Čo zahubilo mayskú civilizáciu?
Kvitnúcu stredoamerickú civilizáciu zahubilo dlhodobé to sucho.
Vyplýva to z detailných klimatologických výskumov, ktoré vykonával tím vedený Geraldom Hauge z Curišskej technologickej univerzity.
Základom zložité organizácie mayskej spoločnosti bola veľká mesta na mexickom polostrove Yucatan. V ôsmom storočí v nich s žilo až 15 miliónov občanov. V nasledujúcom storočí však civilizácia rýchlo upadala a dodnes nie je jasná príčina jej konca. Teraz vedci po štúdiu usadenín v severovenezuelském zálive Cariaco stanovili tri obdobia veľkého sucha, ktorá prebiehala v rokoch 810, 860 a 910 nášho letopočtu. To zodpovedá krízovým etapám mayskej histórie. Haug so svojimi kolegami priradili k jednotlivým vrstvám usadenín každoročné období vlahy a sucha a detailne po 50 mikrometroch analyzovali koncentráciu titánu. Ten je indikátorom silných dažďov, pretože tie ho vymývajú z pôdy a rieky ho odnášajú do oceánu, kde sa usadzuje na dne. Každoročný sezónný rozdiel jeho obsahu v pôde je až 30%.
„Sústredili sme sa na obdobie 9. a 10. storočia a vykonali sme šesť tisíc meraní v 30 cm usadenín,“ uviedol Haug v rozhovore pre New Scientist: »Našli sme tri obdobia veľkého sucha a tiež nízku úroveň pozadia, ktoré trvalo asi sto rokov.“ Táto zmena klímy počas deviateho storočia podľa švajčiarskych vedcov spoločnosť Mayov „postrčila na okraj priepasti.“ Mayovia boli známi svojou až hysterickou závislosťou na zložitom kalendári. Je zaujímavé, že obdobie sucha sa opakovali po 208 rokoch, čo sa blíži 206 letému cyklu slnečnej aktivity. Ten aj tak skúsení astronómovia, akým Mayovia boli, nepoznali a tak nevedeli, že obdobie sucha skončí. Ak by to vedeli, súdi vedci, mohla ich civilizácia prežiť. Vedci, špecializujúca sa na túto civilizáciu, sú k podobným záverom skeptickí. Mayovia sa počas 1500 rokov svojej histórie pred uvedeným obdobím vypracovali na výborných vodohospodárov – stavali kanály, nádrže, akvadukty. »Akékoľvek závery nemôžu vychádzať len z jedného faktora.
Preľudnenia, ekologické problémy a ekonomické faktory tiež zohrali svoju úlohu v tom, že sa toto stredoamerické impérium stalo vratkým,“ upozorňuje Jeremy Sabloff. »Avšak možnosť, že zmena klímy zohrala svoju úlohu, rastie.« Možno, že bola tou »slamkou, ktorá zlomila väz preťaženého ťavu,“ súdi Sabloff. Výskumy však vôbec nepresvedčili archeológa Normana Hammonda, ktorý upozorňuje, že severná metropola Chichen Itzá bola kvitnúcim sídlom až do 13. storočia, aj keď tiež absolvovala suché obdobie.
Archiv KPUFO.EU/SK
