{"id":395,"date":"2011-03-08T00:00:17","date_gmt":"2011-03-07T23:00:17","guid":{"rendered":"http:\/\/kpufo.eu\/sk\/wordpress\/index.php\/2011\/03\/08\/175\/"},"modified":"2024-02-26T03:16:41","modified_gmt":"2024-02-26T02:16:41","slug":"175","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/2011\/03\/08\/175\/","title":{"rendered":"Per\u00fanov h\u00e1j pri \u00dabre\u017ei (2)"},"content":{"rendered":"

Py\u0161ne vzne\u0161ene kra\u013euje dominantn\u00fd Vihorlat<\/em> rovinat\u00e9mu kraju Zempl\u00edna. V\u00e4\u010d\u0161inu roka b\u00fdva zahalen\u00fd nepreniknute\u013enou mlhovou clonou.<\/strong><\/p>\n

<\/p>\n

Pozn\u00e1mky: Zempl\u00edn – pod\u013ea Zempl\u00ednskeho hradu, pri brehu rieky Bogrod, severne od Somotora. Zempl\u00edn \u2013 zemn\u00fd hrad. Pohan – vyzn\u00e1va\u010d predkres\u0165ansk\u00fdch eur\u00f3pskych n\u00e1bo\u017eenstiev. Rika – ukrajinsk\u00fd n\u00e1zov rieky Jasenovsk\u00fd hrad – \u00a0postaven\u00fd v roku 1328, jeho \u00falohou bolo chr\u00e1ni\u0165 hranice Uhorska v doline Laborca. Plotna – plamienok Plotny \/pop\u00ednav\u00e1 rastlina dodnes tam rastie\/. Dubiny – dubov\u00e9 lesy, posv\u00e4tn\u00e9 miesta Slovanov. Slovansk\u00ed predkovia – \u00a0kme\u0148 Uli\u010dov Debra – po \u0161ari\u0161sky priehlbina v zemi, medza, \u00favoz, ka\u0148on. Hnojn\u00e9 a Cejkov – slovansk\u00e9 s\u00eddlisko 9. a 10. storo\u010dia. Hnojn\u00e9 \u2013 ve\u013ek\u00e9 slovansk\u00e9 s\u00eddlisko v 9. a 10. storo\u010d\u00ed, vzdialen\u00e9 2,5 km od per\u00fanov\u00e9ho h\u00e1ja, pozd\u013a\u017e toku Riky. Klin\u00edky \u2013 kliriky v starosloven\u010dine duchovn\u00fd k\u0148az, far\u00e1r. Vihorlat \u2013 nad. V\u00fd\u0161ka 1075,5 m. n.m., b\u00fdvala sopka, dominantn\u00fd vrch \u2013 Vithora \u2013 VIT = VID hora, ktor\u00e1 v\u0161etko vid\u00ed,\u00a0 bolo meno vrchu, na ostrove Rujana, kde bola najv\u00e4\u010d\u0161ia slovansk\u00e1 bo\u017enica a volala sa Arkona, ktor\u00e1 bola zasv\u00e4ten\u00e1 Svantov\u00edtovi. Kde sl\u00fa\u017eilo ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo k\u0148azov, ktor\u00ed\u00a0 tam boli rozdelen\u00fd na tri triedy. Mali ve\u013ek\u00fa moc, ktor\u00fa im pom\u00e1halo udr\u017eiava\u0165 300 jazdcov ur\u010den\u00fdch na obranu a z\u00e1stupy veriacich, ktor\u00ed putovali k Svatov\u00edtovi. Svantov\u00edt \u2013 sklad\u00e1 sa z dvoch \u010dast\u00ed, zo \u201esvanto\u201c a \u201ev\u00edt\u201c. Svanto znamen\u00e1 sv\u00e4t\u00fd, druh\u00e1 \u010das\u0165 V\u00edt nie ni\u010d in\u00e9ho ako staroslovansk\u00fd VID, je asi to\u013eko ako videc symbol slnka, oko \u010di videc vesm\u00edru, bolo hlavn\u00fdm znakom \u010di vtelen\u00edm. V Koll\u00e1rov\u00fdch \u201eZp\u011bvank\u00e1ch\u201c do\u010d\u00edtame sa v piesn\u00ed slovanskej \u201ena svat\u00e9ho Vida\u201c a \u013eud n\u00e1\u0161 dodnes hovor\u00ed \u201ena sv\u00e4t\u00e9ho Vindy\/Dindy\/, \u010do nebude nikdy.\u201c<\/p>\n

Kto ve\u013ea vid\u00ed, ve\u013ea vie. Slnko vid\u00ed v\u0161etko, preto ni\u010d tajn\u00e9 neost\u00e1va. Od kme\u0148a \u201evind\u201c volaj\u00fa sa Slovania svoj\u00edm star\u00fdm menom \u201eVINDOV\u00c9\u201c. Svatov\u00edt \u2013 bol darcom zemskej \u00farody, a jeho sviatok s\u00fa do\u017einky, a sl\u00e1vili sa po \u017e\u0148och. Svatov\u00edtov \u010fal\u0161\u00ed znak je koh\u00fat, ktor\u00fd je v slovanskom b\u00e1joslov\u00ed kultom slne\u010dn\u00fdm a oh\u0148om je v spojen\u00ed. Je ochrancom oh\u0148a. \u010cerven\u00fd koh\u00fat u n\u00e1s doposia\u013e znamen\u00e1 ohe\u0148. Svatov\u00edt \u2013 je boh ktor\u00fd ve\u0161t\u00ed. Ve\u0161teck\u00e1 vlastnos\u0165 Svatov\u00edta mu dod\u00e1vala najv\u00e4\u010d\u0161iu v\u00e1\u017enos\u0165. Jeho v\u00fdrok bol rozhoduj\u00faci a n\u00e1rod sa pod\u013ea neho riadil. Svatov\u00edt \u2013 je boh vojnov\u00fd, t\u00e1to vlastnos\u0165\u00a0 je \u00fadelom takmer ka\u017ed\u00e9ho boha slnka.\u00a0\u00a0 Brod Riky \u2013 brod bol na ve\u013ek\u00fdm v\u00edrom, pred v\u00fdstavbou Zempl\u00ednskej \u0160\u00edravy, k\u00fapalisko, kde sa chodili miestny k\u00fapa\u0165. Vo ve\u013ekom v\u00edre dospel\u00ed v malom deti a ni\u017e\u0161ie pozd\u013a\u017e toku Riky bola osada U Brehu ved\u013ea Chre\u0148ovky.<\/p>\n

Druh\u00fd brod viedol na Helepov Gru\u0148.\u00a0 Pr\u00edstupov\u00e1 cesta ku Per\u00fanov\u00e9mu kruhu \u2013 dodnes sa zachovala \u010das\u0165 p\u00f4vodnej cesty od mosta Riky v d\u013a\u017eke 180\u00a0 metrov ku obl\u00faku, z ktor\u00e9ho sa nap\u00e1ja nov\u00e1 rovn\u00e1 cesta do \u00dabre\u017ea. Cesta vedie zo z\u00e1padu na v\u00fdchod presne pod\u013ea kompasu a Vihorlat je presne na sever. Per\u00fanov h\u00e1j \u2013 \u00fastredn\u00e1 sv\u00e4ty\u0148a celej krajiny, so st\u00e1lym k\u0148azom, ktor\u00fd sa staral o obetovanie a zvl\u00e1\u0161tne sl\u00e1vnosti. Druh\u00fd de\u0148 ka\u017ed\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a sa tu sch\u00e1dzal \u013eud so svoj\u00edm vl\u00e1dcom a k\u0148azom ku s\u00fadu. Hranice Per\u00fanov\u00e9ho h\u00e1ja s\u00fa ohrani\u010den\u00e9 na z\u00e1padnej strane vodn\u00fdmi tokmi Myslina, Porubsk\u00fd a Rika. Na v\u00fdchodnej strane je to Remetsk\u00fd, Hlboky a Kriv\u00e1k a Mlynsk\u00fd potok. A uprostred tohto nepravideln\u00e9ho kruhu, ktor\u00e9 vytv\u00e1raj\u00fa vodn\u00e9 toky je Slovansk\u00e9 bo\u017ei\u0161te, Per\u00fanov kruh \/50 metrov\/ rondel a ringval,\u00a0 h\u00e1j je zlo\u017een\u00fd z dubov \/dnes s\u00fa tam pasienky\/.<\/p>\n

V\u0161etko je v jednej l\u00edni\u00ed s Vihorlatom \/ Per\u00fanov kruh –\u00a0 na severnej strane na \u013eavej a na pravej sa nach\u00e1dzaj\u00fa e\u0161te \u010fal\u0161ie tri kruhy, ktor\u00e9 sa navz\u00e1jom prel\u00ednaj\u00fa a s\u00fa ne\u00fapln\u00e9. To znamen\u00e1 celkom \u0161tyri kruhy , \u010di\u017ee dlh\u00e1 kontinuita pou\u017e\u00edvania Per\u00fanov\u00e9ho kruhu na tomto mieste. Po dlhom \u010dase u\u017e\u00edvania rekon\u0161truovali a premiest\u0148ovali kruh. Obetisk\u00e1\u00a0 \u2013\u00a0 obetisk\u00e1 pod \u0161\u00edrim nebom, ktor\u00e9 vymedzovali posv\u00e4tn\u00e9 pole, v ktor\u00e9ho strede st\u00e1l idol. Tento priestor mal v\u00e4\u010d\u0161inou kruhovit\u00fd tvar \u2013 symbol vesm\u00edru, neba, obklopuj\u00faceho sveta. Niekedy sl\u00fa\u017eili kultu aj vrcholy h\u00f4r a kopcov s vyrovnanou plo\u0161inkou a jamou po idole v prostriedku. Typickou polohou v\u00e4\u010d\u0161\u00edch obet\u00edsk bolo umiestnenie mimo os\u00e1d, lebo sl\u00fa\u017eili k obradom a k sl\u00e1vnostiam v\u00e4\u010d\u0161\u00edch skup\u00edn obyvate\u013estva z okolia.<\/p>\n

Per\u00fan – staroslovansk\u00fd boh hromu a blesku, patrila mu ohniv\u00e1 sekera, jeho posv\u00e4tn\u00fd strom je dub a zviera b\u00fdk, zasv\u00e4ten\u00fd de\u0148 je \u0161tvrtok\/perendan\/, 17. j\u00fal, alebo 21. j\u00fal je Per\u00fanov de\u0148, sviatok Per\u00fana,\u00a0 jeho symbol je le\u017eat\u00fd kr\u00ed\u017e, kres\u0165ansk\u00e9 interpret\u00e1cie steles\u0148uje proroka Eli\u00e1\u0161a. Dodnes sa k\u013eaje \u201eDo Paroma.\u201c Per\u00fanov\u00e9 sochy sa nenach\u00e1dzali len v chr\u00e1moch, pr\u00e1ve naopak typickou Per\u00fanovou sv\u00e4ty\u0148ou bol posv\u00e4tn\u00fd dubov\u00fd h\u00e1j. Dub bol zasvieten\u00fd pr\u00e1ve tomuto bo\u017estvu. V dubovom h\u00e1ji po cel\u00fd rok udr\u017eoval posv\u00e4tn\u00fd ohe\u0148 z dubov\u00e9ho dreva, ktor\u00fd smel obsluhova\u0165 len k\u0148az. Postavenie modly pod dubom, alebo priamo v jeho \u00fatrob\u00e1ch je najpravdepodobnej\u0161ie umiestnenie. Nesk\u00f4r sa priestor okolo posv\u00e4tn\u00e9ho duba ohradzoval dreven\u00fdmi kolmi. Do ohrady mali pr\u00edstup len obetuj\u00faci teda vyvolen\u00ed. Od ohraden\u00e9ho priestoru je to u\u017e len kr\u00f4\u010dik ku skuto\u010dnej sv\u00e4tyni. Inak sa Per\u00fan uctieval modlitbou, a v jeho sv\u00e4tyni horel ve\u010dn\u00fd ohe\u0148 z dubov\u00e9ho dreva.<\/p>\n

V Per\u00fanovej sv\u00e4tyni sa skladali pr\u00edsahy, ktor\u00e9 sa brali ve\u013emi v\u00e1\u017ene, a ich poru\u0161enie sa trestalo. U brehu Per\u00fanov\u00e9ho h\u00e1ja \u2013 za pohanskej doby sa to asi takto volalo. Per\u00fanov h\u00e1j pri \u00dabre\u017ei \u2013 za kres\u0165anskej doby. Mohyly \u20134 mohyly o rozmeroch 8,5 x 4 m usporiadan\u00e9 do p\u00edsmena L smeruj\u00face na sever, za Remetsk\u00fdm potokom smerom ku Karnej, pri hranici buja\u010dej l\u00faky.<\/p>\n

Slovania svojich m\u0155tvych spa\u013eovali a vytv\u00e1rali mohyly, ktor\u00e9 sa vyskytuj\u00fa hlavne v bl\u00edzkosti riek a miernych \u00fabo\u010d\u00ed ,miesto sa vola mohyln\u00edk. Buja\u010dia l\u00faka \u2013 n\u00e1zov od chovu bujaka na l\u00fake chov bujakov. Asi sa bujaky sa chovali ako obeta\u00a0 pre Peruna? Perun verzus Veles? Za parcelou 1032 pokra\u010dovanie tvrd\u00e9ho konfliktu. Ne\u010faleko tejto parcely a Karnej sa nach\u00e1dza kravsk\u00fd cintor\u00edn, dnes jablo\u0148ov\u00fd sad. Filip Druget – hlava franc\u00fazsko-neapolsk\u00e9ho rodu zo Salerma, pri\u0161li v roku 1317 do Uhorska ako spo\u013eahliv\u00fd politick\u00fd partner. A\u017e do 17. storo\u010dia, kedy rod vymrel po me\u010di. Les Karn\u00e1 – koren\u00ed v slove KAR \u2013 pohrebn\u00e1 hostina usporiadan\u00e1 na po\u010des\u0165 m\u0155tveho pre pozostal\u00fdch v de\u0148 pohrebu. Les Karn\u00e1 bola za ma\u010farskej suprem\u00e1cie 5 kr\u00e1t vyr\u00faban\u00e1. Morena – \u00a0staroslovansk\u00e1 bohy\u0148a zimy a smrti, je zosobnen\u00e1 zimou a na jar kon\u010d\u00ed jej vl\u00e1da. Je vraj ve\u013emi kr\u00e1sna. Jaru\u0161ka – \u00a0zalo\u017eil cig\u00e1nsky kov\u00e1\u010d J\u00e1n Demeter na obecnom pozemku a s povolen\u00edm obce, asi okolo roku 1908. Tmav\u0161ej pleti nemaj\u00fa boha- R\u00f3movia Hlbok\u00fd jarok v Karnej \u2013 miesto, kde do\u0161lo k tvrd\u00e9mu konfliktu \/pozn. boj o vodu\/. Dodnes na niektor\u00fdch senzibilnej\u0161\u00edch \u013eud\u00ed p\u00f4sob\u00ed toto miesto stra\u0161idelne, nepr\u00edjemn\u00fdm pocitom, duchovia a vyh\u00fdbaj\u00fa sa mu obl\u00fakom. Chre\u0148ovka- osada U Brehu, le\u017eala pri potoku Rika, na tom mieste sa rozprestieraj\u00fa l\u00faky naz\u00fdvan\u00e9\u00a0 Chre\u0148ovka. Chre\u0148ovka \u2013 chren v \u013eudovom lie\u010dite\u013estve v 10. a\u017e 12. st. n\u00e1\u0161 let. Ho za\u010dali pou\u017e\u00edva\u0165 star\u00ed Slovania pri lie\u010dbe hlasiviek a priedu\u0161iek. Rastlina potrebuje vlhk\u00e9 miesto pre svoj rast. \u010catouka \u2013 prame\u0148 teplej vody pri Hnojnom, dnes barina. Na \u0160tedr\u00fd de\u0148 vynoria sa obrysy kostola – poves\u0165 od m\u00f4jho otca.<\/p>\n

Per\u00fanov h\u00e1j pri \u00dabre\u017ei \u2013<\/p>\n

1. v roku 1327 sa v Zempl\u00edne v opise chotarnice Jasena a \u00dabre\u017ee spom\u00edna h\u00e1jik Per\u00fan\/Prunhygh\/. Prebrat\u00e9 kult\u00fara Slova 1994\/3<\/p>\n

2. zmienka v knihe Hist\u00f3ria U\u017eske \u017eupy \/LIGETH PEREWN……..1337\/, po\u010diatky Ko\u0161\u00edc a zrod metropoly. Ondrej J. R. Halaga. 3. Na Per\u00fanov kult v oblasti \u00dabre\u017ea popri ceste z Michaloviec do Tibavy sme upozornili historikov na ko\u0161ickom zjazde \/1962\/.<\/p>\n

V roku 1337 sa tam spom\u00edna \u201ePer\u00fanov h\u00e1j\u201c\/ligeth Perewn\/. 4. rozpr\u00e1vanie u\u017e neboh\u00e9ho rod\u00e1ka Andreja Antoni\u010da z \u00dabre\u017ea. Voda – Slovania boli n\u00e1rodom\u00a0 s ve\u013emi siln\u00fdm uctievan\u00edm vody. Uctievali pramene, studni\u010dky, rieky i vodn\u00e9 v\u00edly. V Slovanstve bola voda v\u017edy posv\u00e4tn\u00e1. Z r\u00f4znych prame\u0148ov a mytol\u00f3gie vieme, \u017ee pozemsk\u00e9 a nadpozemsk\u00e9 bytie pod\u013ea predst\u00e1v Slovanov odde\u013eovala pr\u00e1ve voda. Studni\u010dky, stojat\u00e9 vody a rieky boli pova\u017eovan\u00e9 za\u00a0 miesta mo\u017en\u00e9ho vstupu do r\u00ed\u0161e m\u0155tvych. Pr\u00e1ve s tak\u00fdmto prostred\u00edm sa v\u0161ak sp\u00e1jali predstavy star\u00fdch Slovanov o tajuplnom mieste, v ktorom bolo mo\u017en\u00e9 oslavova\u0165 bohov. Bola to lokalita oddelen\u00e1 vodami, mo\u010darinami a jazierkami od okolit\u00e9ho sveta. Ani konkr\u00e9tnu polohu, kde postavili sv\u00e4ty\u0148u, si zrejme nevybrali n\u00e1hodou.<\/p>\n

Odvod\u0148ovac\u00ed, zavla\u017eovac\u00ed kan\u00e1l – pod\u013ea \u00fastneho podania pam\u00e4tn\u00edkov zaznamenan\u00e9ho v obecnej kronike, boli prv\u00e9 domy postaven\u00e9 pri brehu potoka RIKA. \u010eal\u0161ia skupina domov bola postaven\u00e1 pod kopcom Debra v priestoroch okolo dne\u0161n\u00e9ho mlyna, zarasten\u00fdch brezami. Pon\u00faka sa tu druh\u00e1 alternat\u00edva vzniku n\u00e1zvu obce \/U briez\/. Osada U briez mala nedostatok vody, preto chcela prekopa\u0165 kan\u00e1l na severoz\u00e1padnom okraji Karny z Riky do teraj\u0161ieho mlynsk\u00e9ho potoka. To sa nep\u00e1\u010dilo obyvate\u013eom osady U brehu Riky a tak spor o vodu prer\u00e1stol do tvrd\u00e9ho konfliktu, v ktorom nakoniec zv\u00ed\u0165azila osada U briez a osada pri Rike zanikla.<\/p>\n

Odvod\u0148ovac\u00ed zavla\u017eovac\u00ed kan\u00e1l – za\u010d\u00edna v lese Karn\u00e1, tam kde sa Porubsk\u00fd a Remetsk\u00fd potok sp\u00e1ja do jedn\u00e9ho toku, trochu ni\u017e\u0161ie sa zase rozde\u013euj\u00fa. Kan\u00e1l je uprostred v miestach, kde sa tieto dva potoky sp\u00e1jaj\u00fa a n\u00e1sledne rozde\u013euj\u00fa \/mapa z roku 1785\/.\u00a0 Od Remetsk\u00e9ho potoka k hlbok\u00e9mu jarku a od hlbok\u00e9ho jarku pod Debrou\u00a0 a kon\u010d\u00ed u kina v d\u013a\u017eke asi tri kilometre plus men\u0161\u00ed sp\u00e1d. Kl\u00edma \u2013 od 9.st. do 13. st. bolo teplo, potom do\u0161lo k men\u0161ej dobe \u013eadovej, ktor\u00e1 trv\u00e1 viac, \u010di menej a\u017e dodnes. Kan\u00e1lom bol odvodnen\u00fd pr\u00edtok Riky, Porubsk\u00fd, Remetsk\u00fd , hlbok\u00fd a potok Kriv\u00e1k. Mlynsk\u00fd potok \u2013 odvod\u0148ovac\u00ed kan\u00e1l presmeroval toky tak, \u017ee do\u0161lo k vysu\u0161eniu Per\u00fanov\u00e9ho h\u00e1ja a voda sa dostala do osady U Briez, pod Debru. Je to miernom n\u00e1vr\u0161\u00ed, tak\u017ee voda mala sp\u00e1d. Pod osadou je rovina Stav\u010d\u00edk, Predn\u00e9 a Zadn\u00e9 l\u00faky \/Ve\u013ek\u00e9 l\u00faky\/, ktor\u00e9 boli odvod\u0148ovac\u00edch kan\u00e1lom cel\u00e9 zaplaven\u00e9. Neost\u00e1valo, len vykopa\u0165 \u010fal\u0161\u00ed kan\u00e1l v d\u013a\u017eke 1,6 km a kan\u00e1l sa musel napoji\u0165 na p\u00f4vodne vysu\u0161en\u00e9 koryto Riky.<\/p>\n

Tento kan\u00e1l sa vol\u00e1 Mlynsk\u00fd potok \/mapa z roku 1785\/. Vodn\u00e9 toky \u2013 na malom mieste pretek\u00e1 ve\u013ea vodn\u00fdch tokov, koryt\u00e1 vodn\u00fdch tokov sa \u013eudsk\u00fdm pri\u010dinen\u00edm neust\u00e1le menili\u00a0 t.j. odvod\u0148ovac\u00ed, zavla\u017eovac\u00ed kan\u00e1l, Myslina predt\u00fdm ne\u00fastila do Riky, potom sa vykopal \u010fal\u0161\u00ed kan\u00e1l do Zempl\u00ednskej \u0160\u00edravy. Je \u00fa\u017easn\u00e9 ako sa toky menili.\u00a0 Osada U brehu \u2013 neostala bez vody,\u00a0 aj po odvodnen\u00ed jej ostal pr\u00edtok Mysliny. Myslina bola asi 500 metrov \u010falej od osady.\u00a0\u00a0 Osada U brehu nie je dne\u0161n\u00fd \u00dabre\u017e a osada U briez je dne\u0161n\u00fd \u00dabre\u017e. \u00dabre\u017e\u00a0 zalo\u017eili na majetku Jasenov pravdepodobne poddan\u00ed z Jasenova pred rokom 1337, mo\u017eno u\u017e v 13. storo\u010d\u00ed. V roku 1427 v\u00e4\u010d\u0161ina obyvate\u013estva osady U Briez sa ods\u0165ahovala, mo\u017eno sa vr\u00e1tili po splnen\u00ed misie nasp\u00e4\u0165 do Jasenova. \/Obec Jasenov, Jasenovsk\u00fd hrad okres Humenn\u00e9.\/ N\u00e1zov dediny Jezenew seu Obres sved\u010d\u00ed o tom, \u017ee \u00fabre\u017eske s\u00eddlo vzniklo na mieste prv patriacom k p\u00f4vodn\u00e9mu chot\u00e1ru Jasenova \/obec Jasenov, Jasenovsk\u00fd hrad okres Humenn\u00e9\/.<\/p>\n

Eduard Hvi\u017e\u010fak<\/p>\n

V \u00dabre\u017ei\u00a0 10. novembra 2010<\/p>\n

Hej , Slovan\u00e9<\/em><\/p>\n

Hej Slovan\u00e9, je\u0161t\u011b na\u0161e slovansk\u00e1 \u0159e\u010d \u017eije, pokud na\u0161e v\u011brn\u00e9 srdce pro n\u00e1\u0161 n\u00e1rod bije. \u017dije, \u017eije duch slovansk\u00fd, bude \u017e\u00edt na v\u011bky. Hrom a peklo, marn\u00e9 va\u0161e, proti n\u00e1m jsou vzteky. Jazyka dar sv\u011b\u0159il n\u00e1m B\u016fh, B\u016fh n\u00e1\u0161 hromovl\u00e1dn\u00fd. Nesm\u00ed n\u00e1m ho tedy vyrvat na tom sv\u011bt\u011b \u017e\u00e1dn\u00fd. I necha\u0165 je tolik lid\u00ed, kolik \u010dert\u016f v sv\u011bt\u011b. B\u016fh je s n\u00e1mi, kdo proti n\u00e1m, toho Perun smete. I necha\u0165 se t\u00e9\u017e nad n\u00e1mi, hrozn\u00e1 bou\u0159e vznese. Sk\u00e1la puk\u00e1, dub se l\u00e1me. Zem\u011b a\u0165 se t\u0159ese! My stoj\u00edme st\u00e1le pevn\u011b, jako st\u011bny hradn\u00e9. \u010cern\u00e1 zem pohlt\u00ed toho, kdo odstoup\u00ed zr\u00e1dn\u011b… <\/em><\/p>\n

\u010cesk\u00e1 verzia. Hymna Slovansk\u00fdch n\u00e1rodov.<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Py\u0161ne vzne\u0161ene kra\u013euje dominantn\u00fd Vihorlat rovinat\u00e9mu kraju Zempl\u00edna. V\u00e4\u010d\u0161inu roka b\u00fdva zahalen\u00fd nepreniknute\u013enou mlhovou clonou.<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2695,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7],"tags":[25,35,24,45,22],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/395"}],"collection":[{"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=395"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/395\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1796,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/395\/revisions\/1796"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2695"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=395"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=395"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=395"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}