{"id":51,"date":"2009-08-06T08:36:05","date_gmt":"2009-08-06T06:36:05","guid":{"rendered":"http:\/\/kpufo.eu\/sk\/wordpress\/index.php\/2009\/08\/06\/22\/"},"modified":"2024-02-26T01:59:42","modified_gmt":"2024-02-26T00:59:42","slug":"22","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/2009\/08\/06\/22\/","title":{"rendered":"Vamp\u00edrismus na slovensk\u00fdch pohrebisk\u00e1ch"},"content":{"rendered":"

Fenom\u00e9n up\u00edra – vamp\u00edra tak, ako ho pozn\u00e1me dnes a ako je predstavovan\u00fd v hororovej literat\u00fare a vo filmoch m\u00e1 z\u00e1klad v legende z 15. storo\u010dia o vala\u0161skom knie\u017eati Vladovi Tepesovi Draculovi (1430-1476 resp. 1477).\u00a0<\/strong><\/p>\n

<\/p>\n

Dnes u\u017e klasick\u00fd rom\u00e1n anglick\u00e9ho spisovate\u013ea Bram Stokera Dracula vydan\u00fd v roku 1897 zaistil autorovi sl\u00e1vu a n\u00e1sledn\u00edkov. Pre \u00faplnos\u0165 v\u0161ak treba doda\u0165, \u017ee aj Bram Stoker mal v tomto \u017e\u00e1nri hororovej literat\u00fary predchodcov. U\u017e v roku 1819 publikoval John William Polidori pr\u00edbeh s n\u00e1zvom Up\u00edr (Wampyr).<\/p>\n

V roku 1871 nap\u00edsal Scheridanie Fanu<\/em> rom\u00e1n Carmilla<\/em>, ktor\u00fd sa stal in\u0161pira\u010dn\u00fdm zdrojom aj pre Bram Stokera.<\/em> Neskor\u0161ie bol pr\u00edbeh o Draculovi<\/em> aj sfilmovan\u00fd.<\/p>\n

Ako klasick\u00e9 dielo tohto \u017e\u00e1nru m\u00f4\u017eeme spomen\u00fa\u0165 film nemeck\u00e9ho re\u017eis\u00e9ra F.W. Murnau Up\u00edr z Nosferatu<\/em> (1922) nat\u00e1\u010dan\u00fd \u010diasto\u010dne v exteri\u00e9roch Oravsk\u00e9ho z\u00e1mku a Vratnej doliny, film po\u013esk\u00e9ho re\u017eis\u00e9ra Romana Polansk\u00e9ho Ples up\u00edrov<\/em> (1967) alebo film americk\u00e9ho re\u017eis\u00e9ra Francis Ford Coppola Dracula<\/em> s podtitulom „L\u00e1ska nikdy nezomiera“ (1992).<\/p>\n

Pod\u013ea klasick\u00e9ho scen\u00e1ra je up\u00edr zomrel\u00fd \u010dlovek, ktor\u00fd v hrobe o\u017eivuje svoje nezotlet\u00e9 telo a ako bled\u00e1 bytos\u0165 – reverant sa vracia spravidla v noci z hrobu na svet, aby \u017eiv\u00fdm \u013eu\u010fom z kr\u010dnej tepny sal krv. Jedn\u00e1 sa o bytos\u0165 antropornorfnej zriedkavej\u0161ie zoomorfnej podoby.<\/p>\n

Viera v existenciu up\u00edrov je roz\u0161\u00edren\u00e1 po celom svete. Vysvet\u013eovan\u00e1 bola r\u00f4zne od racion\u00e1lnych d\u00f4vodov pod\u013ea ktor\u00fdch ju m\u00f4\u017eeme h\u013eada\u0165 u ko\u010dovn\u00fdch kme\u0148ov napr\u00edklad Hunov, Avarov, Monsolov, ktor\u00fdch bojovn\u00edci za dlh\u00fdch pochodov pili krv svojich koni a\u017e po \u0161pekulat\u00edvne, kedy sa up\u00edr pova\u017euje za ni\u017e\u0161\u00ed stupe\u0148 vesetat\u00edvneho \u017eivota a k svojej existencii potrebuje anim\u00e1lnu tekutinu – krv. Z odbornej lek\u00e1rskej literat\u00fary a kriminal\u00f3sie s\u00fa zn\u00e1me pr\u00edpady psychiatrick\u00e9ho vampirizmu v spojitosti s nekrofilnou antropofasiou.<\/p>\n

Prostriedky pre boj proti up\u00edrom boli r\u00f4zne. Bol to napr\u00edklad cesnak, sv\u00e4ten\u00e1 voda, kr\u00ed\u017e, \u017eelezo at\u010f. Mnoh\u00e9 z t\u00fdchto prostriedkov mali e\u0161te predkres\u0165ansk\u00fd p\u00f4vod. Klasick\u00fd sp\u00f4sob zne\u0161kodnenia up\u00edra tak, ako ho vo v\u0161eobecn\u00fa zn\u00e1mos\u0165 uviedla hororov\u00e1 literat\u00fara bolo prebodnutie srdca kolom, odseknutie hlavy, chodidiel alebo n\u00f4h pod kolenami ako typick\u00fd nom\u00e1dsky zvyk, pooto\u010denie m\u0155tvoly dolu tv\u00e1rou, rozru\u0161enie tela, za\u0165a\u017eenie tela kame\u0148om at\u010f. Tieto praktiky sa realizovali v \u0161t\u00e1diu medzi smr\u0165ou jedinca a jeho ulo\u017een\u00edm do hrobu, alebo ur\u010dit\u00fa dobu po pohrebe.<\/p>\n

Zd\u00e1 sa, \u017ee archeologicky zatia\u013e jedin\u00fd dok\u00e1zate\u013en\u00fd pr\u00edpad protivampirist\u00edck\u00e9ho opatrenia – prerazenia tela pod srdcom kolom s kovov\u00fdm hrotom poch\u00e1dza z \u010ciech z lokality Sme\u010dn\u00e9<\/em> u Kladna. Pravdepodobne sa jedn\u00e1 o telo popraven\u00e9ho mu\u017ea. Lebka s \u010das\u0165ou stavcov bola ulo\u017een\u00e1 pri konci n\u00f4h pochovan\u00e9ho bl\u00edzko popraviska na katastr\u00e1lnej mape ozna\u010den\u00e9ho ako „Od krchova k stinadlum“.<\/p>\n

V pr\u00edpade n\u00e1lezu z Bratislavy (torzo \u017eensk\u00e9ho tela prerazen\u00e9 kolom) sa sk\u00f4r jedn\u00e1 o d\u00e1vnu vra\u017edu ako o protivampiristick\u00fd z\u00e1sah. „Vieru“ v existenciu up\u00edrov na \u00fazem\u00ed Slovenska v minulosti mo\u017eno dolo\u017ei\u0165 archeologick\u00fdmi n\u00e1lezmi – sp\u00f4sobom ulo\u017eenia zomrel\u00fdch formou protivampiristick\u00fdch prakt\u00edk, p\u00edsomn\u00fdmi z\u00e1znamami a etnografick\u00fdm v\u00fdskumom.<\/p>\n

Protivampiristick\u00e9 praktiky sa u Slovanov za\u010dali uplat\u0148ova\u0165 a\u017e od prechodu k pochov\u00e1vaniu nesp\u00e1len\u00fdch tiel. Slovo up\u00edr je praslovansk\u00e9ho p\u00f4vodu a mo\u017eno ho odvodi\u0165 z tureck\u00fdch jazykov. Na slovansko – avarsk\u00fdch pohrebisk\u00e1ch (7. – 8. stor.) v Holiaroch a \u0160t\u00farove boli niektor\u00e9 hroby poru\u0161en\u00e9 kr\u00e1tko po pohrebe.<\/p>\n

V \u0160t\u00farove sa na\u0161li tri kostry bez lebky, ktor\u00e9 boli z hrobov vyzdvihnut\u00e9 v \u010dase, ke\u010f telo bolo u\u017e rozlo\u017een\u00e9. Podobn\u00e9 z\u00e1sahy do hrobom boli zisten\u00e9 aj na pohrebisku v \u017ditavskej T\u00f4ni at\u010f. Pr\u00edkladom strachu z vampirizmu je aj n\u00e1lez kostier ulo\u017een\u00fdch v polohe dolu tv\u00e1rou. Z vrcholn\u00e9ho stredoveku sa tak\u00fdto hrob na\u0161iel napr\u00edklad na cintor\u00edne v Liptovskej Mare. N\u00e1lez kostry dospel\u00e9ho jedinca pochovan\u00e9ho dolu tv\u00e1rou, na ktorom bola polo\u017een\u00e1 dreven\u00e1 rakva poch\u00e1dza zo za\u010diatku 17. stor. zo Spi\u0161sk\u00e9ho hradu.<\/p>\n

Z roku 1715 sa zachovala spr\u00e1va o tom ako v Hornom Sliezsku vykop\u00e1vali m\u0155tvoly a obracali ich dolu tv\u00e1rou. Existuje aj n\u00e1zor, \u017ee napr\u00edklad pri cholerov\u00fdch epid\u00e9mi\u00e1ch, aby sa zabr\u00e1nilo re\u0165azovit\u00e9mu umieraniu pochov\u00e1vali m\u0155tveho hne\u010f dolu tv\u00e1rou. Dokladom strachu pred n\u00e1vratom zomrel\u00e9ho je i pohreb v skr\u010denej polohe a za\u0165a\u017eenie zomrel\u00e9ho kame\u0148mi (Ch\u013eaba). Z 9.-10. stor. pozn\u00e1me doklady o druhotnom poru\u0161en\u00ed tiel pochovan\u00fdch asi z 270 hrobov. Naj\u010dastej\u0161ie bola poru\u0161en\u00e1 lebka (bola premiestnen\u00e1 alebo rozbit\u00e1) a horn\u00e1 polovica trupu.<\/p>\n

Napr\u00edklad na pohrebisku vo Ve\u013ekom Grobe bola lebka umiestnen\u00e1 na hrudi. Po\u0161kodenie kon\u010dat\u00edn malo obmedzi\u0165 pohybov\u00e9 aktivity. Jedinci so z\u00e1merne poru\u0161en\u00fdm telom, premiestnenou alebo rozbitou lebkou sa na\u0161li napr\u00edklad na pohrebisk\u00e1ch v \u010cajakovciach, Bu\u010danoch, Nitre, Trhovci nad V\u00e1hom at\u010f. Z roku 1666 sa zachoval z\u00e1znam, \u017ee v Liptovskom Trnovci vykopali telo \u017eeny a od\u0165ali jej hlavu. Z d\u00f4vodov, \u017ee m\u0155tvy sa neust\u00e1le vracal v roku 1718 v \u013dubovni vykopali jeho telo, od\u0165ali mu hlavu a cel\u00e9 telo sp\u00e1lili.<\/p>\n

Vamp\u00edrske povery zo Zempl\u00edna uv\u00e1dza etnograf J\u00e1n Mjartan (1953). Napr\u00edklad vo Feki\u0161ovciach e\u0161te v roku 1903 vykopali z hrobu \u017eenu, ktor\u00e1 vraj ni\u010dila hydinu a vytrhli jej srdce. Medzi ochrann\u00e9 prostriedky proti n\u00e1vratu m\u0155tveho patrilo na Zempl\u00edne drevo \u0161\u00edpov\u00e9ho kr\u00edka (Hnojn\u00e9, Tibava), pribitie \u0161iat zomrel\u00e9ho o truhlu (Ha\u017e\u00edn), zviazanie palcov na noh\u00e1ch lykom (Tibava), napchanie zlomkov ihiel do chodidiel (Bela nad Cirochou) at\u010f. Na zne\u0161kodnenie up\u00edra sa pou\u017e\u00edvali praktiky prebodnutia srdca naj\u010dastej\u0161ie hlohov\u00fdm kol\u00edkom (Jovska), ihlicou (Moravany), alebo preklincovan\u00e1 lebka z Liptovskej Sielnice (pod\u013ea J. Hro\u0161\u0161a) no\u017eom (Vy\u0161n\u00e1 Rybnica), existuj\u00fa aj z\u00e1znamy o prebit\u00ed hlavy klincom (Luchy\u0148a). V tejto s\u00favislosti mo\u017eno spomen\u00fa\u0165 star\u0161\u00ed n\u00e1lez \u013eudskej lebky z Ru\u017eomberka, ktor\u00e1 m\u00e1 \u017eelezn\u00fd klinec vrazen\u00fd do temena.<\/p>\n

Z cintor\u00edna v Liptovskej Sietnici poch\u00e1dza n\u00e1lez fragmentu lebky mu\u017ea z 10 cm \u017eelezn\u00fdm klincom vrazen\u00fdm do \u010dela. Priklincovan\u00e1 lebka poch\u00e1dza aj z \u010ciech z mestsk\u00e9ho popraviska v T\u0155eb\u00ed\u010di. Je celkom mo\u017en\u00e9, \u017ee sa nejedn\u00e1 o protivampir\u00edstick\u00e9 opatrenia, ale o s\u00fa\u010das\u0165 trestu v s\u00favislosti s vplietan\u00edm do kolesa. Ub\u00fadanie milodarov z hrobov v priebehu 10. storo\u010dia poukazuje na vplyv postupuj\u00faceho kres\u0165anstva.<\/p>\n

Protivampiristick\u00e9 praktiky zisten\u00e9 na pohrebisk\u00e1ch v\u0161ak poukazuj\u00fa na to, \u017ee pre\u017eitky vampirizmu sa v niektor\u00fdch oblastiach Slovenska zachovali a\u017e do za\u010diatku 20. storo\u010dia. Ochrann\u00fa protivampiristick\u00fa funkciu mali aj \u017eelezn\u00e9 predmety d\u00e1van\u00e9 k telu pochovan\u00e9ho. \u010casto ide o fragmenty no\u017eov, kos\u00e1kov, k\u013e\u00fa\u010de, z\u00e1mky, pracky z konsk\u00e9ho postroja at\u010f. Podobn\u00fa funkciu mali aj mince vkladan\u00e9 do \u00fast pochovan\u00e9ho. Podobne sa udr\u017eala aj viera v k\u00fazla a m\u00e1giu. Mari\u00e1n Kl\u010do<\/em><\/p>\n

POU\u017dIT\u00c1 LITERAT\u00daRA<\/p>\n