{"id":3391,"date":"2007-11-28T00:52:51","date_gmt":"2007-11-27T23:52:51","guid":{"rendered":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/?p=3391"},"modified":"2025-12-03T03:05:09","modified_gmt":"2025-12-03T02:05:09","slug":"o-duchovnu-a-duchovnu-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/2007\/11\/28\/o-duchovnu-a-duchovnu-2\/","title":{"rendered":"Dinosaury nevyhubil asteroid"},"content":{"rendered":"

\u010c\u00edm sa vlastne l\u00ed\u0161ia glob\u00e1lne n\u00e1sledky, vyvolan\u00e9 dopadom asteroidu, od t\u00fdch, ktor\u00e9 maj\u00fa na svedom\u00ed mohutn\u00e9 v\u00fdbuchy vulk\u00e1nov?<\/strong><\/p>\n

Dinosaury nevyhubila zr\u00e1\u017eka Zeme s obrovsk\u00fdm asteroidom. Mohli sa sta\u0165 obe\u0165ou dramatickej sope\u010dnej \u010dinnosti, ktor\u00e1 sformovala Dekansk\u00fa plo\u0161inu v dne\u0161nej strednej a z\u00e1padnej Indii. Jej vytv\u00e1ranie na konci druhoh\u00f4r toti\u017e prebiehalo ove\u013ea r\u00fdchlej\u0161ie ako sa doteraz predpokladalo. S touto hypot\u00e9zou pri\u0161iel t\u00edm franc\u00fazskych, britsk\u00fdch a indick\u00fdch vedcov, veden\u00fd Anne-Lise Chenetovou z Par\u00ed\u017eskeho geofyzik\u00e1lneho in\u0161tit\u00fatu.<\/p>\n

Ve\u010dn\u00e1 t\u00e9ma<\/strong><\/p>\n

Hromadn\u00e9 vymierania s\u00fa ve\u010dnou t\u00e9mou, a katastrofa na konci druhoh\u00f4r zvl\u00e1\u0161\u0165. Aj ke\u010f v hist\u00f3rii Zeme nebola najv\u00e4\u010d\u0161ia, stala sa popul\u00e1rnou minim\u00e1lne z dvoch d\u00f4vodov. Po prv\u00e9, dinosaury pozn\u00e1me ako ve\u013ekolep\u00e9 a z\u00e1hadn\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy, o \u010dom sved\u010dia neust\u00e1vaj\u00face fos\u00edlne n\u00e1lezy takmer z cel\u00e9ho sveta (naposledy z Braz\u00edlie). Po druh\u00e9, pred viac ako 25 rokmi pri\u0161li Louis Alvarez, Walter Alvarez, Frank Asaro a Helen Michelov\u00e1 s pozoruhodnou te\u00f3riou o tom, \u017ee vl\u00e1dcov druhoh\u00f4r vymazal z povrchu Zeme dopad desa\u0165kilometrov\u00e9ho asteroidu. \u010casom sa pre impakt na\u0161iel aj vhodn\u00fd obrovsk\u00fd kr\u00e1ter Chicxulub pri Yucat\u00e1nskom polostrove.<\/p>\n

Spojenie exotick\u00fdch tvorov s viac-menej exotickou te\u00f3riou kozmickej katastrofy sa v\u0161ak uk\u00e1zalo nielen ve\u013emi pr\u00ed\u0165a\u017eliv\u00e9 pre \u0161ir\u0161ie publikum, ale aj ve\u013emi pevn\u00e9 z vedeck\u00e9ho h\u013eadiska. S \u010d\u00edm teda teraz prich\u00e1dza odv\u00e1\u017ena Franc\u00fazka a jej t\u00edm?<\/p>\n

Po dekansk\u00fdch schodoch<\/strong><\/p>\n

Dekansk\u00fa plo\u0161inu, naz\u00fdvan\u00fa aj Dekansk\u00e9 trapy (trap znamen\u00e1 v \u0161v\u00e9d\u010dine schod), tvor\u00ed a\u017e dva kilometre hrub\u00e1 vrstva vyvret\u00fdch l\u00e1vov\u00fdch horn\u00edn, ktor\u00e9 vytv\u00e1raj\u00fa stup\u0148ovit\u00fa krajinu. Obsahuje na p\u00e4\u0165stotis\u00edc kilometrov kubick\u00fdch \u010dadi\u010da star\u00e9ho 65 mili\u00f3nov rokov (p\u00f4vodne mohla ma\u0165 2 a\u017e 3 mili\u00f3ny kubick\u00fdch kilometrov).<\/p>\n

To, \u017ee Dekansk\u00e9 trapy vznikli po\u010das jednej z najrozsiahlej\u0161\u00edch sope\u010dn\u00fdch erupci\u00ed v hist\u00f3rii Zeme, sa vedelo u\u017e predt\u00fdm. Ak by v\u0161ak bola ohniv\u00e1 aktivita vtedaj\u0161ieho supervulk\u00e1na dostato\u010dne r\u00fdchla, mohla naozaj podstatne zmeni\u0165 glob\u00e1lnu kl\u00edmu. A pr\u00e1ve to sa pod\u013ea Chenetovej stalo.<\/p>\n

Vedci prev\u0155tali vrchn\u00fdch 600 metrov stuhnutej l\u00e1vy. S pou\u017eit\u00edm magnetick\u00e9ho datovania horn\u00edn pod\u013ea meniaceho sa magnetick\u00e9ho po\u013ea Zeme do\u0161li k prekvapuj\u00facemu z\u00e1veru: formovanie tejto vrstvy nemohlo trva\u0165 dlh\u0161ie ako 30-tis\u00edc rokov (presnej\u0161ie, 12-27-tis\u00edc rokov), \u010do je z geologick\u00e9ho h\u013eadiska naozaj ve\u013emi kr\u00e1tky \u010das.<\/p>\n

Po\u010das tohto obdobia vulk\u00e1ny chrlili do ovzdu\u0161ia obrovsk\u00e9 mno\u017estvo plynov, ako je oxid siri\u010dit\u00fd a oxid uhli\u010dit\u00fd, \u010do muselo ma\u0165 drastick\u00fd vplyv na vtedaj\u0161iu kl\u00edmu, a teda aj na rastlinstvo a zvierat\u00e1. Pod\u013ea Chenetovej prest\u00e1vky vo vulkanickej aktivite neboli tak\u00e9 dlh\u00e9, aby dovolili pr\u00edrode spam\u00e4ta\u0165 sa.<\/p>\n

Asteroid \u00e1no, ale a\u017e na druhom mieste<\/strong><\/p>\n

V strede vrtu v Dekansk\u00fdch trapoch vedci na\u0161li aj vrstvu ir\u00eddia, ktor\u00e1 potvrdzuje dopad ve\u013ek\u00e9ho asteroidu. Kozmick\u00fd n\u00e1v\u0161tevn\u00edk pod\u013ea franc\u00fazskej vedkyne nepochybne zosilnil smrte\u013en\u00e9 \u00fa\u010dinky prebiehaj\u00facich mas\u00edvnych erupci\u00ed, nebol v\u0161ak prvotnou pr\u00ed\u010dinou vymierania. V\u0161etky ve\u013ek\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy by na konci kriedy vymreli aj bez vesm\u00edrnej katastrofy. Chenetov\u00e1 je dokonca presved\u010den\u00e1, \u017ee po\u010das uplynul\u00fdch 300 mili\u00f3nov rokov sa sope\u010dn\u00e1 aktivita podie\u013eala na v\u0161etk\u00fdch hromadn\u00fdch vymieraniach.<\/p>\n

Treba v\u0161ak doda\u0165, \u017ee doteraz sa viac-menej preuk\u00e1zal rozhoduj\u00faci vplyv vulkanizmu iba pri hromadnom vymieran\u00ed na hranici permu a triasu pred 250 mili\u00f3nmi rokov. Pod\u013ea v\u0161etk\u00e9ho ho maj\u00fa na svedom\u00ed najv\u00e4\u010d\u0161ie sope\u010dn\u00e9 erupcie v hist\u00f3rii Zeme, ktor\u00e9 vyformovali Sib\u00edrske trapy, rozsahom e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ie ako Dekansk\u00e9.<\/p>\n

T\u00edm franc\u00fazskych, britsk\u00fdch a indick\u00fdch vedcov chce teraz vypo\u010d\u00edta\u0165 mno\u017estvo kysli\u010dn\u00edka siri\u010dit\u00e9ho a uhli\u010dit\u00e9ho, ktor\u00e9 sa po\u010das predpokladan\u00fdch v\u00fdbuchov uvo\u013enilo do ovzdu\u0161ia. Potom sa pok\u00fasi odhadn\u00fa\u0165 rozsah katastrofy, ktor\u00fa mohol supervulk\u00e1n sp\u00f4sobi\u0165.<\/p>\n

Pochopite\u013en\u00e1 kritika<\/strong><\/p>\n

Chenetov\u00e1 ozn\u00e1mila v\u00fdsledky v\u00fdskumu svojho t\u00edmu na konferencii o syst\u00e9moch formovania Zeme v Calgary v polovici augusta. T\u00fdm vlastne vyhl\u00e1sila vojnu mnoh\u00fdm paleontol\u00f3gom, geol\u00f3gom a \u010fal\u0161\u00edm vedcom, \u0161tuduj\u00facim chicxulubsk\u00fd kr\u00e1ter. Pochopite\u013ene, ich kritika na seba nenechala dlho \u010daka\u0165.<\/p>\n

New Sicentist cituje Philippeho Claeysa zo Slobodnej univerzity v Bruseli: „Fos\u00edlny z\u00e1znam ukazuje, \u017ee vymieranie s\u00favis\u00ed sk\u00f4r s dopadom vesm\u00edrneho telesa ako s vulkanizmom.“ Jan Smit zo Slobodnej univerzity v Amsterdame zas pochybuje o presnosti datovania, ktor\u00e9 pou\u017eil t\u00edm Chenetovej: „Pod\u013ea toho, \u010do viem o stabilite magnetick\u00e9ho po\u013ea Zeme, t\u00fdch 30 000 rokov m\u00f4\u017ee rovnako tak znamena\u0165 500 000, ak nie viac,“ povedal.<\/p>\n

Smitov argument vych\u00e1dza z poznania, \u017ee magnetick\u00e9 pole Zeme sa men\u00ed v dlh\u00fdch \u010dasov\u00fdch intervaloch. Dnes vedci m\u00f4\u017eu dokumentova\u0165 asi 300 tak\u00fdchto zmien, ke\u010f sa ju\u017en\u00fd p\u00f3l premenil na severn\u00fd a naopak. Naposledy prebehlo prep\u00f3lovanie asi pred 750 000 rokmi a pr\u00e1ve teraz – akosi nebadane – pre\u017e\u00edvame opa\u010dn\u00fd proces.<\/p>\n

\u017deny – kac\u00edrky sa u\u017e neupa\u013euj\u00fa<\/strong><\/p>\n

\u010clenovia t\u00edmu Anne-Lise Chenetovej s\u00fa v\u0161ak presved\u010den\u00ed, \u017ee maj\u00fa pravdu. Napokon nie s\u00fa ani prv\u00ed, kto v poslednom \u010dase spochybnil te\u00f3riu o dopade asteroidu v Chicxulube. Ako sme u\u017e p\u00edsali, ned\u00e1vno sa ozvala in\u00e1 odv\u00e1\u017ena \u017eena – americk\u00e1 paleontologi\u010dka Gerta Kellerov\u00e1 z Princetonu. Vyhl\u00e1sila, \u017ee kr\u00e1ter Chicxulub vznikol pod\u013ea v\u00fdsledkov v\u00fdskumu jej t\u00edmu asi 300 000 rokov pred t\u00fdm, ne\u017e za\u010dali vymiera\u0165 dinosaury. Kellerov\u00e1, ktor\u00e1 to pova\u017euje za smrte\u013en\u00fa ranu chicxulubskej t\u00f3rii, odk\u00e1zala „pravovern\u00fdm“, aby si h\u013eadali in\u00fd kr\u00e1ter. Na\u0161\u0165astie \u017eeny-kac\u00edrky sa u\u017e neupa\u013euj\u00fa, a tob\u00f4\u017e nie vo vede. Plat\u00ed v nej to ist\u00e9, \u010do aj v \u017eivote: „\u010co ma nezabije, to ma posiln\u00ed.“<\/p>\n

Alvarezova te\u00f3ria bola najsk\u00f4r tie\u017e iba odv\u00e1\u017enou hypot\u00e9zou, ktorej mnoh\u00ed neverili, \u010dasom v\u0161ak z\u00edskala takmer v\u0161eobecn\u00e9 uznanie. Ak je spr\u00e1vna, odol\u00e1 v\u0161etk\u00fdm \u00fatokom. Ak nie, bude musie\u0165 urobi\u0165 miesto inej te\u00f3rii. A t\u00e1 potom \u010fal\u0161ej.<\/p>\n

Vo vede to tak je. Vedci \u010dasto doslova nevedia, kde je sever, to v\u0161ak neznamen\u00e1, \u017ee hodia flintu do \u017eita. Sta\u010d\u00ed si pripomen\u00fa\u0165 slov\u00e1 R. Mullera z Kalifornskej univerzity v Berkeley, ktor\u00fd so svoj\u00edm postgradu\u00e1lnym \u0161tudentom R. Rohdem po \u0161tvorro\u010dnej pr\u00e1ci na\u0161iel v masov\u00fdch vymieraniach peri\u00f3du pribli\u017ene 62 mili\u00f3nov rokov a nap\u00edsal o nej v marci do Nature. Jeho koment\u00e1r znie takto: „Zmoc\u0148uje sa n\u00e1s frustr\u00e1cia a potrebujeme pom\u00f4c\u0165. V\u0161etko, \u010do m\u00f4\u017eem poveda\u0165 je, \u017ee sme si ist\u00ed, \u017ee cykly existuj\u00fa a \u017ee nem\u00f4\u017eem pr\u00eds\u0165 na nijak\u00e9 mo\u017en\u00e9 vysvetlenie, ktor\u00e9 by sa neuk\u00e1zalo ako \u00faplne fascinuj\u00face. Pod\u013ea fos\u00edlnych z\u00e1znamov sa nie\u010do st\u00e1le opakuje a my iba nevieme, \u010do to je.“<\/p>\n

Samozrejme, jedn\u00fdm z pon\u00fakaj\u00facich sa vysvetlen\u00ed okrem cyklick\u00fdch katastrof z kozmu by mohla by\u0165 aj zatia\u013e nezn\u00e1ma viac-menej pravideln\u00e1 aktivita zemsk\u00e9ho jadra, ot\u00e1\u010daj\u00faceho sa proti smeru rot\u00e1cie Zeme. Vysvetlenie, kde by sa mohla bra\u0165, a pre\u010do by v peri\u00f3de 62-65 mili\u00f3nov rokov pr\u00e1ve supervulk\u00e1ny mali ni\u010di\u0165 pozemsk\u00fd \u017eivot, v\u0161ak nie je poruke.<\/p>\n

\u010co zistili Alvarezovci?<\/strong><\/p>\n

To podstatn\u00e9, \u010do zistili otec a syn Alvarezovci (prv\u00fd, Louis, bol nosite\u013eom Nobelovej ceny za fyziku za rok 1968) a o \u010dom v j\u00fani 1980 nap\u00edsali \u010dl\u00e1nok do Science, je vrstva ir\u00eddia v morsk\u00fdch usadenin\u00e1ch, ulo\u017een\u00fdch presne na \u010dasovej hranici medzi druhohorami a tre\u0165ohorami. Ir\u00eddium v zemskej k\u00f4re je v\u0161ak ve\u013emi vz\u00e1cne, preto\u017ee pri vzniku Zeme pred 4,5 miliardami rokov spolu so \u017eelezom kleslo do hor\u00faceho jadra. Jedin\u00fdm zdrojom ir\u00eddia potom boli meteority. Ve\u013ek\u00fd meteorit sa po dopade na Zem vypar\u00ed a ir\u00eddium sa dostane ve\u013emi \u010faleko od miesta dopadu. Z atmosf\u00e9ry ho vymyje d\u00e1\u017e\u010f a skon\u010d\u00ed ako usadenina na morskom dne. Preto\u017ee ir\u00eddium je chemicky m\u00e1lo reakt\u00edvne, doklad o jeho pr\u00edtomnosti zost\u00e1va v dlhej geologickej hist\u00f3rii prakticky nezmenen\u00fd.<\/p>\n

Hromadn\u00e9 vymierania v minulosti Zeme<\/strong><\/p>\n

Prv\u00e9 –\u00a0koncom prvoh\u00f4r, medzi ordovikom a sil\u00farom (asi pred 440 mili\u00f3nmi rokov). Mnoh\u00ed ho pova\u017euj\u00fa za najv\u00e4\u010d\u0161ie.<\/p>\n

Druh\u00e9 –\u00a0medzi dev\u00f3nom a karb\u00f3nom (asi pred 355 mili\u00f3nmi rokov).<\/p>\n

Tretie –\u00a0na prelome permu a druhoh\u00f4r (pred 250 mili\u00f3nmi rokov), niektor\u00ed paleontol\u00f3govia pova\u017euj\u00fa za najv\u00e4\u010d\u0161ie pr\u00e1ve toto. Na pr\u00ed\u010dine bola najsk\u00f4r vulkanick\u00e1 aktivita, ktor\u00fa dnes dokumentuj\u00fa Sib\u00edrske trapy.<\/p>\n

\u0160tvrt\u00e9 –\u00a0prelom triasu a jury (pred asi 205 mili\u00f3nmi rokov).<\/p>\n

Piate –\u00a0na konci kriedy (pred cca 65 mili\u00f3nmi rokov). V\u00e4\u010d\u0161ina vedcov je presved\u010den\u00e1, \u017ee ho sp\u00f4sobil dopad minim\u00e1lne desa\u0165kilometrov\u00e9ho asteroidu v mexickom Chicxulube.<\/p>\n

\u0160ieste –\u00a0je najvy\u0161\u0161\u00ed \u010das, ak zoberieme do \u00favahy v\u00fdpo\u010dty fyzikov R. Mullera a R. Rohdea z Kalifornskej univerzity v Berkeley. Americk\u00ed vedci po mas\u00edvnej anal\u00fdze ve\u013ekej historickej datab\u00e1zy (viac ako 36 000 rodov), ktor\u00fa zostavil sl\u00e1vny chicagsky paleontol\u00f3g J. Sepkoski, do\u0161li k z\u00e1veru, \u017ee periodicita masov\u00fdch vymieran\u00ed je 62 mili\u00f3nov rokov (plus m\u00ednus 3 mili\u00f3ny).<\/p>\n

MICHAL A\u010c\u00a0[25. 8. 2005]<\/p>\n

Z archivu KPUFO<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u010c\u00edm sa vlastne l\u00ed\u0161ia glob\u00e1lne n\u00e1sledky, vyvolan\u00e9 dopadom asteroidu, od t\u00fdch, ktor\u00e9 maj\u00fa na svedom\u00ed mohutn\u00e9 v\u00fdbuchy vulk\u00e1nov?<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2689,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[9],"tags":[24,48],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3391"}],"collection":[{"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3391"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3391\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3394,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3391\/revisions\/3394"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2689"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3391"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3391"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3391"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}