Najstaršia civilizácia?
Sedem tisíc rokov pred Kristom pristáli pri brehoch stredomorského ostrova Malta prvý osadníci.
Títo lovci strednej doby kamennej sa pravdepodobne na juhu Talianska alebo na Sicílii pustili v ľahkých člnoch na otvorené more a po takmer sto kilometroch dosiahli archipel, ku ktorému patrí aj ostrovy Gozo a Comino. Z šiesteho tisícročia pred naším letopočtom sa zachovali pamiatky na ďalší prichádzajúci. Ich domovom bola Anatólia a cesta je viedla z Egejských ostrovov a pobreží Grécka cez juh Talianska na vyššie uvedené ostrovy. Priviezli si so sebou dobytok, a tak vyrúbali vtedajší husté lesy, aby získali pastviny. Venovali sa poľnohospodárstvu, vyrábali hlinené nádoby a stavali prvé príbytky. Ich obydlia mala oválny pôdorys. Bolo to zistené, keď bolo objavené 6.400 rokov staré sídlisko Skorba.
Avšak až prisťahovalci, ktorí na Maltu dorazili v neolite / mladšej dobe kamennej /, teda asi 4.000 rokov pred n.l. dali onen kultový podnet, ktorý viedol k výstavbe mnohých bohoslužobných stavieb z obrovských kamenných blokov, nemajúcich na svete obdobu. Vedci skúmajú tieto obrovské, väčšinou dobre zachovalé megalitické pomníky už od devätnásteho storočia. Senzáciu však vyvolávajú výsledky nedávnych výskumov, pri ktorých sa najmodernejšími metódami zisťoval vek pozostatkov oných čias. Vyplynulo z nich, že maltské svätyne sú bezpochyby staršie ako prvé egyptské pyramídy.
Areál Ggantija na ostrove Gozo, svätyne z Tarxien, Hagar Xim a Mnajdra aj podzemné sály na Hal Saflieni pochádzajú podľa názoru vedcov z rokov 3600 až 3000 pred naším letopočtom. To znamená, že sú o niekoľko storočí starší ako Džoserova pyramída u Sakkáry a Cheopsova a Chefrénovej pyramída u Gízy, ktoré vznikli približne v rokoch 2800 a 2650 pred Kristom.
Ak ale boli prehistorické kamenné svätyne na Malte skutočne postavené vo štvrtom tisícročí pred naším letopočtom, stratí všetky doterajšie teórie pôdu pod nohami, najmä tradičné názory, že svetlo civilizácie sa šírilo z Východu na Západ. Neveľký maltský archipel sa náhle stáva majákom kultúry v Stredomorí.
Súčasne s prevratným objavom však vznikajú aj závažné otázky. Je totiž dosť nepravdepodobné, že by mohla na maltských ostrovoch vzniknúť úplne samostatná vyspelá kultúra, bez toho, aby bola ovplyvnená zvyškom vtedajšieho sveta. Aké vonkajšie impulzy teda podnietili vznik takého množstva monumentálnych stavieb? Aké bohatstvo museli mať ostrovania k dispozícii, keď vybudovali tak veľkolepé kultové stánky, ktoré vyžadovali nasadenie ich všetkých síl po mnohé stáročia? Udržiavali títo ľudia kultúrne, to znamená náboženské vzťahy so svojimi susedmi na Sicílii alebo s obyvateľmi Kanárskych ostrovov / napr. Vulcano alebo Stromboli / v Tyrrhenskom mori, od ktorých získali obsidián na výrobu zbraní a nástrojov?
Všeličo nasvedčuje tomu, že z kyklopských maltských svätýň zaplavilo tamojšie náboženstvo postupne celý Západ. Podobné stavby sa totiž v rozličných formách vyskytujú na mnohých miestach, napríklad na juhu Španielska pri Gueva de Menga, vo Francúzsku v Carnacu, v Anglicku v Stonehenge / z rokov 2400 – až 1700 pred naším letopočtom /.
Značné rozšírenie tohto stavebného umenia naznačuje, že išlo o silné náboženské hnutie, ktorému sa ľudia medenej doby a bronzovej venovali s obrovským zápalom. O tomto náboženstve dnes nevieme takmer nič, snáď len to, že jeho najaktívnejším a najstarším centrom bola práve Malta. Možno si veľmi dobre predstaviť, ako vtedajší „misionári“ hlásali novú vieru a súčasne s ňou šírili aj cennú znalosť spracovania kovov. Bolo to určite najstaršie duchovné a kultúrne spoločenstvo po tak zv. Magdaléniem / archeologická kultúra mladšieho paleolitu / s jeho jaskynnými maľbami, ktoré vznikli viac ako tisíc rokov predtým. Ak opomenieme ich náboženský obsah, zasluhujúce si kolosálne maltské stavby úctu i ako päť tisíc rokov starí svedkovia kultúrneho zlomu.
Maltské svätyne totiž označujú počiatok kamennej architektúry. Koncepciu megalitických svätýň s ich záhadnými sálovými konštitúciami by sme mohli nazvať „organickou architektúrou“. Majú trojlístkový pôdorys a často impozantné rozmery. Napríklad areál v Tarxien, neďaleko hlavného mesta Valetty, má 65 metrov z východu na západ a 50 metrov zo severu na juh. Obsahuje najmenej tri kultové stavby vrátane obrovského komplexu niekoľko svätyní, ohraničených kruhovými alebo vydutými obvodovými múrmi. Z kamenných modelov, ktoré boli objavené pri vykopávkach, možno rekonštruovať pôvodný vzhľad stavieb. Stavby vytvorené z obrovských kamenných dosiek boli zrejme zastrešené.
Svätyňa mala väčšinou dva, niekedy aj tri na seba nadväzujúce „sály“ a je pravdepodobné, že v nich bola tiež dvorana s oltárom. Vnútri svätyne stáli postranné oltáre určené na odkladanie obetných darov. Podľa podzemného areálu v Hal Saflieni, tvoreného skutočným labyrintom podzemných priestorov / kde bolo mimochodom nájdených šesť tisíc kostier /, mohli archeológovia rekonštruovať pôvodný vzhľad aj takých kultových stavieb, ktoré už pred mnohými rokmi stratili svoje nadzemné časti. Tamojší sála s oltárom bol vyzdobený až s neuveriteľným prepychom a bol vtesnané do skaly. Mal už klenbu, na ktorej boli na sebe navrstvené jednotlivé kamenné dosky. Zvyšný voľný priestor na špičke bol prikrytý veľkou kamennou doskou. Možno teda predpokladať, že v kultových stánkoch existovali aj kryté vnútorné priestory, boli však úmerne s hĺbkou miestností stále menšie a tmavšie. Svätyne boli vzdor svojim obrovským rozmerom zvonku len čiastočne viditeľné. Značná časť budovy totiž bola zapustená hlboko do zeme. Svätyne na Malte slúžili zrejme kultu plodnosti. Obetovalo sa Veľkej matke Malej Ázie.
V národnom archeologickom múzeu vo Valette možno uvidieť sošky ženských božstiev, vzpriamené, sediaci alebo ležiaci, ktoré pripomínajú nález z Català Hyuk v Anatólii / pochádzajúce približne z roku 5750 pred naším letopočtom /. Archeológovia odhalili aj torzo Maltskej Venuša, ďalej Venuša z Hal Saflieni a ďalšie sošky orientálne Magna Mater, ktoré hrali istú úlohu až do stredoveku. Steny svätyne v Tarxien boli vyzdobené špirálovitým ornamenty a reliéfy obetných zvierat. Prísnosť a čistota tvarov svätýň svedčí o dokonalosti, ktoré dosiahli kultúry medenej doby. V druhom tisícročí pred naším letopočtom však maltská kultúra záhadne zmizla. Príčiny jej zániku sú zatiaľ obostreté rúškom tajomstva. Musela snáď v dobe bronzovej uvoľniť miesto novým osídlencom? Či snáď jej zánik súvisí so zmenou náboženstva a kultom mŕtvych, kedy už neboli pozostatky pochovávané, ale spaľované – alebo snáď podľahla klimatickým zmenám, ktoré zmenili úrodný stredomorský ostrov v pustinu?
Z archiva KPUFO
Foto z cest kolegov na Maltu
Ďaľšie info :
-
Zapomenutá tajemství Malty. (2) Podzemní chrámy. ZaZ 6.7.2013. Internet: http://www.zahadyazajimavosti.cz/index.php/megality/331-zapomenuta-tajemstvi-malty-2-podzemni-chramy
-
Jak je to s maltskými záhadami? ZaZ, 5.5.2012. Internet: http://www.zahadyazajimavosti.cz/index.php/nazory/28-jak-je-to-s-maltskymi-zahadami
