Mýty a fámy o očkovaní (1)

V dobách pred očkovaním boli epidémie infekčných chorôb obávanou hrozbou – božím trestom a vyvolávali u ľudí väčší strach ako samotné vojny.

Ľudia boli ochotní podstúpiť aj prípadné závažné riziko z očkovania a znášali akúkoľvek ťažkú reakciu pri očkovaní, pretože vedeli, že to očkovanie im častokrát zachráni život.

Pomocou očkovania obávané infekcie vymizli a vymizol aj strach před nimi. Objavil sa nový fenomén – strach z vakcín. Možno pochopiteľný, avšak odborne nie vždy dostatočne podložený. O očkovaní sa objavujú rôzne fámy a mýty, ktorých šírenie je založené na “zaručených” správach, nepravdách a polopravdách. Mnohé z nich sú zneužívané v médiách a dokonca aj politicky.

Pozrime sa na niektoré z nich:

Očkovanie zaťažuje organizmus malých detí

Nie je to pravda. Imunitný systém novorodenca je plne schopný odpovedať na milióny antigénnych podnetov. Ak by dieťa dostalo celý očkovací program naraz, nezaťažil by viac ako jednu desaťtisícinu kapacity imunitného systému. Naviac, dnešné vakcíny majú okolo 60 antigénov v porovnaní s 3 500 antigénmi ešte pred pár rokmi.

Očkovanie proti TBC je neúčinné a neposkytuje ochranu

Jestvujúca vakcína nedokáže zabrániť nákaze tuberkulózou, s istotou však zabraňuje vzniku jej najťažších foriem – tuberkulóznemu zápalu mozgových blán a miliárnej (rozsiatej) forme TBC. Tieto ochorenia sa vyskytujú najviac u malých dojčiat a sú často smrteľné, alebo zanechajú ťažké trvalé následky ako poruchy mozgu, slepotu, hluchotu, a iné. Hoci sa v niektorých štátoch sveta výskyt TBC znížil a bol dôvodom k prerušeniu očkovania, v mnohých oblastiach sveta (v rozvojových krajinách), u narkomanov, chorých na AIDS, u sociálne slabých skupín obyvateľstva počet prípadov tuberkulózy hrozivo narastá. Výrazne stúpa odolnosť mikróba tuberkulózy voči antibiotikám a jeho prenos pri dnešnej globalizácii sveta môže byť veľmi jednoduchý aj tam, kde je výskyt TBC nízky. Očkovanie už v novorodeneckom veku chráni deti pred touto hrozbou účinne a onedlho budú k dispozícii nové, účinnejšie typy vakcíny proti TBC. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča zvážiť zastavenie očkovania proti TBC tam, kdejej výskyt klesne pod desať prípadov na stotisíc ľudí. U nás sa v roku 2010 zrušilo povinné preočkovávanie osôb v 11. roku života a vzhľadom na pozitívne epidemiologické údaje z posledných rokov v oblasti TBC na Slovensku sa uvažuje aj o výraznej redukcii očkovania proti TBC u novorodencov, ktoré by sa ponechalo iba pre rizikové skupiny.

Očkovanie proti osýpkam zvyšuje výskyt detskej cukrovky

Očkovanie proti osýpkam sa robí po prvom roku života. V tej istej dobe sa začína u detí vyskytovať aj cukrovka závislá na inzulíne (tzv. prvý typ). Istý počet detí, u ktorých sa cukrovka objaví, bol v tej dobe aj očkovaný. Hovoríme o časovej súvislosti. Po rokoch sledovania a analýz sa ukázalo, že nie je dostatok údajov, ktoré by potvrdzovali príčinnú súvislosť očkovania so vznikom cukrovky. Spravidla sa jedná o náhodnú časovú súvislosť.Podľa niektorých pozorovaní (nekontrolované observačné štúdie, napr. Classen) sa vytvoril dojem, že zavedenie očkovania viedlo k zvýšeniu výskytu cukrovky. Cukrovka mala vzniknúť očkovaním, ktoré zaktivizovalo ešte nespoznaný autoimunitný proces v ostrovčekoch pankreasu (tam sa tvorí hormón inzulín, ktorého nedostatok spôsobuje cukrovku). Tento predpoklad nepotvrdila ani jedna kontrolovaná štúdia, dá sa povedať, že tieto objektívne urobené analýzy súvis medzi očkovaním a cukrovkou vylúčili, viaceré výsledky boli skôr opačné – po určitých očkovaniach bol výskyt cukrovky nižší v porovnaní s neočkovanými. Komplexnú analýzu o súvise očkovania a vznikom cukrovky u detí podáva štúdia publikovaná v prestížnom lekárskom odbornom časopise New England Journal of Medicine (Hviid A. et al., 2004). V nej sa sledovalo 739-tisíc detí narodených v priebehu 10 rokov. Ako sa predpokladalo, zvýšené riziko vzniku cukrovky sa zistilo u súrodencov detí s cukrovkou, u očkovaných detí sa nezistilo. Podobne sa nezistilo ani u očkovaných súrodencov detí s cukrovkou. Obrovský rozsah tejto analýzy poskytol závery, ktoré prakticky uzavreli kapitolu pochybností o očkovaní ako o jednoznačnej príčine vzniku cukrovky u detí.

Očkovanie proti osýpkam vedie k autizmu

Tejto téme sa vo svete venovala a venuje neutíchajúca pozornosť. Je to pre podobné dôvody ako pri cukrovke. Výskyt autizmu u detí sa v posledných desaťročiach významne zvýšil – hlavne v druhom roku života. V tom istom období sa realizuje očkovanie proti osýpkam – opäť časová zhoda. Autizmus je chronická vývojová porucha charakterizovaná ťažkosťami v sociálnych vzťahoch, komunikácii, v schopnosti primerane reagovať v bežných situáciách a v rôznych činností, či nadmernom viazaní sa na určité záujmy. Hoci príčiny autizmu sú z veľkej časti neznáme, štúdie v rodinách a štúdie dvojčiat ukázali, že genetický podklad hrá pri vzniku zásadnú úlohu. Navyše, u detí s neskôr diagnostikovaným autizmom sa zistili zvýšené aktivity neuropeptidov a neurotrofínov v perinatálnom období. Je predpoklad, že prenatálne alebo perinatálne faktory, prípadne oboje, majú väčší význam ako narušenie neskôr po narodení.

Pretože autistické prejavy sa všeobecne spozorujú v druhom roku života, niektorí vedeckí pracovníci a rodičia sa zamerali na úlohu MMR vakcíny (osýpky, mumps, rubeola), MMR vakcína je totiž prvá podávaná v tomto období. Do pozornosti sa MMR vakcína (špecificky osýpková zložka) dostala v roku 1998, kedy bola publikovaná štúdia Dr. Andrewa Wakefielda v odbornom časopise The Lancet s predpokladaným súvisom medzi chronickým zápalom čreva a regresívnou vývojovou poruchou. Bolo urobených mnoho epidemiologických štúdií (hneď prvá štúdia, ktorú ešte v roku 1998 realizovali vo Veľkej Británii, nepotvrdila súvis očkovania MMR so vznikom autizmu), ani jedna z doteraz urobených štúdií nezistila súvis autizmu s očkovaním ‚4DMR. Zistilo sa, že Dr. Wakefield podvádzal (napríklad niektoré deti mali príznaky autizmu už pred očkovaním MMR, došlo k falšovaniu výsledkov při výskume), prípad sa dostal pred britskú lekársku radu (komoru) a vďaka početným zasadnutiam sa stal najdlhšie prejednávanou odbornou otázkou v histórii britskej lekárskej rady. Nakoniec Dr. Wakefieldovi zakázali vykonávať lekársku prax vo Veľkej Británii pre vážne profesionálne pochybenie, bol vyškrtnutý zo zoznamu lekárov, podobne ako jeho hlavný spoluautor (Prof. John Walker-Smith). Ostatní spoluautori sa od pôvodnej vedeckej práce dištancovali.

Medializácia štúdie Dr. Wakefielda viedla k spochybneniu očkovania, hlavne proti osýpkam, poklesu očkovania proti osýpkam, čo malo za následok zvýšený výskyt ochorení a vznik epidémií v oblastiach, kde sa už roky nevyskytovali. V súčasnosti sa v odbornej verejnosti prijal záver, že sa nepredpokladá príčinná súvislosť medzi očkovaním proti osýpkam a vznikom autizmu.

Prevzaté z :

Sprievodca očkovaním – http://www.sprievodcaockovanim.sk/uploaded/files/brozura/so_brozura_3.pdf