{"id":543,"date":"2012-10-25T00:00:01","date_gmt":"2012-10-24T22:00:01","guid":{"rendered":"http:\/\/kpufo.eu\/sk\/wordpress\/index.php\/2012\/10\/25\/okovanie-aste-otazky-a-odpovede-1\/"},"modified":"2024-02-29T01:26:13","modified_gmt":"2024-02-29T00:26:13","slug":"okovanie-aste-otazky-a-odpovede-1","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/2012\/10\/25\/okovanie-aste-otazky-a-odpovede-1\/","title":{"rendered":"O\u010cKOVANIE: \u010cAST\u00c9 OT\u00c1ZKY A ODPOVEDE (1)"},"content":{"rendered":"

\u010co to znamen\u00e1, ke\u010f sa povie o\u010dkovanie ?<\/strong><\/p>\n

Najjednoduch\u0161ia odpove\u010f bude asi znie\u0165: <\/strong><\/p>\n

\"injekce\"<\/p>\n

Znamen\u00e1 to naj\u00fa\u010dinnej\u0161iu ochranu pred v\u00e1\u017enymi infek\u010dn\u00fdmi chorobami. Odbornej\u0161ie by sme mohli o\u010dkovanie definova\u0165 ako podanie o\u010dkovacej l\u00e1tky (vakc\u00edny) do organizmu, ktor\u00fd si n\u00e1sledne vytvor\u00ed imunitn\u00fa odpove\u010f, bez toho, aby ochorel. Protil\u00e1tky a \u0161peci\u00e1lne biele krvinky chr\u00e1nia \u010dloveka alebo zviera pred mikroorganizmami, ktor\u00e9 by neo\u010dkovan\u00e9mu jedincovi inak mohli sp\u00f4sobi\u0165 ochorenie.<\/strong><\/p>\n

\u010co s\u00fa to infek\u010dn\u00e9 choroby?<\/strong> S\u00fa to choroby sp\u00f4soben\u00e9 mikr\u00f3bmi \u2013 bakt\u00e9riami, v\u00edrusmi, ples\u0148ami, parazitmi, ktor\u00e9 dok\u00e1\u017eu infikova\u0165 \u010dloveka \u010di zviera. Infek\u010dn\u00e9 choroby (infekcie) patrili a patria medzi naj\u010dastej\u0161ie a najz\u00e1va\u017enej\u0161ie ochorenia, ktor\u00e9 postihuj\u00fa \u013eudstvo. V minulosti – hlavne pred \u00e9rou o\u010dkovania boli najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm \u201ezabijakom\u201c \u013eudskej popul\u00e1cie. Sta\u010d\u00ed spomen\u00fa\u0165 epid\u00e9mie moru, cholery, prav\u00fdch kiahn\u00ed (\u010dierna smr\u0165), ktor\u00e9 a\u017e do novoveku kyno\u017eili cel\u00e9 popul\u00e1cie. Dokonca aj \u201eoby\u010dajn\u00e1\u201c chr\u00edpka \u2013 \u0161panielka bola pr\u00ed\u010dinou smrti okolo 100 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed na za\u010diatku 20. storo\u010dia. Detsk\u00e9 infek\u010dn\u00e9 choroby \u2013 z\u00e1\u0161krt, os\u00fdpky, \u010dierny ka\u0161e\u013e, detsk\u00e1 obrna – zapr\u00ed\u010di\u0148ovali e\u0161te v 20.storo\u010d\u00ed ka\u017edoro\u010dne smr\u0165 \u010di trval\u00e9 n\u00e1sledky mili\u00f3nom det\u00ed cel\u00e9ho sveta. Aj dnes hlavne v rozvojov\u00fdch \u0161t\u00e1toch sveta umiera na os\u00fdpky viac ako 750\u2013tis\u00edc det\u00ed ro\u010dne.<\/p>\n

Ako sa organizmus prirodzene chr\u00e1ni pred infekciou?<\/strong> Efekt\u00edvnu ochranu organizmu pred infekciou zais\u0165uje imunitn\u00fd syst\u00e9m. Je to s\u00fastava org\u00e1nov, buniek a ich produktov, najm\u00e4 protil\u00e1tok, ktor\u00e1 n\u00e1m zaist\u00ed pre\u017eitie vo svete mili\u00e1rd mikr\u00f3bov. Imunitn\u00fd syst\u00e9m tvoria bunky kostnej drene, lymfatick\u00fdch uzl\u00edn, sleziny, \u010dreva, d\u00fdchac\u00edch ciest a ko\u017ee. Ich \u00falohou je rozpozna\u0165, zachyti\u0165 nebezpe\u010dn\u00e9ho mikr\u00f3ba a zne\u0161kodni\u0165 ho. D\u00f4le\u017eitou \u00falohou syst\u00e9mu je aj tvorba protil\u00e1tok proti pr\u00edslu\u0161n\u00fdm mikr\u00f3bom a \u201ez\u00e1pis\u201c tejto inform\u00e1cie do pam\u00e4ti organizmu. T\u00e1to pam\u00e4\u0165 zaist\u00ed dlhodob\u00fa ochranu pred u\u017e raz prekonanou infekciou a zabezpe\u010d\u00ed n\u00e1m tak imunitu.<\/p>\n

Ako vakc\u00edny \u00fa\u010dinkuj\u00fa?<\/strong> Z\u00e1kladn\u00fdm cie\u013eom o\u010dkovania je vyvola\u0165 imunitn\u00fa odpove\u010f, ktor\u00e1 zaist\u00ed dlhodob\u00fa a\u017e trval\u00fa ochranu o\u010dkovan\u00e9ho vo\u010di chorobe, proti ktorej bola vakc\u00edna vytvoren\u00e1. Tak\u00fato odpove\u010f vyvol\u00e1 vpravenie o\u010dkovacej l\u00e1tky do tela. Na dosiahnutie dostato\u010dnej ochrany len m\u00e1lokedy sta\u010d\u00ed jedno podanie vakc\u00edny. Prv\u00e1 d\u00e1vka o\u010dkovacej l\u00e1tky spravidla \u201eupozorn\u00ed\u201c imunitn\u00fd syst\u00e9m na svoju pr\u00edtomnos\u0165, na\u0161tartuje ho. Odpove\u010f na druh\u00fa d\u00e1vku je u\u017e v\u00fdrazn\u00e1 a spravidla \u00fa\u010dinne chr\u00e1ni. Ak sa s odstupom \u010dasu pod\u00e1 \u010fal\u0161ia, tzv. posil\u0148ovacia (booster) d\u00e1vka, imunitn\u00e1 odpove\u010f je v\u00fdrazn\u00e1 a zaist\u00ed dlhodob\u00fa ochranu. Ak za\u010dne ochrana po rokoch klesa\u0165, sta\u010d\u00ed jedna posil\u0148ovacia – booster d\u00e1vka a ochrana sa vracia. Napr\u00edklad, o\u010dkovanie proti tetanu je potrebn\u00e9 posil\u0148ova\u0165 ka\u017ed\u00fdch 15 rokov.<\/p>\n

Ako dlho \u00fa\u010dinkuj\u00fa vakc\u00edny?<\/strong> \u00da\u010dinn\u00e1 a kvalitn\u00e1 vakc\u00edna mus\u00ed vyvola\u0165 v tele \u010do najsilnej\u0161iu imunitn\u00fa odpove\u010f. Mus\u00ed aktivova\u0165 tvorbu protil\u00e1tok alebo bielych krviniek a ma\u0165 pritom \u010do najmenej ne\u017eiaducich \u00fa\u010dinkov. Z\u00e1rove\u0148 mus\u00ed zabezpe\u010di\u0165, aby ochrann\u00fd \u00fa\u010dinok trval \u010do najdlh\u0161ie \u2013 teda aby sa vytvorila dostato\u010dn\u00e1 \u201eimunitn\u00e1 pam\u00e4\u0165\u201c. Imunitn\u00fa odpove\u010f a aj pam\u00e4\u0165 je mo\u017en\u00e9 vo vakc\u00ednach aktivova\u0165 viacer\u00fdmi sp\u00f4sobmi:<\/p>\n

1.<\/strong> Spr\u00e1vnou vo\u013ebou a po\u010dtom pou\u017eit\u00fdch antig\u00e9nov. Tento postup bol pou\u017e\u00edvan\u00fd v minulosti a vyu\u017e\u00edval \u017eiv\u00e9 oslaben\u00e9 alebo usmrten\u00e9 mikr\u00f3by. Pr\u00edkladom m\u00f4\u017ee by\u0165 celobunkov\u00e1 vakc\u00edna proti \u010diernemu ka\u0161\u013eu, ktor\u00e1 obsahovala a\u017e 3 000 antig\u00e9nov. Po tak\u00fdchto dnes u\u017e nepou\u017e\u00edvan\u00fdch vakc\u00ednach s\u00edce zost\u00e1vala dlhodob\u00e1 imunita, av\u0161ak ne\u017eiaduce reakcie po o\u010dkovan\u00ed boli v\u00fdrazn\u00e9.<\/p>\n

2.<\/strong> Prid\u00e1van\u00edm l\u00e1tok, ktor\u00e9 nemaj\u00fa ni\u010d spolo\u010dn\u00e9 s mikr\u00f3bom, proti ktor\u00e9mu sa o\u010dkuje, ale v\u00fdznamne podporuj\u00fa imunitn\u00fa odpove\u010f (tvorbu protil\u00e1tok aj pam\u00e4\u0165). Naz\u00fdvaj\u00fa sa adjuvanci\u00e1 (pr\u00eddavn\u00e9 l\u00e1tky). Bez ich pou\u017eitia by bola imunitn\u00e1 odpove\u010f slab\u00e1 a hlavne kr\u00e1tka. Klasick\u00fdm adjuvans s\u00fa soli hlin\u00edka, osved\u010den\u00e9 v dlhoro\u010dnej praxi. V s\u00fa\u010dasnosti sa adjuvansom venuje ve\u013ek\u00e1 pozornos\u0165 a boli objaven\u00e9 aj nov\u00e9, ktor\u00e9 z\u00e1sadne zlep\u0161uj\u00fa \u00fa\u010dinnos\u0165 vakc\u00edn a trvanie ochrany.<\/p>\n

3.<\/strong> Na tel\u00e1 niektor\u00fdch mikr\u00f3bov nevie imunitn\u00fd syst\u00e9m primerane odpoveda\u0165 a mal\u00e9 deti sa nedok\u00e1\u017eu pred nimi v\u00f4bec br\u00e1ni\u0165. V\u00fdsledok je v\u00fdskyt \u0165a\u017ek\u00fdch \u017eivot ohrozuj\u00facich infekci\u00ed najm\u00e4 do 5 rokov veku die\u0165a\u0165a. Patria sem invaz\u00edvne hemofily typu B, meningokoky a pneumokoky. Aby bol imunitn\u00fd syst\u00e9m det\u00ed schopn\u00fd na vakc\u00edny z t\u00fdchto mikr\u00f3bov odpoveda\u0165, je potrebn\u00e9 sacharidov\u00fd antig\u00e9n mikr\u00f3ba naviaza\u0165 (konjugova\u0165) na zlomok bielkoviny tela in\u00e9ho mikr\u00f3ba. Dnes sa u\u017e \u00faspe\u0161ne o\u010dkuj\u00fa deti konjugovan\u00fdmi vakc\u00ednami proti hemofilom, pneumokokom, aj meningokokom.<\/p>\n

4.<\/strong> Dostato\u010dne dlhodob\u00e1 imunitn\u00e1 odpove\u010f sa v praxi dosahuje aj sch\u00e9mou d\u00e1vkovania vakc\u00edn. Prv\u00fa d\u00e1vku mo\u017eno nazva\u0165 \u201e\u0161tartovacou\u201c (priming). Podan\u00fd antig\u00e9n \u201eupozorn\u00ed\u201c imunitn\u00fd syst\u00e9m na seba a na\u0161tartuje jeho odpove\u010f. Ochrana je e\u0161te n\u00edzka. Druh\u00e1 resp. tretia d\u00e1vka pri kvalitnej vakc\u00edne zaist\u00ed zvy\u010dajne dostato\u010dn\u00fa ochranu pred infekciou. Na posilnenie a dlh\u00fa trv\u00e1cnos\u0165 ochrany sa pod\u00e1va tzv. posil\u0148ovacia (booster) d\u00e1vka, ktorej podanie vyvol\u00e1 ve\u013emi siln\u00fa odpove\u010f imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu s dlhodob\u00fdm ochrann\u00fdm efektom. Intervaly medzi jednotliv\u00fdmi d\u00e1vkami a po\u010det d\u00e1vok s\u00fa stanovovan\u00e9 pod\u013ea vakcina\u010dn\u00fdch sch\u00e9m a testov \u00fa\u010dinnosti vakc\u00edn v imunologick\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00e1ch. D\u013e\u017eka trvania ochrany sa sleduje v tzv. imunologick\u00fdch preh\u013eadoch (sledovanie hlad\u00edn protil\u00e1tok v popul\u00e1cii) a tie\u017e pod\u013ea v\u00fdskytu danej choroby v popul\u00e1cii. Pod\u013ea toho sa stanov\u00ed, kedy je potrebn\u00e9 preo\u010dkovanie \u2013 teda podanie \u010fal\u0161ej posil\u0148ovacej d\u00e1vky. Napr\u00edklad u tetanu je to ka\u017ed\u00fdch 15 rokov po cel\u00fd \u017eivot. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee ochrana proti \u010diernemu ka\u0161\u013eu je krat\u0161ia a trv\u00e1 do adolescencie, a tak sa dnes pod\u00e1va iba posil\u0148uj\u00faca d\u00e1vka dorastencom.<\/p>\n

Ak\u00e9 to bolo, ke\u010f vakc\u00edny neboli a \u010do n\u00e1m o\u010dkovanie prinieslo?<\/strong> Pred \u00e9rou o\u010dkovania boli infek\u010dn\u00e9 ochorenia naj\u010dastej\u0161ou pr\u00ed\u010dinou \u00famrt\u00ed det\u00ed, ale aj u dospel\u00fdch. U\u017e prv\u00e9 o\u010dkovanie proti prav\u00fdm kiah\u0148am (\u010diernej smrti) prinieslo elimin\u00e1ciu epid\u00e9mi\u00ed tohto ochorenia. Nasledovali \u010fal\u0161ie vakc\u00edny proti tuberkul\u00f3ze, z\u00e1\u0161krtu, tetanu s v\u00fdrazn\u00fdm poklesom ochoren\u00ed tam, kde sa dosiahol vysok\u00fd stupe\u0148 zao\u010dkovanosti celej popul\u00e1cie. V roku 1958 bolo na Slovensku (b\u00fdvalej \u010cSR) zaveden\u00e9 povinn\u00e9 o\u010dkovanie det\u00ed proti tuberkul\u00f3ze, detskej obrne, z\u00e1\u0161krtu, tetanu a \u010diernemu ka\u0161\u013eu. V kr\u00e1tkom \u010dase bola dosiahnut\u00e1 takmer 100% preo\u010dkovanos\u0165 det\u00ed a od roku 1961 tieto choroby u n\u00e1s prakticky vymizli \u2013 a\u017e na ojedinel\u00e9 pr\u00edpady \u010dierneho ka\u0161\u013ea, tuberkul\u00f3zy alebo tetanu. Pri s\u00fa\u010dasnej preo\u010dkovanosti aj in\u00fdmi vakc\u00ednami je v\u00fdskyt pr\u00edslu\u0161n\u00fdch infek\u010dn\u00fdch ochoren\u00ed u na\u0161ich det\u00ed minim\u00e1lny. Treba si v\u0161ak uvedomi\u0165, \u017ee vo svete nie je situ\u00e1cia z\u010faleka tak\u00e1 dobr\u00e1. Vo svete sa ka\u017edoro\u010dne narod\u00ed okolo 130 mili\u00f3nov det\u00ed – z nich 30 mili\u00f3nov nem\u00e1 pr\u00edstup k \u017eiadnemu o\u010dkovaniu. Hoci sa koncom 20. storo\u010dia situ\u00e1cia v zao\u010dkovanosti det\u00ed vo svete zlep\u0161ila, v s\u00fa\u010dasnosti je trend poklesu zao\u010dkovanosti. V\u00fdsledkom toho s\u00fa epid\u00e9mie r\u00f4znych infek\u010dn\u00fdch ochoren\u00ed. Nie je to pritom len probl\u00e9m rozvojov\u00fdch kraj\u00edn, ale aj vyspel\u00fdch \u0161t\u00e1tov sveta (Japonsko, USA aj eur\u00f3pske krajiny). Napr\u00edklad v Nemecku a Taliansku sa ka\u017edoro\u010dne vyskytuj\u00fa epid\u00e9mie os\u00fdpok, \u010dierneho ka\u0161\u013ea a in\u00fdch ochoren\u00ed. Tieto prepukn\u00fa tam, kde sa objav\u00ed popul\u00e1cia nezao\u010dkovan\u00fdch jedincov \u2013 det\u00ed alebo dospel\u00fdch a teda vznikne tzv. \u201cvakcina\u010dn\u00e1 diera\u201d. Geografick\u00e1 vakcina\u010dn\u00e1 diera vznikne v ur\u010ditej oblasti, v ktorej sa zn\u00ed\u017ei po\u010det zao\u010dkovan\u00fdch jedincov, \u010do umo\u017e\u0148uje \u0161\u00edrenie infekcie. Vekov\u00e1 vakcina\u010dn\u00e1 diera vznikne, ak sa zanedb\u00e1 o\u010dkovanie ur\u010ditej vekovej skupiny \u013eud\u00ed, n\u00e1chyln\u00fdch na dan\u00e9 ochorenie. Jedno je ist\u00e9 a dok\u00e1zan\u00e9 pr\u00e1ve v oblasti vakcina\u010dn\u00fdch dier. To, \u017ee sa v s\u00fa\u010dasnosti u n\u00e1s a vo svete nevyskytuj\u00fa niektor\u00e9 infek\u010dn\u00e9 ochorenia a epid\u00e9mie nie je preto, \u017ee by v\u00fdvojom \u010di z\u00e1sluhou hygienick\u00fdch opatren\u00ed tieto ochorenia jednoducho vymizli. Tieto choroby s\u00fa pod kontrolou pr\u00e1ve v\u010faka o\u010dkovaniu.<\/p>\n

\u010co by znamenalo zn\u00ed\u017eenie preo\u010dkovanosti popul\u00e1cie?<\/strong> Pre zjednodu\u0161enie vysvetlenia, m\u00f4\u017eeme vyu\u017ei\u0165 opis pr\u00edpadu naf\u00fakanej lopty, ktor\u00fa dr\u017e\u00edme pod vodou. Ak zn\u00ed\u017eime silu, ktorou loptu pod vodou dr\u017e\u00edme, okam\u017eite spod vody vysko\u010d\u00ed. A tak pri o\u010dkovan\u00ed, ak d\u00f4jde k zn\u00ed\u017eeniu zao\u010dkovanosti detskej popul\u00e1cie, postupne m\u00f4\u017eu prepukn\u00fa\u0165 epid\u00e9mie z\u00e1\u0161krtu, os\u00fdpok, \u010dierneho ka\u0161\u013ea, hepatit\u00eddy. S desiatkami tis\u00edc chor\u00fdch, stovkami m\u0155tvych. V tom lep\u0161om pr\u00edpade\u2026<\/p>\n

Prevzat\u00e9 z materi\u00e1lu : Sprievodca o\u010dkovan\u00edm : <\/em> http:\/\/www.sprievodcaockovanim.sk\/uploaded\/files\/brozura\/so_brozura_3.pdf<\/em><\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u010co to znamen\u00e1, ke\u010f sa povie o\u010dkovanie ?<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3040,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[6],"tags":[15],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/543"}],"collection":[{"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=543"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/543\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3083,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/543\/revisions\/3083"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3040"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=543"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=543"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=543"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}