorých jediným cieľom je prežiť?
- A vy osobne dúfate, že sa raz stretnete so svojím súčasníkom dinosaurem?
S kolegami sa už po šiesty raz vydávame za polárny kruh, kde budeme hľadať kontakt so živočíchom tradične nazývaným snežný človek.
V. Kondakov
Týždenník aktualít č. 30/1991
Z archíva KPUFO.EU/SK
