Jogínova levitácia?
Príbehy o levitácii sú staré takmer ako ľudstvo samo.
Z dochovaných správ vieme, že už niekedy v 13. storočí akýsi tibetský mních udivoval svojou schopnosťou vznášať sa nad zemským povrchom. Rovnaká vlastnosť sa pripisovala japonským ninjom.
V 17. storočí žil u talianskej Apulii zbožný muž, ktorý sa pri náboženskom vytržení dokázal vznášať. Väčšinou tak činil pri omšiach, kedy dokonca lietal okolo oltára. Levitoval minimálne stokrát, najdlhšie to vydržal dve hodiny. Okrem toho vedel údajne hovoriť so zvieratami. Po smrti ho cirkev vyhlásila za svätého.
Zázrak videlo 150 ľudí
Všetky uvedené prípady ale môžeme považovať len za báchorky. Hmatateľné dôkazy o nich nie sú. Prípad indického jogína Subbayaha Pullavara je ale iný. Ide o jedno z najlepšie zdokumentovaných levitácií vôbec. Odohrala sa na juhu Indie 6. júna 1936. Zázračného muža obklopil dav približne 150 svedkov, medzi ktorými bol aj anglický novinár P.T. Plunkett vybavený fotoaparátom.
Jogínovi asistenti najprv vnútri diváckeho kruhu postavili malý stan. Pullavar okolo neho do kruhu nalial vodu, pričom mrmlal tajomnú formulu. Potom vstúpil dovnútra, kde zostal niekoľko minút. Keď plátno kleslo k zemi, dav užasol. Jogín sa v horizontálnej polohe vznášal asi meter nad zemou. Bol v tranze, ľavou rukou si podopieral hlavu, druhá spočívala na palici obalené látkou. Jogín ju ale nepoužíval ako oporu, ale len ako kotviaci bod.
Čo sa dialo v stane?
Levitácia trvala štyri minúty, počas ktorých Plunktett jogína zvečnil z niekoľkých strán. Zároveň mohol pristúpiť bližšie a skúmať, či jogína nepodopiera nejaká konštrukcie. Na nič neprišiel. Na konci produkcie asistenti opäť postavili okolo Pullavara stan. Novinár sa ale postavil tak, že vďaka protisvetla mohol cez látku pozorovať Pullavarovy obrysy. Všimol si, ako sa jemne kymáca a pomaly klesá k zemi. Trvalo to asi päť minút. Keď pomocníci látku opäť zložili, Pullavar ležal na zemi, stále ešte v hlbokom tranze. Okolostojaci boli vyzvaní, aby sa pokúsili ohnúť jeho strnulé končatiny. Nikomu sa to nepodarilo. Asistenti museli jogína poliať vodou a trieť niekoľko minút, aby sa prebral a dokázal sa postaviť na vlastné nohy. Bol to zázrak, alebo len šikovný trik? Produkcia so stanom ukazuje len na trik. Hábit jogina ukrýval podložku a palica bola spojena so zakladňou, ukrytou v piesku. Všetko bola len hrá s ťažiskom.
Archiv KPUFO