{"id":303,"date":"2010-10-05T00:00:16","date_gmt":"2010-10-04T22:00:16","guid":{"rendered":"http:\/\/kpufo.eu\/sk\/wordpress\/index.php\/2010\/10\/05\/125\/"},"modified":"2024-02-29T04:47:13","modified_gmt":"2024-02-29T03:47:13","slug":"125","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/2010\/10\/05\/125\/","title":{"rendered":"Vymodelovan\u00e9 gu\u013eov\u00e9 blesky"},"content":{"rendered":"

Na to, aby sme pochopili podstatu gu\u013eov\u00e9ho blesku, mus\u00edme presk\u00fama\u0165 okolnosti a pr\u00ed\u010diny jeho vzniku, ako aj sp\u00e4tn\u00e9 p\u00f4sobenie na okolit\u00e9 predmety.<\/strong><\/p>\n

<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Najviac pr\u00edpadov, ke\u010f gu\u013eov\u00fd blesk narobil ve\u013ea \u0161kody, je v horskom prostred\u00ed, ale ani po\u010det pr\u00edpadov s men\u0161ou uvo\u013enenou energiou na rovin\u00e1ch nie je zanedbate\u013en\u00fd. Tieto pr\u00edpady videli v\u00e4\u010d\u0161inou pri riekach.<\/p>\n

Je n\u00e1padn\u00e9, \u017ee ve\u013ea pozorovan\u00ed bolo okolo Budape\u0161ti a Balatonu. Ned\u00e1 sa to od\u00f4vodni\u0165 ve\u013ekou za\u013eudnenos\u0165ou, lebo napr\u00edklad v okol\u00ed Debrec\u00ednu, Szegedu a Csongr\u00e1du – aj napriek tomu, \u017ee je husto ob\u00fdvan\u00e9 – bolo m\u00e1lo pr\u00edpadov. Pr\u00ed\u010dinu v\u00fdznamnej\u0161\u00edch odch\u00fdliek treba h\u013eada\u0165 v geofyzick\u00fdch a meteorologick\u00fdch zvl\u00e1\u0161tnostiach krajiny, preto\u017ee od nich z\u00e1vis\u00ed sila a \u010dast\u00fd v\u00fdskyt b\u00farok.<\/p>\n

Okolnos\u0165, \u017ee gu\u013eov\u00fd blesk sa vytvor\u00ed len z bleskov ve\u013ekej energie, poukazuje na to, \u017ee tento \u00fakaz vznikne len vtedy, ke\u010f sa prekro\u010d\u00ed nejak\u00e1 energetick\u00e1 hladina. Medzi pr\u00edrodn\u00fdmi \u00fakazmi je ve\u013ea tak\u00fdch, ktor\u00e9 sa uskuto\u010dnia len po prekro\u010den\u00ed nejakej hranice – napr. \u013ead sa vytvor\u00ed, ak teplota vody klesne pod nula stup\u0148ov, niektor\u00e9 tuh\u00e9 l\u00e1tky sa rozbij\u00fa alebo roztrhn\u00fa, ak sa prekro\u010d\u00ed hranica \u00fanosnosti.<\/p>\n

VZ\u00c1JOMN\u00c9 P\u00d4SOBENIE S PREDMETMI<\/p>\n

Z\u00e1kladn\u00e9 fyzik\u00e1lne vlastnosti gu\u013eov\u00e9ho blesku m\u00f4\u017eeme spozna\u0165 len vtedy, ak budeme sk\u00fama\u0165 jeho vz\u00e1jomn\u00e9 p\u00f4sobenie s predmetmi.<\/p>\n

Zo vz\u00e1jomn\u00fdch p\u00f4soben\u00ed m\u00f4\u017eeme v prvom rade skon\u0161tatova\u0165, \u017ee z gu\u013eov\u00e9ho blesku sa st\u00e1le uvo\u013e\u0148uje elektrick\u00fd n\u00e1boj, hoci to nie je v ka\u017edom pr\u00edpade v rovnakej miere. Najrukolapnej\u0161\u00edm d\u00f4kazom tohto javu je to, \u017ee v bl\u00edzkosti gu\u013eov\u00e9ho blesku sa rozli\u010dn\u00e9 elektrick\u00e9 zariadenia zapn\u00fa a viac sek\u00fand pracuj\u00fa.<\/p>\n

Tak\u00fdto pr\u00edpad n\u00e1m opisuje napr. Attila B\u00e1n z V\u00e1cu:<\/p>\n

„Bola b\u00farka, ke\u010f sa v izbe rozsvietili v\u0161etky svetl\u00e1 a zapol sa telev\u00edzor a r\u00e1dio. Hoci boli vypnut\u00e9, predsa sa uviedli do chodu. Zrazu s\u00e4 zjavil gu\u013eov\u00fd blesk, prebehol r\u00fdchlo cez izbu a v\u0161etky poistky sa vyp\u00e1lili.“ \u00a0<\/em><\/p>\n

Pri druhom pozorovan\u00ed sa rozsvietila \u017eiarovka v hotelovej izbe vtedy, ke\u010f vonk\u00fc pred oknami prebehol gu\u013eov\u00fd blesk. Svietila dovtedy, k\u00fdm gu\u013eov\u00fd blesk nezmizol.<\/p>\n

Tieto javy sa nedaj\u00fa vysvetli\u0165 ni\u010d\u00edm in\u00fdm, ako postupn\u00fdm uvo\u013e\u0148ovan\u00edm elektrostatick\u00fdch \u010dast\u00edc z n\u00e1boja. To, \u017ee gu\u013eov\u00fd blesk vytv\u00e1ra elektrick\u00e9 pole, nem\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 plynul\u00fd chod elektrick\u00fdch zariaden\u00ed, nanajv\u00fd\u0161 m\u00f4\u017ee vyvola\u0165 jeden z\u00e1blesk. Aj to je jednozna\u010dn\u00e9, \u017ee ani meniace sa magnetick\u00e9 pole nem\u00f4\u017ee indukova\u0165 to\u013eko elektrickej energie, ko\u013eko je potrebn\u00e9 na norm\u00e1lny chod zariaden\u00ed.<\/p>\n

Dos\u0165 \u010dasto s\u00fa pozorovan\u00e9 pr\u00edpady, ke\u010f telef\u00f3ny a zvonce sa rozozvu\u010dia s\u00fa\u010dasne s objaven\u00edm gu\u013eov\u00e9ho blesku. Videli sme to napr\u00edklad pri jednom takomto pozorovan\u00ed v Nemecku. Vo v\u0161eobecnosti je v\u0161ak mno\u017estvo uvo\u013enen\u00e9ho n\u00e1boja bu\u010f ve\u013emi mal\u00e9 na to, aby sp\u00f4sobilo tak\u00fdto jav, alebo zas ve\u013emi ve\u013ek\u00e9 a vtedy sa hne\u010f vyp\u00e1lia poistky. Len v ma\u010farskej zbierke z\u00e1znamov o gu\u013eov\u00fdch bleskoch je pop\u00edsan\u00fdch viac ako 30 tak\u00fdchto pr\u00edpadov a ve\u013emi ve\u013ea \u010fal\u0161\u00edch pr\u00edpadov nach\u00e1dzame tie\u017e v ostatn\u00fdch zbierkach.<\/p>\n

U\u017e sme hovorili pri spr\u00e1van\u00ed gu\u013eov\u00e9ho besku o tom, \u017ee gu\u013eov\u00fd blesk sp\u00f4sobuje \u00fader elektrick\u00fdm pr\u00fadom. Pozorovatelia, ktor\u00ed boli v bl\u00edzkosti gu\u013eov\u00e9ho blesku \u010dasto spom\u00ednaj\u00fa, \u017ee poci\u0165uj\u00fa mrav\u010denie v tele alebo mali pr\u00edznaky ochrnutia. V Ma\u010farsku sa v roku 1986 stal nasledovn\u00fd pr\u00edpad: V skor\u00fdch rann\u00fdch hodin\u00e1ch sa pozorovate\u013e zobudil na to, \u017ee nad jeho poste\u013eou sa vzn\u00e1\u0161a ak\u00e1si \u017eiariaca gu\u013ea, ktor\u00e1 sa pribli\u017eovala k nemu. Nevedel, \u010do to je a kopol do toho. V tej chv\u00edli mu ochrnula noha a zac\u00edtil siln\u00fa boles\u0165 v prste. Prst mu opuchol, o\u010dernel a prejavoval v\u0161etky zn\u00e1mky zasiahnutia elektrick\u00fdm pr\u00fadom. \u013dahko to mohol by\u0165 smrte\u013en\u00fd \u00faraz. V Ma\u010farsku sp\u00f4sobilo stretnutie s gu\u013eov\u00fdm bleskom doteraz 18 smrte\u013en\u00fdch \u00farazov. Niektor\u00e9 sa nemuseli sta\u0165, preto\u017ee gu\u013eov\u00fd blesk sa pohybuje zvy\u010dajne pomaly a ke\u010f sa mu vyhneme z cesty, u\u017e nie je nebezpe\u010dn\u00fd.<\/p>\n

Ke\u010f prech\u00e1dza okolo z\u00e1suviek, tak v\u00e4\u010d\u0161inou z nich vy\u0161\u013eahne plame\u0148, preto\u017ee uvo\u013enen\u00fd n\u00e1boj odch\u00e1dza cez uzemnenie. Vtedy vystupuj\u00faci elektrick\u00fd pr\u00fad ionizuje vzduch a sp\u00f4sobuje to, \u017ee vy\u0161\u013eahn\u00fa plamene.<\/p>\n

Uvo\u013e\u0148ovanie n\u00e1boja sp\u00f4sobuje aj po\u010detn\u00e9 elektrostatick\u00e9 efekty. Spomenieme pr\u00edpad, ke\u010f gu\u013eov\u00fd blesk otvoril dvierka na kachliach. Viackr\u00e1t sa u\u017e stalo, \u017ee privret\u00e9 dvere otvor\u00ed alebo otvoren\u00e9 dvere zavrie pr\u00e1ve preto, \u017ee uvo\u013enen\u00fd n\u00e1boj sa nahromad\u00ed na dver\u00e1ch a na stene a odtla\u010d\u00ed dvere, ktor\u00e9 s\u00fa polarizovan\u00e9 t\u00fdm ist\u00fdm n\u00e1bojom. Ke\u010f sa napr\u00edklad gu\u013eov\u00fd blesk dotkne \u017eelezn\u00fdch kachie\u013e a rozlo\u017e\u00ed sa po celej ich ploche, tak sa d\u00f4sledkom odpudivej sily otvoria dvierka. Ale ten ist\u00fd \u00fa\u010dinok sa dostav\u00ed aj pri izola\u010dn\u00fdch l\u00e1tkach: jeden franc\u00fazsky pozorovate\u013e pop\u00edsal, ako gu\u013eov\u00fd blesk podi\u0161iel ku kom\u00ednu kachie\u013e, ktor\u00fd bol zakryt\u00fd papierom. Strhol papier a pekne odi\u0161iel cez otvor pre kom\u00edn. To bolo sp\u00f4soben\u00e9 t\u00fdm, \u017ee sa na papier a na stenu dostali \u010dastice n\u00e1boja a d\u00f4sledkom odpudivej sily sa papier pekne rovnomerne oddelil od steny.<\/p>\n

Bled\u00e1 sveteln\u00e1 \u017eiara<\/strong><\/p>\n

Odpudiv\u00e1 sila m\u00f4\u017ee vznikn\u00fa\u0165 aj medzi gu\u013eov\u00fdm bleskom a predmetom. T\u00e1to odpudiv\u00e1 sila m\u00f4\u017ee by\u0165 tak\u00e1 ve\u013ek\u00e1, \u017ee dok\u00e1\u017ee aj \u013eud\u00ed vyhodi\u0165 z miestnosti alebo ich pritla\u010di\u0165 ku stene, ako to dokazuj\u00fa po\u010detn\u00e9 pozorovania. Stal sa aj tak\u00fd pr\u00edpad, \u017ee gu\u013eov\u00fd blesk, letiaci pol metra nad \u010dlovekom, mu cite\u013ene stla\u010dil hlavu dolu.<\/p>\n

Elektricky vodiv\u00e9 ale neuzemnen\u00e9 predmety najprv pri\u0165ahuj\u00fa gu\u013eov\u00fd blesk, preto\u017ee n\u00e1boj sa rozdel\u00ed, a na tej strane predmetu, ktor\u00e1 je bli\u017e\u0161ie ku gu\u013eov\u00e9mu blesku sa vytvor\u00ed opa\u010dn\u00fd n\u00e1boj. Ke\u010f sa gu\u013eov\u00fd blesk pribl\u00ed\u017ei a vy\u0161le opa\u010dn\u00fd n\u00e1boj na doty\u010dn\u00fd predmet, priebeh procesu sa obr\u00e1ti a odpud\u00ed blesk. Stalo sa to aj v tom pr\u00edpade, ke\u010f gu\u013eov\u00fd blesk ve\u013ekosti pingpongovej lopti\u010dky vletel do pradiarne, dotkn\u00fac sa cievok sk\u00e1kal z jedn\u00e9ho stroja na druh\u00fd, posk\u00e1kal po kovov\u00fdch ukon\u010deniach uzemnen\u00fdch cievok a vyletel cez druh\u00e9 okno. Tu sa teda s\u00e9riovo udialo to, \u017ee vy\u010dnievaj\u00faci kov pri\u0165ahoval a potom odpudzoval blesk. Podobn\u00e9 spr\u00e1vanie blesku pozorovali aj v Sovietskom zv\u00e4ze, ke\u010f sa gu\u013eov\u00fd<\/p>\n

\"image023\"<\/p>\n

Takto otv\u00e1ra dvere gu\u013eov\u00fd blesk<\/em><\/p>\n

blesk pribl\u00ed\u017eil ku krabi\u010dke s klincami, potom sa vzdialil, znova pribl\u00ed\u017eil a to sa zopakovalo viackr\u00e1t za sebou. Stalo sa to preto, lebo ke\u010f klince odpudili od seba gu\u013eov\u00fd blesk, elektrick\u00fd n\u00e1boj na konci klincov sa stratil a klince za\u010dali znova pri\u0165ahova\u0165 gu\u013eov\u00fd blesk.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0 Ke\u010f gu\u013eov\u00fd blesk pr\u00edde do kontaktu s vodiv\u00fdm uzemnen\u00fdm predmetom, zostane na \u0148om ve\u013emi dlh\u00fa dobu, lebo uzemnenie pohlt\u00ed n\u00e1boj, teda vz\u00e1jomn\u00e1 pr\u00ed\u0165a\u017eliv\u00e1 sila sa ust\u00e1li. Ke\u010f je uzemnenie tenk\u00e9, elektrick\u00e1 energia vystupuj\u00faca z gu\u013eov\u00e9ho blesku ho sp\u00e1li. Hrub\u00e9 elektrick\u00e9 vedenia v\u0161ak vedia odvies\u0165 tento pr\u00fad. Preto \u010dasto vidie\u0165 gu\u013eov\u00fd blesk v okol\u00ed vedenia vysok\u00e9ho nap\u00e4tia.<\/p>\n

Pohyb gu\u013eov\u00e9ho blesku je teda z\u00e1visl\u00fd od toho, ak\u00e1 je rovnov\u00e1ha medzi uvo\u013enen\u00fdm, nahromaden\u00fdm a odveden\u00fdm n\u00e1bojom.<\/p>\n

Uvo\u013enen\u00fd n\u00e1boj sp\u00f4sobuje aj druhotn\u00e9 javy: po\u010du\u0165 praskot, sy\u010danie a gu\u013eov\u00fd blesk obklopuje bled\u00e1 \u017eiara – aura. Pr\u00ed\u010dinou tohto javu je to, \u017ee uvo\u013enen\u00e9 n\u00e1boje ionizuj\u00fa okolit\u00e9 molekuly vzduchu a vytv\u00e1ra sa sveteln\u00e1 \u017eiara.<\/p>\n

Vytvorenie aury m\u00f4\u017ee e\u0161te sp\u00f4sobi\u0165 rozdiel nap\u00e4tia medzi gu\u013eov\u00fdm bleskom a prostred\u00edm.<\/p>\n

Tieto dva \u00fa\u010dinky je \u0165a\u017ek\u00e9 od seba oddeli\u0165, ale jedno vieme ur\u010dite. Ke\u010f po\u010du\u0165 sy\u010danie, vtedy je uvo\u013e\u0148ovanie n\u00e1boja ve\u013emi intenz\u00edvne.<\/p>\n

V bl\u00edzkosti nevodiv\u00fdch predmetov sa v d\u00f4sledku uvo\u013e\u0148ovania n\u00e1boja gu\u013eov\u00fd blesk st\u00e1le pohybuje. Nevodi\u010d toti\u017e v ur\u010ditom smere zamedz\u00ed pohyb n\u00e1bojov a takto sa objav\u00ed pr\u00fad energie poch\u00e1dzaj\u00faci z uvo\u013enen\u00fdch n\u00e1bojov. Na tento pr\u00fad vyvinie slab\u00fd geomagnetick\u00fd priestor Zeme, alebo vlastn\u00fd magnetick\u00fd priestor gu\u013eov\u00e9ho blesku tzv. Lorentzovu silu, ktor\u00e1 pohybuje gu\u013eov\u00fdm bleskom. Pozorovania potvrdzuj\u00fa, \u017ee sa blesk pohybuje, aj ke\u010f pomaly.<\/p>\n

ODOVZDAN\u00c1 ENERGIA<\/strong><\/p>\n

Ke\u010f gu\u013eov\u00fd blesk uvo\u013e\u0148uje \u010dastice n\u00e1bojov, d\u00e1 sa o\u010dak\u00e1va\u0165, \u017ee s\u00e1m disponuje elektrick\u00fdm n\u00e1bojom. To potvrdzuj\u00fa aj pozorovania. Gu\u013eov\u00fd blesk sa toti\u017e v\u017edy pok\u00fa\u0161a dosta\u0165 tam, kde je miestny elektrick\u00fd potenci\u00e1l najni\u017e\u0161\u00ed. T\u00fdmto sa d\u00e1 vysvetli\u0165, \u017ee r\u00f4znymi otvormi – kom\u00ednom alebo oknom – vlet\u00ed do domu, dokonca aj do kovov\u00fdch r\u00far.<\/p>\n

Je vidie\u0165, \u017ee viacer\u00e9 charakteristick\u00e9 pohyby gu\u013eov\u00e9ho blesku sa daj\u00fa jednoducho vysvetli\u0165 t\u00fdm, \u017ee disponuje n\u00e1bojom a uvo\u013e\u0148uje n\u00e1boj. No pri tomto bode vznik\u00e1 \u010fal\u0161\u00ed probl\u00e9m. Ke\u010f gu\u013eov\u00fd blesk vznikne bez udretia blesku, potom je ot\u00e1zne, odkia\u013e poch\u00e1dza jeho n\u00e1boj. Ve\u010f vieme, \u017ee gu\u013eov\u00fd blesk m\u00f4\u017ee vznikn\u00fa\u0165 aj v uzavretom priestore, aj v priestore obklopenom kovov\u00fdm pl\u00e1\u0161\u0165om (obalom) – v tzv. Faradayovej klietke. To sa zd\u00e1 by\u0165 v rozpore s jedn\u00fdm najz\u00e1kladnej\u0161\u00edm fyzik\u00e1lnym z\u00e1konom, ktor\u00fd hovor\u00ed, \u017ee n\u00e1boj nem\u00f4\u017ee z ni\u010doho ani vznikn\u00fa\u0165, ani zanikn\u00fa\u0165.<\/p>\n

\"image025\"<\/em><\/p>\n

Pri rot\u00e1cii gu\u013eov\u00e9ho blesku je magnetick\u00e9 pole kolm\u00e9 na plochu roviny <\/em><\/p>\n

Ke\u010f \u010falej sk\u00famame vz\u00e1jomn\u00e9 p\u00f4sobenie s predmetmi, nach\u00e1dzame nov\u00e9 vlastnosti a nov\u00e9 probl\u00e9my.<\/p>\n

Predmetom, ktor\u00e9 s\u00fa vo vz\u00e1jomnom p\u00f4soben\u00ed s gu\u013eov\u00fdm bleskom, sa rozhor\u00fa\u010di nielen vonkaj\u0161ia \u010das\u0165, ale cel\u00fd objem – odovzd\u00e1vanie energie sa uskuto\u010d\u0148uje v celom objeme.<\/p>\n

Teraz nieko\u013eko pr\u00edpadov, pri ktor\u00fdch v\u00e1m uk\u00e1\u017eeme zvl\u00e1\u0161tne vlastnosti odovzd\u00e1vania energie.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 V lete 1978 v sib\u00edrskom Chabarovsku jeden fyzik videl pr\u00edpad, ke\u010f sa z oblohy spustil gu\u013eov\u00fd blesk oran\u017eovej farby o priemere 1,5 m. Smeroval k jednej ml\u00e1ke v parku. Ke\u010f sa na \u0148u spustil, bolo vidie\u0165 biely z\u00e1blesk, znova sa vzniesol do vzduchu a o kr\u00e1tky \u010das vybuchol.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 Pri v\u00fdbuchu zhoreli v\u0161etky elektrick\u00e9 vedenia v okruhu 100 m. Gu\u013eov\u00fd blesk bol v ml\u00e1ke len asi jednu desatinu sekundy, ale aj tak nastali mimoriadne zmeny: ml\u00e1ka \u00faplne zmizla a p\u00f4da, ktor\u00e1 bola do h\u013abky 20 – 25 cm mokr\u00e1, sa v okruhu 1,4 m roztavila na sklovit\u00fa \u0161kv\u00e1ru. T\u00fato \u0161kv\u00e1ru zobrali na v\u00fdskum do Moskvy. K vypareniu vody a k roztopeniu p\u00f4dy bola pod\u013ea v\u00fdpo\u010dtov potrebn\u00e1 energia 1 miliardy joulov pri v\u00fdkone 10 mili\u00e1rd wattov.<\/p>\n

Na nedotknutej p\u00f4de sa pok\u00fasili viacer\u00fdmi sp\u00f4sobmi vymodelova\u0165 gu\u013eov\u00fd blesk, ale pokusy nepriniesli \u017eiadny \u00faspech. \u017deravenie vysok\u00fdm nap\u00e4t\u00edm, \u017eeravenie v induk\u010dnej peci – v\u0161etko zostalo bez v\u00fdsledkov – \u00fa\u010dinky boli v podstate \u00faplne in\u00e9. Rozbor roztopenej vrstvy tie\u017e nepriniesol \u017eiadne \u00faspechy. Nena\u0161li ani nov\u00fd chemick\u00fd prvok, ani stopy po r\u00e1dioaktivite. V\u00fdskum tohto pr\u00edpadu priniesol poznatok, \u017ee gu\u013eov\u00fd blesk pou\u017e\u00edva nejak\u00fd nov\u00fd, teoreticky nezn\u00e1my sp\u00f4sob odovzd\u00e1vania energie.<\/p>\n

V \u010fal\u0161om p\u0159\u00edpade sa s gu\u013eov\u00fdm bleskom stretlo vrtu\u013eov\u00e9 lietadlo typu IL\u20142. Jedna vrtu\u013ea sa dotkla gu\u013eov\u00e9ho blesku a ten explodoval. Z pohybu stroja a r\u00fdchlosti ot\u00e1\u010dania vrtule sa d\u00e1 vypo\u010d\u00edta\u0165, \u017ee vrtu\u013ea sa s bleskom stretla asi na 4.10″5 ms a predsa sa roztopila. Aj tak\u00fdto mimoriadne kr\u00e1tky \u010das sta\u010dil na to, aby gu\u013eov\u00fd blesk roztopil vrtu\u013eu z hlin\u00edkovej zliatiny! Tento jav v praxi nedok\u00e1\u017eeme simulova\u0165 \u017eiadnymi sp\u00f4sobmi, ale teoreticky by sa to dalo dosiahnu\u0165 elektr\u00f3nov\u00fdm l\u00fa\u010dom ve\u013ek\u00e9ho priemeru a ve\u013emi ve\u013ekej energie.<\/p>\n

\"image027\"<\/p>\n

Tvary gu\u013eov\u00fdch bleskov<\/em><\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0 Objemov\u00e9 odovzd\u00e1vanie energie potvrdzuje aj ten pr\u00edpad, \u017ee jedna \u017eena – ke\u010f\u017ee sa b\u00e1la, \u017ee jej dom zap\u00e1li gu\u013eov\u00fd blesk, ktor\u00fd vletel do izby – chytala gu\u013eov\u00fd blesk. Odohralo sa to v zlomku sekundy, ale aj to sta\u010dilo, aby jej prsty s kos\u0165ami zhoreli na popol. Tento po\u013eutovaniahodn\u00fd pr\u00edpad je zauj\u00edmav\u00fd preto, lebo nepozn\u00e1me tak\u00fd sp\u00f4sob odovzd\u00e1vania energie, ktor\u00fd by vedel v takom kr\u00e1tkom \u010dase spopolni\u0165 kosti v \u017eivom tele, ktor\u00e9 s\u00fa obklopen\u00e9 obalom s ve\u013ek\u00fdm obsahom vody. Niektor\u00ed tavi\u010di vedia spravi\u0165 to, \u017ee si ruku po z\u00e1p\u00e4stie str\u010dia na okamih do roztavenej \u017eeravej ocele. V takom pr\u00edpade sa okolo ko\u017ee vytvor\u00ed tenk\u00e1 vrstva pary, ktor\u00e1 na<\/p>\n

\u00a0\"image029\"<\/p>\n

Rozlo\u017eenie elektronick\u00e9ho potenci\u00e1lu okolo domu a stromu<\/em><\/p>\n

kr\u00e1tky \u010das ochr\u00e1ni ruku od pop\u00e1lenia. Keby teda gu\u013eov\u00fd blesk bol len oby\u010dajnou plazmou s vysokou teplotou, tak by nanajv\u00fd\u0161 sp\u00f4sobil vonkaj\u0161ie pop\u00e1leniny, ale v \u017eiadnom pr\u00edpade by nespopolnil kosti.<\/p>\n

\u010cast\u00e9 s\u00fa aj tak\u00e9 pozorovania, \u017ee gu\u013eov\u00fd blesk prejde cez mokr\u00e9 drevo a drevo sa rozpadne na drobn\u00e9 triesky, \u010do sa stane v d\u00f4sledku odovzdaniu energie, kv\u00f4li nap\u00ednacej sile vytvorenej pary.<\/p>\n

O vz\u00e1jomnom p\u00f4soben\u00ed teda teraz u\u017e vieme to, \u017ee sa nejak\u00fdm sp\u00f4sobom uskuto\u010d\u0148uje objemov\u00e9 odovzd\u00e1vanie energie. Z analyzovania pr\u00edpadov m\u00f4\u017eeme vyvodi\u0165, \u017ee odovzd\u00e1vanie z\u00e1vis\u00ed od hustoty predmetu a nie od jeho vodivosti. Dokazuje to, \u017ee v gu\u013eovom blesku s\u00fa nabit\u00e9 \u010dastice. Mno\u017estvo odovzdanej energie toti\u017e z\u00e1vis\u00ed od hustoty predmetu. In\u00e9 obvykl\u00e9 mechanizmy prenosu energie, napr. vy\u017eivo- vanie elektromagnetick\u00fdmi vlnami rozli\u010dn\u00fdch vlnov\u00fdch d\u013a\u017eok, nem\u00f4\u017eu by\u0165 dominuj\u00face, lebo pozorovatelia v bl\u00edzkosti gu\u013eov\u00e9ho blesku nepoci\u0165uj\u00fa teplo.<\/p>\n

Dostali sme sa teda o nie\u010do bli\u017e\u0161ie k poznaniu povahy gu\u013eov\u00e9ho blesku, aj ke\u010f sa objavuj\u00fa st\u00e1le nov\u00e9 a nov\u00e9 probl\u00e9my, ktor\u00e9 bude treba zase rie\u0161i\u0165. Zd\u00e1 sa, \u017ee s\u00fa to z\u00e1kladn\u00e9 probl\u00e9my a bez ich vyrie\u0161enia nevieme pochopi\u0165 tie druhorad\u00e9 ot\u00e1zky, pre\u010do napr. m\u00f4\u017ee gu\u013eov\u00fd blesk zosta\u0165 tak\u00fa dlh\u00fa dobu stabiln\u00fd, pre\u010do si udr\u017euje svoj tvar… at\u010f.<\/p>\n

Pod\u013ea zisten\u00fdch vlastnost\u00ed gu\u013eov\u00e9ho blesku sa u\u017e podarilo vyrie\u0161i\u0165 viac tzv. pr\u00edpadov UFO, ktor\u00e9 boli doteraz nezrozumite\u013en\u00e9 a \u010dasto sa myslelo, \u017ee je to nie\u010do mimozemsk\u00e9. Tieto pr\u00edpady boli tzv. stretnutia prv\u00e9ho alebo druh\u00e9ho druhu, to znamen\u00e1, \u017ee pozorovatelia len videli tieto objekty alebo to malo na nich aj nejak\u00fd fyzick\u00fd \u00fa\u010dinok. Pri tzv. stretnutiach III. druhu, ke\u010f boli viden\u00e9 aj bytosti, samozrejme v \u017eiadnom pr\u00edpade nem\u00f4\u017ee by\u0165 ani re\u010di o gu\u013eovom blesku.<\/p>\n

Pod’la : \u017dURNAL TECHNI\u010cESKOJ FIZIKY1981, UFO magaz\u00edn 1\/1992<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Na to, aby sme pochopili podstatu gu\u013eov\u00e9ho blesku, mus\u00edme presk\u00fama\u0165 okolnosti a pr\u00ed\u010diny jeho vzniku, ako aj sp\u00e4tn\u00e9 p\u00f4sobenie na<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2711,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[8],"tags":[45,32,22],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/303"}],"collection":[{"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=303"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/303\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1800,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/303\/revisions\/1800"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2711"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=303"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=303"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=303"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}