{"id":2451,"date":"2020-06-04T00:51:18","date_gmt":"2020-06-03T22:51:18","guid":{"rendered":"http:\/\/kpufo.eu\/sk\/?p=2451"},"modified":"2024-02-29T01:12:45","modified_gmt":"2024-02-29T00:12:45","slug":"objav-alebo-vedecka-chyba-storocia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/2020\/06\/04\/objav-alebo-vedecka-chyba-storocia\/","title":{"rendered":"Objav alebo vedeck\u00e1 chyba storo\u010dia?"},"content":{"rendered":"

DNA, ktor\u00e1 sa dok\u00e1\u017ee sama teleportova\u0165?<\/strong><\/p>\n

Ide o neuverite\u013en\u00fd objav. Luc Montagnier<\/em>, ktor\u00fd dostal Nobelovu cenu za objav v\u00edrusu HIV v roku 2008 tvrd\u00ed, \u017ee DNA je schopn\u00e9 sa z jednej sk\u00famavky teleportova\u0165 do druhej za pomoci doteraz nezn\u00e1mych elektromagnetick\u00fdch v\u013an. Pod\u013ea mnoh\u00fdch ide len o v\u00fdmysel vedca za \u00fa\u010delom \u00falovku novej Nobelovej ceny.<\/p>\n

Luc Montagnier<\/em>, koho pr\u00e1ca bola odmenen\u00e1 Nobelovou cenou za objav HIV, mus\u00ed \u010deli\u0165 v\u00fdznamnej kritike. V\u010faka posledn\u00fdm experimentom tvrd\u00ed, \u017ee DNA molekula vy\u017earuje n\u00edzkofrekven\u010dn\u00e9 elektromagnetick\u00e9 \u017eiarenie. \u010ealej tvrd\u00ed: \u201ev\u010faka t\u00fdmto vln\u00e1m sa dok\u00e1\u017ee DNS bez zjavn\u00e9ho fyzick\u00e9ho kontaktu premiest\u0148ova\u0165 v roztokoch.\u201c<\/em><\/p>\n

Z\u00e1rove\u0148 pod\u013ea e\u0161te nepublikovan\u00fdch v\u00fdsledkov sa mu podarilo odmera\u0165 rezonanciu jednotliv\u00fdch bakt\u00e9ri\u00ed a v\u00edrusov, tieto merania m\u00f4\u017eu by\u0165 k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 pri ur\u010dovan\u00ed diagn\u00f3z a n\u00e1slednom lie\u010den\u00ed chor\u00f4b. Reakcia vedeckej verejnosti bola poburuj\u00faca, prehl\u00e1senia pova\u017euj\u00fa za smie\u0161ne. Podaktor\u00ed ho priamo navrhli na Nobelovu cenu zbyto\u010dn\u00fdch v\u00fdskumov. P\u00ed\u0161e \u010dasopis New Scientist.<\/p>\n

\u010co ale sk\u00famal vlastne Montagnier<\/em> v skuto\u010dnosti? Na internete zatia\u013e nedostupn\u00fd vedeck\u00fd postup tvrd\u00ed nasledovn\u00e9…<\/p>\n

Do sk\u00famavky s roztokom dal jednu zn\u00e1mu DNA molekulu, tento roztok rozriedil mili\u00f3n n\u00e1sobne. Ved\u013ea tohto roztoku dal \u010dist\u00fd roztok bez DNA. N\u00e1sledne tieto roztoky odtienil od zemsk\u00e9ho elektromagnetick\u00e9ho po\u013ea a oblo\u017eil ich elektromagnetmi. Magnety pod pr\u00fadom generovali frekven\u010dn\u00fa oscil\u00e1ciu 7Hz, v tomto priestore nechal roztoky nieko\u013eko hod\u00edn.<\/p>\n

Experiment nazval Montagnier signaliz\u00e1ciou.<\/em> Po tomto procese previedol roztoky cez viacn\u00e1sobn\u00e9 filtrovanie a znova zriedil nieko\u013eko mili\u00f3n kr\u00e1t. N\u00e1sledne odmeral ich elektromagnetick\u00e9 vy\u017earovanie. Pod\u013ea tvrdenia vedca oba vzorky mali rovnak\u00fd elektromagnetick\u00fd sign\u00e1l. V\u010faka vz\u00e1jomn\u00e9mu p\u00f4sobeniu vzorka s DNS odovzdala svoje vy\u017earovanie \u010distej vode a t\u00e1to toto vy\u017earovanie zachovala.<\/p>\n

Pozrime si \u010fal\u0161ie tvrdenia vedca, komu by sa toto m\u00e1lilo. Vedec podrobil dve vzorky takzvanej polimer\u00e1ze (PCR). T\u00fato anal\u00fdzu pou\u017e\u00edvaj\u00fa rutinne pri preukazovan\u00ed ve\u013emi mal\u00e9ho mno\u017estva DNA. Takto sa dokazuje DNA po sp\u00e1chan\u00ed trestn\u00e9ho \u010dinu ako d\u00f4kaz alebo aj pri lek\u00e1rskom vy\u0161etren\u00ed. Po\u010das met\u00f3dy sa DNA vzorka rozmno\u017e\u00ed ako enz\u00fdm a je mo\u017en\u00e9 ho detegova\u0165 aj menej citliv\u00fdmi met\u00f3dami.<\/p>\n

Montagnier<\/em> tvrd\u00ed, \u017ee v \u010distej vode preuk\u00e1zal DNS tak ako v susednej vzorke. DNS sa zatia\u013e nezn\u00e1mym sp\u00f4sobom premiestnilo v priestore.<\/p>\n

V popise pokusu tvrd\u00ed vedec: \u201ev \u010distej vode zachovan\u00e9 el. magn. vy\u017earovanie je tak charakteristick\u00e9 pre jednotliv\u00e9 DNS, \u017ee po\u010das PCR ho pova\u017euj\u00fa skuto\u010dn\u00e9 DNS a z tohto ducha DNS za\u010dn\u00fa vyr\u00e1ba\u0165 skuto\u010dn\u00e9.“<\/em><\/p>\n

Vedeck\u00e1 obec m\u00e1 siln\u00e9 pochybnosti o experimentoch<\/strong><\/p>\n

Experiment zatia\u013e nem\u00e1 pozit\u00edvnu odozvu. Podaktor\u00e9 vedeck\u00e9 blogy tvrdia, \u017ee si viac u\u0161kod\u00ed t\u00fdmto tvrden\u00edm ako pom\u00f4\u017ee. Podobn\u00fdm tvrden\u00edm si u\u0161kodil aj Linus Pauling. Tvrdil, \u017ee mega d\u00e1vkami vitam\u00ednu C sa d\u00e1 lie\u010di\u0165 rakovina, toto ale experimenty nikdy nepotvrdili. Kary Mullis m\u00e1 tak isto pochybn\u00fa poves\u0165. Dostal s\u00edce v\u010faka postupu PCR Nobelovu cenu. Po\u0161kodil si ale svoju poves\u0165 podporou hnutia ktor\u00e9 tvrd\u00ed \u017ee HIV – v\u00edrus nezapr\u00ed\u010di\u0148uje AIDS.<\/p>\n

V\u00e4\u010d\u0161ina vedcov sa ale zdr\u017eiava vyjadren\u00ed o v\u00fdsledkoch p\u00e1na Montagniera. V\u00fdsledky neboli publikovan\u00e9 ani v jednom vedeckom periodiku. \u201ebiologick\u00e9 v\u00fdsledky sa zdaj\u00fa ve\u013emi s\u013eubn\u00e9, nezatracoval by som ich\u201c – povedal Greg Scholes, asistent univerzity v Toronte, ktor\u00ed sk\u00fama el. mag. procesy v rastlin\u00e1ch. Klaus Gerwert ktor\u00ed sk\u00fama sp\u00e1janie cudz\u00edch molek\u00fal s vodou je skeptickej\u0161\u00ed: \u201enech\u00e1pem ako sa uskladn\u00ed inform\u00e1cia vo vode dlh\u0161ie ako nieko\u013eko pikosek\u00fand.\u201c \u2013 nazna\u010duj\u00fac na \u0161kand\u00e1l s pred 20 rokov. Po\u010das dlhej h\u00e1dky neprijali v\u00fdsledky Jacques Benveniste-ho, o pam\u00e4ti vody. Vedec tvrdil, \u017ee voda m\u00e1 schopnos\u0165 si zapam\u00e4ta\u0165 si inform\u00e1ciu o obsiahnutej l\u00e1tke aj po takom obrovskom zrieden\u00ed kedy sa t\u00e1to l\u00e1tka strat\u00ed. Za toto vyvr\u00e1ten\u00e9 tvrdenie stratil aj zamestnanie.<\/p>\n

V\u00fdsledky Montagniera<\/em> a Benvenisteho<\/em> sa ve\u013emi podobaj\u00fa tvrdeniam o homeopatii. Lek\u00e1rska veda t\u00fato met\u00f3du neuzn\u00e1va ale ani nezatracuje, nako\u013eko ju pova\u017euje za ne\u0161kodn\u00fa. V alternat\u00edvnej medic\u00edne sa be\u017ene aplikuje. Tu sa operuje tie\u017e s pravidlom, \u017ee ur\u010dit\u00e9 ve\u013emi vysok\u00e9 riedenie l\u00e1tky na\u0161tartuje proces lie\u010dby. Ide mnoho kr\u00e1t o 100 tis\u00edc a\u017e mili\u00f3n n\u00e1sobn\u00e9 riedenie. Probl\u00e9m je ten, \u017ee pri tomto rieden\u00ed sa u\u017e ani najmodernej\u0161\u00edmi molekul\u00e1rnymi anal\u00fdzami ned\u00e1 preuk\u00e1za\u0165 lie\u010debn\u00e1 l\u00e1tka v roztoku. Z\u00e1stancovia tejto met\u00f3dy ale tvrdia \u017ee pr\u00e1ve toto je potrebn\u00e9 k \u00faspechu. Opoz\u00edcia tvrd\u00ed, \u017ee tu u\u017e ide len o vodu.<\/p>\n

Pod\u013ea:<\/strong><\/em><\/p>\n