{"id":412,"date":"2011-03-25T00:00:22","date_gmt":"2011-03-24T23:00:22","guid":{"rendered":"http:\/\/kpufo.eu\/sk\/wordpress\/index.php\/2011\/03\/25\/najstaria-civilizacia\/"},"modified":"2026-02-09T23:51:16","modified_gmt":"2026-02-09T22:51:16","slug":"najstaria-civilizacia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/2011\/03\/25\/najstaria-civilizacia\/","title":{"rendered":"Najstar\u0161ia civiliz\u00e1cia?"},"content":{"rendered":"

Sedem tis\u00edc rokov pred Kristom prist\u00e1li pri brehoch stredomorsk\u00e9ho ostrova Malta prv\u00fd osadn\u00edci.<\/strong> <\/p>\n

T\u00edto lovci strednej doby kamennej sa pravdepodobne na juhu Talianska alebo na Sic\u00edlii pustili v \u013eahk\u00fdch \u010dlnoch na otvoren\u00e9 more a po takmer sto kilometroch dosiahli archipel, ku ktor\u00e9mu patr\u00ed aj ostrovy Gozo a Comino. Z \u0161iesteho tis\u00edcro\u010dia pred na\u0161\u00edm letopo\u010dtom sa zachovali pamiatky na \u010fal\u0161\u00ed prich\u00e1dzaj\u00faci. Ich domovom bola Anat\u00f3lia a cesta je viedla z Egejsk\u00fdch ostrovov a pobre\u017e\u00ed Gr\u00e9cka cez juh Talianska na vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9 ostrovy. Priviezli si so sebou dobytok, a tak vyr\u00fabali vtedaj\u0161\u00ed hust\u00e9 lesy, aby z\u00edskali pastviny. Venovali sa po\u013enohospod\u00e1rstvu, vyr\u00e1bali hlinen\u00e9 n\u00e1doby a stavali prv\u00e9 pr\u00edbytky. Ich obydlia mala ov\u00e1lny p\u00f4dorys. Bolo to zisten\u00e9, ke\u010f bolo objaven\u00e9 6.400 rokov star\u00e9 s\u00eddlisko Skorba. <\/strong><\/p>\n

Av\u0161ak a\u017e pris\u0165ahovalci, ktor\u00ed na Maltu dorazili v neolite \/ mlad\u0161ej dobe kamennej \/, teda asi 4.000 rokov pred n.l. dali onen kultov\u00fd podnet, ktor\u00fd viedol k v\u00fdstavbe mnoh\u00fdch bohoslu\u017eobn\u00fdch stavieb z obrovsk\u00fdch kamenn\u00fdch blokov, nemaj\u00facich na svete obdobu. Vedci sk\u00famaj\u00fa tieto obrovsk\u00e9, v\u00e4\u010d\u0161inou dobre zachoval\u00e9 megalitick\u00e9 pomn\u00edky u\u017e od dev\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia. Senz\u00e1ciu v\u0161ak vyvol\u00e1vaj\u00fa v\u00fdsledky ned\u00e1vnych v\u00fdskumov, pri ktor\u00fdch sa najmodernej\u0161\u00edmi met\u00f3dami zis\u0165oval vek pozostatkov on\u00fdch \u010dias. Vyplynulo z nich, \u017ee maltsk\u00e9 sv\u00e4tyne s\u00fa bezpochyby star\u0161ie ako prv\u00e9 egyptsk\u00e9 pyram\u00eddy.<\/p>\n

Are\u00e1l Ggantija <\/strong>na ostrove Gozo, sv\u00e4tyne z Tarxien, Hagar Xim <\/strong>a Mnajdra <\/strong>aj podzemn\u00e9 s\u00e1ly na Hal Saflieni<\/strong> poch\u00e1dzaj\u00fa pod\u013ea n\u00e1zoru vedcov z rokov 3600 a\u017e 3000 pred na\u0161\u00edm letopo\u010dtom. To znamen\u00e1, \u017ee s\u00fa o nieko\u013eko storo\u010d\u00ed star\u0161\u00ed ako D\u017eoserova pyram\u00edda u Sakk\u00e1ry a Cheopsova a Chefr\u00e9novej pyram\u00edda u G\u00edzy, ktor\u00e9 vznikli pribli\u017ene v rokoch 2800 a 2650 pred Kristom.<\/p>\n

Ak ale boli prehistorick\u00e9 kamenn\u00e9 sv\u00e4tyne na Malte skuto\u010dne postaven\u00e9 vo \u0161tvrtom tis\u00edcro\u010d\u00ed pred na\u0161\u00edm letopo\u010dtom, strat\u00ed v\u0161etky doteraj\u0161ie te\u00f3rie p\u00f4du pod nohami, najm\u00e4 tradi\u010dn\u00e9 n\u00e1zory, \u017ee svetlo civiliz\u00e1cie sa \u0161\u00edrilo z V\u00fdchodu na Z\u00e1pad. Neve\u013ek\u00fd maltsk\u00fd archipel sa n\u00e1hle st\u00e1va maj\u00e1kom kult\u00fary v Stredomor\u00ed.<\/p>\n

S\u00fa\u010dasne s prevratn\u00fdm objavom v\u0161ak vznikaj\u00fa aj z\u00e1va\u017en\u00e9 ot\u00e1zky. Je toti\u017e dos\u0165 nepravdepodobn\u00e9, \u017ee by mohla na maltsk\u00fdch ostrovoch vznikn\u00fa\u0165 \u00faplne samostatn\u00e1 vyspel\u00e1 kult\u00fara, bez toho, aby bola ovplyvnen\u00e1 zvy\u0161kom vtedaj\u0161ieho sveta. Ak\u00e9 vonkaj\u0161ie impulzy teda podnietili vznik tak\u00e9ho mno\u017estva monument\u00e1lnych stavieb? Ak\u00e9 bohatstvo museli ma\u0165 ostrovania k dispoz\u00edcii, ke\u010f vybudovali tak ve\u013ekolep\u00e9 kultov\u00e9 st\u00e1nky, ktor\u00e9 vy\u017eadovali nasadenie ich v\u0161etk\u00fdch s\u00edl po mnoh\u00e9 st\u00e1ro\u010dia? Udr\u017eiavali t\u00edto \u013eudia kult\u00farne, to znamen\u00e1 n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 vz\u0165ahy so svojimi susedmi na Sic\u00edlii alebo s obyvate\u013emi Kan\u00e1rskych ostrovov \/ napr. Vulcano alebo Stromboli \/ v Tyrrhenskom mori, od ktor\u00fdch z\u00edskali obsidi\u00e1n na v\u00fdrobu zbran\u00ed a n\u00e1strojov?<\/p>\n

V\u0161eli\u010do nasved\u010duje tomu, \u017ee z kyklopsk\u00fdch maltsk\u00fdch sv\u00e4t\u00fd\u0148 zaplavilo tamoj\u0161ie n\u00e1bo\u017eenstvo postupne cel\u00fd Z\u00e1pad. Podobn\u00e9 stavby sa toti\u017e v rozli\u010dn\u00fdch form\u00e1ch vyskytuj\u00fa na mnoh\u00fdch miestach, napr\u00edklad na juhu \u0160panielska pri Gueva de Menga, vo Franc\u00fazsku v Carnacu, v Anglicku v Stonehenge \/ z rokov 2400 – a\u017e 1700 pred na\u0161\u00edm letopo\u010dtom \/.<\/p>\n

Zna\u010dn\u00e9 roz\u0161\u00edrenie tohto stavebn\u00e9ho umenia nazna\u010duje, \u017ee i\u0161lo o siln\u00e9 n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 hnutie, ktor\u00e9mu sa \u013eudia medenej doby a bronzovej venovali s obrovsk\u00fdm z\u00e1palom. O tomto n\u00e1bo\u017eenstve dnes nevieme takmer ni\u010d, sn\u00e1\u010f len to, \u017ee jeho najakt\u00edvnej\u0161\u00edm a najstar\u0161\u00edm centrom bola pr\u00e1ve Malta. Mo\u017eno si ve\u013emi dobre predstavi\u0165, ako vtedaj\u0161\u00ed „mision\u00e1ri“ hl\u00e1sali nov\u00fa vieru a s\u00fa\u010dasne s \u0148ou \u0161\u00edrili aj cenn\u00fa znalos\u0165 spracovania kovov. Bolo to ur\u010dite najstar\u0161ie duchovn\u00e9 a kult\u00farne spolo\u010denstvo po tak zv. Magdal\u00e9niem \/ archeologick\u00e1 kult\u00fara mlad\u0161ieho paleolitu \/ s jeho jaskynn\u00fdmi ma\u013ebami, ktor\u00e9 vznikli viac ako tis\u00edc rokov predt\u00fdm. Ak opomenieme ich n\u00e1bo\u017eensk\u00fd obsah, zasluhuj\u00face si kolos\u00e1lne maltsk\u00e9 stavby \u00factu i ako p\u00e4\u0165 tis\u00edc rokov star\u00ed svedkovia kult\u00farneho zlomu.<\/p>\n

Maltsk\u00e9 sv\u00e4tyne toti\u017e ozna\u010duj\u00fa po\u010diatok kamennej architekt\u00fary. Koncepciu megalitick\u00fdch sv\u00e4t\u00fd\u0148 s ich z\u00e1hadn\u00fdmi s\u00e1lov\u00fdmi kon\u0161tit\u00faciami by sme mohli nazva\u0165 „organickou architekt\u00farou“. Maj\u00fa trojl\u00edstkov\u00fd p\u00f4dorys a \u010dasto impozantn\u00e9 rozmery. Napr\u00edklad are\u00e1l v Tarxien, ne\u010faleko hlavn\u00e9ho mesta Valetty, m\u00e1 65 metrov z v\u00fdchodu na z\u00e1pad a 50 metrov zo severu na juh. Obsahuje najmenej tri kultov\u00e9 stavby vr\u00e1tane obrovsk\u00e9ho komplexu nieko\u013eko sv\u00e4tyn\u00ed, ohrani\u010den\u00fdch kruhov\u00fdmi alebo vydut\u00fdmi obvodov\u00fdmi m\u00farmi. Z kamenn\u00fdch modelov, ktor\u00e9 boli objaven\u00e9 pri vykop\u00e1vkach, mo\u017eno rekon\u0161truova\u0165 p\u00f4vodn\u00fd vzh\u013ead stavieb. Stavby vytvoren\u00e9 z obrovsk\u00fdch kamenn\u00fdch dosiek boli zrejme zastre\u0161en\u00e9.<\/p>\n

Sv\u00e4ty\u0148a mala v\u00e4\u010d\u0161inou dva, niekedy aj tri na seba nadv\u00e4zuj\u00face „s\u00e1ly“ a je pravdepodobn\u00e9, \u017ee v nich bola tie\u017e dvorana s olt\u00e1rom. Vn\u00fatri sv\u00e4tyne st\u00e1li postrann\u00e9 olt\u00e1re ur\u010den\u00e9 na odkladanie obetn\u00fdch darov. Pod\u013ea podzemn\u00e9ho are\u00e1lu v Hal Saflieni, tvoren\u00e9ho skuto\u010dn\u00fdm labyrintom podzemn\u00fdch priestorov \/ kde bolo mimochodom n\u00e1jden\u00fdch \u0161es\u0165 tis\u00edc kostier \/, mohli archeol\u00f3govia rekon\u0161truova\u0165 p\u00f4vodn\u00fd vzh\u013ead aj tak\u00fdch kultov\u00fdch stavieb, ktor\u00e9 u\u017e pred mnoh\u00fdmi rokmi stratili svoje nadzemn\u00e9 \u010dasti. Tamoj\u0161\u00ed s\u00e1la s olt\u00e1rom bol vyzdoben\u00fd a\u017e s neuverite\u013en\u00fdm prepychom a bol vtesnan\u00e9 do skaly. Mal u\u017e klenbu, na ktorej boli na sebe navrstven\u00e9 jednotliv\u00e9 kamenn\u00e9 dosky. Zvy\u0161n\u00fd vo\u013en\u00fd priestor na \u0161pi\u010dke bol prikryt\u00fd ve\u013ekou kamennou doskou. Mo\u017eno teda predpoklada\u0165, \u017ee v kultov\u00fdch st\u00e1nkoch existovali aj kryt\u00e9 vn\u00fatorn\u00e9 priestory, boli v\u0161ak \u00famerne s h\u013abkou miestnost\u00ed st\u00e1le men\u0161ie a tmav\u0161ie. Sv\u00e4tyne boli vzdor svojim obrovsk\u00fdm rozmerom zvonku len \u010diasto\u010dne vidite\u013en\u00e9. Zna\u010dn\u00e1 \u010das\u0165 budovy toti\u017e bola zapusten\u00e1 hlboko do zeme. Sv\u00e4tyne na Malte sl\u00fa\u017eili zrejme kultu plodnosti. Obetovalo sa Ve\u013ekej matke Malej \u00c1zie.<\/p>\n

V n\u00e1rodnom archeologickom m\u00fazeu vo Valette mo\u017eno uvidie\u0165 so\u0161ky \u017eensk\u00fdch bo\u017estiev, vzpriamen\u00e9, sediaci alebo le\u017eiaci, ktor\u00e9 pripom\u00ednaj\u00fa n\u00e1lez z Catal\u00e0 Hyuk v Anat\u00f3lii \/ poch\u00e1dzaj\u00face pribli\u017ene z roku 5750 pred na\u0161\u00edm letopo\u010dtom \/. Archeol\u00f3govia odhalili aj torzo Maltskej Venu\u0161a, \u010falej Venu\u0161a z Hal Saflieni<\/strong> a \u010fal\u0161ie so\u0161ky orient\u00e1lne Magna Mater, ktor\u00e9 hrali ist\u00fa \u00falohu a\u017e do stredoveku. Steny sv\u00e4tyne v Tarxien<\/strong> boli vyzdoben\u00e9 \u0161pir\u00e1lovit\u00fdm ornamenty a reli\u00e9fy obetn\u00fdch zvierat. Pr\u00edsnos\u0165 a \u010distota tvarov sv\u00e4t\u00fd\u0148 sved\u010d\u00ed o dokonalosti, ktor\u00e9 dosiahli kult\u00fary medenej doby. V druhom tis\u00edcro\u010d\u00ed pred na\u0161\u00edm letopo\u010dtom v\u0161ak maltsk\u00e1 kult\u00fara z\u00e1hadne zmizla. Pr\u00ed\u010diny jej z\u00e1niku s\u00fa zatia\u013e obostret\u00e9 r\u00fa\u0161kom tajomstva. Musela sn\u00e1\u010f v dobe bronzovej uvo\u013eni\u0165 miesto nov\u00fdm os\u00eddlencom? \u010ci sn\u00e1\u010f jej z\u00e1nik s\u00favis\u00ed so zmenou n\u00e1bo\u017eenstva a kultom m\u0155tvych, kedy u\u017e neboli pozostatky pochov\u00e1van\u00e9, ale spa\u013eovan\u00e9 – alebo sn\u00e1\u010f pod\u013eahla klimatick\u00fdm zmen\u00e1m, ktor\u00e9 zmenili \u00farodn\u00fd stredomorsk\u00fd ostrov v pustinu?<\/p>\n

Z archiva KPUFO<\/em><\/p>\n

Foto z cest kolegov na Maltu <\/em><\/p>\n