Atlantída – mýtus alebo skutočnosť?

Atlantída je pojem, ktorý pozná snáď každý. Existuje mnoho tvrdení o polohe onoho bájneho „sveta“.

Bol to ostrov v Stredozemnom mori, alebo v Atlantickom oceáne? Alebo to bola časť pevniny Afriky, Európy, či Ameriky?

Prvýkrát sa o Atlantíde zmienil grécky filozof Platón (asi 427-347 pred Kr.). Podľa neho bola Atlantída veľký ostrov, väčší ako Malá Ázia a Líbya dohromady, a ležala za dnešnou gibraltárskou úžinou (Platón ju nazýva „Herkulovými stĺpy“).

Za Atlantídou sa rozkladalo súostrovia menších ostrovčekov. V rokoch 559-640 pred Kristom bola Atlantída mocným kráľovstvom s vyspelou kultúrou a ideálne politickou ústavou a ovládala celé Stredozemné more. Keď sa stala agresívnou a imperialistickou, hnev bohov jej zničil – zaplavilo ju mora. Žiadny autor pred Platónom sa nikdy o rozľahlom ostrove s prekvitajúcich kultúrou nezmienil.

Podľa niektorých bádateľov sa na základe uvedeného Platónova popisu zrejme jednalo o ostrov Thera (dnešný Santorini) nachádzajúci sa medzi Krétou a gréckou pevninou. Kréta samotná je známa palácom Knossos, kde archeologický prieskum naznačil prekvapivo rozvinutú kultúru starú asi 4000 rokov.

Platónovu teóriu potvrdil aj grécky archeológ prof. S. Marinatos, ktorý vykonával podrobné archeologické prieskumy (začali v roku 1967), a ktorému sa podarilo objaviť stred veľkého mesta, kde mali niektoré domy ešte dve či tri podlažia. Steny boli zdobené freskami s výjavmi každodenného života. Nájdené boli aj zvyšky keramiky. Na celom ostrove sú viditeľné stopy obrovského sopečného výbuchu, vďaka ktorému sa veľká časť ostrova potopila.

Prečo boli niektoré kultúry (Kréta, Thera) oveľa rozvinutejšie, než kultúry „zvyšku sveta“? „Nezapadá“ sem teórie o tom, že pred niekoľkými tisíckami rokov tu súbežne s človekom, žil aj tvor nepozemský, inteligentnejší, ktorý sa svoje znalosti snažil odovzdať? Mnohé archeologické nálezy tomu nasvedčujú.

Existuje niekoľko sto nástenných malieb, ktoré znázorňujú „tvora“ podobnému dnešným astronautom, či „človeka“ atypických rozmerov. Vykopávky v mnohých prípadoch naznačujú veľké znalosti astronómie našich predkov. Poznali totiž postavenie planét i vzdialených hviezd, bez toho, aj keď nemali mať k dispozícii optické prístroje.

Prečo sa niektorí z nás tejto teórii bráni?

Je to strach z toho, že človek nie je najdokonalejším a najinteligentnejším tvorom vesmíru? Vďaka stále dokonalejšej technike nakoniec predsa len nájdeme dôkaz o skoršej prítomnosti „nepozemských“ tvorov na Zemi, ktorý by presvedčil aj najväčší skeptikov … Ak sa však skôr „ONI“ nepredstaví nám …