{"id":544,"date":"2012-10-28T00:00:32","date_gmt":"2012-10-27T22:00:32","guid":{"rendered":"http:\/\/kpufo.eu\/sk\/wordpress\/index.php\/2012\/10\/28\/okovanie-aste-otazky-a-odpovede-2\/"},"modified":"2024-02-28T23:39:47","modified_gmt":"2024-02-28T22:39:47","slug":"okovanie-aste-otazky-a-odpovede-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/2012\/10\/28\/okovanie-aste-otazky-a-odpovede-2\/","title":{"rendered":"O\u010cKOVANIE: \u010cAST\u00c9 OT\u00c1ZKY A ODPOVEDE (2)"},"content":{"rendered":"

Pre\u010do m\u00e1me syst\u00e9m pravideln\u00e9ho o\u010dkovania a pre\u010do je o\u010dkovanie na Slovensku povinn\u00e9?<\/strong><\/p>\n

\"injekce\"<\/p>\n

Cie\u013eom o\u010dkovania<\/strong><\/p>\n

je \u010do naj\u00fa\u010dinnej\u0161ie chr\u00e1ni\u0165 jedinca, ale aj cel\u00fa spolo\u010dnos\u0165 pred infek\u010dn\u00fdmi chorobami. Aby bol tento cie\u013e dosiahnut\u00fd, je potrebn\u00e9 ve\u013emi d\u00f4kladne pozna\u0165 cel\u00fd rad skuto\u010dnost\u00ed. Prvou je samotn\u00e1 choroba, jej v\u00fdskyt, priebeh, rizik\u00e1. Druhou je vakc\u00edna \u2013 zlo\u017eenie vakc\u00edny, vplyv na imunitn\u00fd syst\u00e9m, trvanie ochrany, bezpe\u010dnos\u0165 vakc\u00edny, ale aj cena vakc\u00edny. Musia sa stanovi\u0165 pravidl\u00e1 pod\u00e1vania jednotliv\u00fdch vakc\u00edn, vek, kedy m\u00e1 by\u0165 jedinec o\u010dkovan\u00fd, \u010dasov\u00e9 odstupy a in\u00e9 detaily. V\u00fdsledkom je o\u010dkovac\u00ed kalend\u00e1r, ktor\u00fd presne definuje strat\u00e9giu o\u010dkovania v ka\u017edej krajine, od ran\u00e9ho detstva a\u017e do vysok\u00e9ho veku jedinca.<\/p>\n

V\u0161eobecn\u00e9 pravidl\u00e1 platia na celom svete a s\u00fa definovan\u00e9 Svetovou zdravotn\u00edckou organiz\u00e1ciou (SZO) aako zv\u00fd\u0161enie incidencie s\u00favis\u00ed s poklesom protil\u00e1tok po o\u010dkovan\u00ed, a preto sa v r. 2010 zaviedla revakcin\u00e1cia adolescentov celosvetov\u00fd program imuniz\u00e1cie. O\u010dkovac\u00ed kalend\u00e1r si pritom definuje ka\u017ed\u00e1 krajina samostatne. Slovensk\u00fd syst\u00e9m svojou efektivitou \u2013 s viac ako 98 % zao\u010dkovanos\u0165ou detskej popul\u00e1cie, elimin\u00e1ciou v\u00e4\u010d\u0161iny detsk\u00fdch infek\u010dn\u00fdch ochoren\u00ed a operat\u00edvnym dopl\u0148ovan\u00edm nov\u00fdch, vysoko \u00fa\u010dinn\u00fdch o\u010dkovan\u00ed patr\u00ed medzi \u0161pi\u010dkov\u00e9 v celosvetovom hodnoten\u00ed. Infekcie ved\u00face k \u017eivot ohrozuj\u00facim chorob\u00e1m a rozsiahlym epid\u00e9mi\u00e1m predstavuj\u00fa riziko nielen pre ob\u010danov, ale aj \u0161t\u00e1t. Je teda v z\u00e1ujme jednotlivca, ale aj celej spolo\u010dnosti, aby sme boli vo\u010di t\u00fdmto ochoreniam \u010do najlep\u0161ie chr\u00e1nen\u00ed. Aj preto je o\u010dkovanie vo\u010di najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm infek\u010dn\u00fdm ochoreniam na Slovensku zakotven\u00e9 v z\u00e1konoch ako pravideln\u00e9 povinn\u00e9 o\u010dkovanie. Tak\u00e9to o\u010dkovanie je v plnej v\u00fd\u0161ke hraden\u00e9 zo zdravotn\u00e9ho poistenia.<\/p>\n

Cie\u013eom je nielen ochrana jednotlivca, ale aj zv\u00fd\u0161enie stavu kolekt\u00edvnej imunity. Znamen\u00e1 to navodenie tak\u00e9ho stavu prostredia, v ktorom sa infekcia nem\u00f4\u017ee \u0161\u00edri\u0165 a nem\u00f4\u017ee sa tak uplatni\u0165. Moje o\u010dkovanie je tak prospe\u0161n\u00e9 aj pre in\u00fdch. Je to podobn\u00e9 ako s povinnos\u0165ou svieti\u0165 v doprave: Svietim po\u010das cel\u00e9ho roka na aute nielen preto, aby som videl ja, ale aby aj m\u0148a videli ostatn\u00ed. Zd\u00e1 sa n\u00e1m, \u017ee v s\u00fa\u010dasnej dobe by n\u00e1m nemalo by\u0165 ni\u010d naria\u010fovan\u00e9 a definovan\u00e9 ako povinn\u00e9? Ale ve\u010f aj \u0161kolsk\u00e1 doch\u00e1dzka je predsa povinn\u00e1 a nie je to kv\u00f4li tomu, \u017ee chceme t\u00fdmto tr\u00e1pi\u0165 deti, alebo ich d\u00e1vame do \u0161k\u00f4l, lebo rodi\u010dia s\u00fa v pr\u00e1ci. Je to kv\u00f4li tomu, aby sa zabezpe\u010dilo jednotlivcovi a aj celej spolo\u010dnosti to, \u010do je pova\u017eovan\u00e9 za vhodn\u00e9 a spr\u00e1vne \u2013 teda vzdelanie na patri\u010dnej \u00farovni pre ka\u017ed\u00e9ho z n\u00e1s. Aj v niektor\u00fdch in\u00fdch krajin\u00e1ch je o\u010dkovanie veden\u00e9 ako povinn\u00e9 o\u010dkovanie, resp. povinnos\u0165 by\u0165 zao\u010dkovan\u00fd plat\u00ed v mnoh\u00fdch \u0161t\u00e1toch sveta \u2013 len je zaisten\u00e1 r\u00f4znou formou.<\/p>\n

Pok\u00faste sa \u00eds\u0165 \u0161tudova\u0165, alebo pracova\u0165 do USA bez kompletn\u00e9ho zao\u010dkovania, pok\u00faste sa \u00eds\u0165 na dlh\u0161\u00ed \u010das do mnoh\u00fdch \u0161t\u00e1tov bez zao\u010dkovania proti \u017eltej zimnici. Je to nemo\u017en\u00e9. V niektor\u00fdch krajin\u00e1ch sa vzh\u013eadom na opakovan\u00fd v\u00fdskyt epid\u00e9mi\u00ed infek\u010dn\u00fdch ochoren\u00ed u nezao\u010dkovan\u00fdch jedincov uva\u017euje o op\u00e4tovnom zaveden\u00ed povinn\u00e9ho o\u010dkovania. U n\u00e1s je povinn\u00e9 o\u010dkovanie u det\u00ed presne v zmysle deklar\u00e1cie UNICEF: \u201cDie\u0165a m\u00e1 pr\u00e1vo by\u0165 chr\u00e1nen\u00e9 pred infek\u010dn\u00fdmi chorobami o\u010dkovan\u00edm\u201d.<\/em> Znamen\u00e1 to, \u017ee nikto (ani rodi\u010d) mu toto pr\u00e1vo nem\u00f4\u017ee odoprie\u0165.<\/p>\n

Je e\u0161te o\u010dkovanie potrebn\u00e9, ke\u010f sa u\u017e detsk\u00e9 infek\u010dn\u00e9 choroby u n\u00e1s nevyskytuj\u00fa?<\/strong><\/p>\n

Za to, \u017ee sa u n\u00e1s cel\u00fd rad infek\u010dn\u00fdch ochoren\u00ed nevyskytuje, v\u010fa\u010d\u00edme vysok\u00e9mu percentu zao\u010dkovan\u00fdch det\u00ed, ktor\u00e9 je viac ako 98 %. Tento stav zao\u010dkovanosti nielen\u017ee chr\u00e1ni ka\u017ed\u00e9 o\u010dkovan\u00e9 die\u0165a, ale vytv\u00e1ra aj vysok\u00fd stupe\u0148 kolekt\u00edvnej imunity. Infekcia, ktor\u00e1 je k n\u00e1m zanesen\u00e1 zvonku neo\u010dkovan\u00fdm ak\u00fatne chor\u00fdm jedincom, sa nem\u00e1 kde uchyti\u0165 a \u0161\u00edri\u0165. Aj t\u00fdch p\u00e1r neo\u010dkovan\u00fdch (ktor\u00ed nemohli alebo nechceli by\u0165 o\u010dkovan\u00ed), je chr\u00e1nen\u00fdch v \u201eobale\u201c zao\u010dkovan\u00fdch. Pred p\u00e1r rokmi boli na Slovensko ute\u010dencami prinesen\u00e9 os\u00fdpky, ktor\u00e9 sa u n\u00e1s nevyskytuj\u00fa u\u017e viac rokov.<\/p>\n

Na Slovensku vtedy ochoreli len neo\u010dkovan\u00ed obyvatelia ute\u010deneck\u00fdch t\u00e1borov (neo\u010dkovan\u00e9 doj\u010dat\u00e1 do 15 mesiacov), no ani jedno die\u0165a v celkovej zao\u010dkovanej popul\u00e1cii. Ak by sa prestalo o\u010dkova\u0165, je ist\u00e9, \u017ee v kr\u00e1tkej dobe by sa zdanlivo \u201ezlikvidovan\u00e1\u201c choroba objavila a vznikla by epid\u00e9mia. Sta\u010d\u00ed, aby sa prestalo o\u010dkova\u0165 v niektorom regi\u00f3ne \u2013 vznikne tam \u201evakcina\u010dn\u00e1 diera\u201c a miestna epid\u00e9mia. Tak\u00e1 bola koncom 90. rokov minul\u00e9ho storo\u010dia na v\u00fdchodnom Sloensku v nezao\u010dkovanej popul\u00e1cii hlavne v r\u00f3mskych osad\u00e1ch (vy\u0161e 1 000 chor\u00fdch, 2 \u00famrtia). V rovnakom obdob\u00ed sa prestalo o\u010dkova\u0165 proti z\u00e1\u0161krtu v Rusku. V\u00fdsledok: viac ako 100 000 chor\u00fdch a viac ako 5 000 m\u0155tvych.<\/p>\n

\u010eal\u0161\u00edm pr\u00edkladom je detsk\u00e1 obrna. V\u010faka o\u010dkovaniu bola takmer zlikvidovan\u00e1. Cel\u00fd svet sa chystal na skor\u00e9 potvrdenie jej eradik\u00e1cie ako druhej \u0165a\u017ekej infek\u010dnej choroby (po prav\u00fdch kiah\u0148ach). Od polovice novembra do polovice decembra 2010 bola v\u0161ak v africkom Kongu zaregistrovan\u00e1 epid\u00e9mia detskej obrny u 15- a\u017e 25-ro\u010dn\u00fdch jedincov so 476 pr\u00edpadmi ochorenia a 171 \u00famrtiami. D\u00f4vodom je to, \u017ee pred 15 \u2013 20 rokmi poklesla zao\u010dkovanos\u0165 na hodnotu, ktor\u00e1 sa prejavila a\u017e v s\u00fa\u010dasnosti. Vakcin\u00e1cia teda nelikviduje mo\u017enos\u0165 n\u00e1kazy, ale dr\u017e\u00ed ju pod kontrolou. Ako loptu pod vodou \u2013 sta\u010d\u00ed povoli\u0165 (neo\u010dkova\u0165) a epid\u00e9mia vysko\u010d\u00ed.<\/p>\n

Pre\u010do sa musia o\u010dkova\u0165 u\u017e mali\u010dk\u00e9 deti?<\/strong><\/p>\n

D\u00f4vod je jednoduch\u00fd. Infekciami s\u00fa najviac ohrozen\u00e9 deti najmlad\u0161ej vekovej skupiny. Hoci die\u0165a pri naroden\u00ed m\u00e1 rozvinut\u00fd imunitn\u00fd syst\u00e9m, je jeho syst\u00e9m \u201cnaivn\u00fd\u201d\u2013 pr\u00e1zdny. Ochrann\u00e9 protil\u00e1tky od matky r\u00fdchlo po naroden\u00ed klesaj\u00fa, a pritom matka m\u00f4\u017ee svojmu die\u0165a\u0165u odovzda\u0165 protil\u00e1tky iba ak ich sama z\u00edskala v\u010faka o\u010dkovaniu, pr\u00edpadne po prekonan\u00ed infekcie. Ke\u010f\u017ee infek\u010dn\u00e9 ochorenia sa naj\u010dastej\u0161ie vyskytuj\u00fa pr\u00e1ve u mal\u00fdch det\u00ed a prebiehaj\u00fa ve\u013emi \u0165a\u017eko, v \u017eivot ohrozuj\u00facej forme, je nevyhnutn\u00e9, aby poskytnutie akt\u00edvnej a bezpe\u010dnej ochrany – o\u010dkovania, predbehlo riziko vzniku n\u00e1kazy. Znamen\u00e1 to, \u017ee ani protil\u00e1tky, ktor\u00e9 m\u00e1 die\u0165a pri naroden\u00ed od matky, ani doj\u010denie nedok\u00e1\u017eu poskytn\u00fa\u0165 dostato\u010dn\u00fa a dlhodob\u00fa ochranu die\u0165a\u0165a pred vznikom infek\u010dn\u00fdch ochoren\u00ed. O\u010dkovanie je preto potrebn\u00e9 za\u010da\u0165 v prv\u00fdch mesiacoch \u017eivota. U\u017e viac ako polstoro\u010dn\u00e9 v\u00fdsledky jasne dokazuj\u00fa, \u017ee mal\u00e9 deti zn\u00e1\u0161aj\u00fa o\u010dkovanie ve\u013emi dobre a vakc\u00edny s\u00fa dostato\u010dne \u00fa\u010dinn\u00e9.<\/p>\n

Nie je t\u00fdch o\u010dkovan\u00ed na mal\u00e9 deti prive\u013ea?<\/strong><\/p>\n

Na prv\u00fd poh\u013ead by bolo mo\u017en\u00e9 s\u00fahlasi\u0165 s t\u00fdmto tvrden\u00edm, ve\u010f od roku 1990 do pravideln\u00e9ho o\u010dkovacieho kalend\u00e1ra pribudol cel\u00fd rad nov\u00fdch vakc\u00edn. Je to v s\u00falade s nov\u00fdmi objavmi, nov\u00fdmi vakc\u00ednami a s roz\u0161\u00edren\u00edm o\u010dkovacieho programu na \u00farovni Svetovej zdravotn\u00edckej organiz\u00e1cie. Pribudli o\u010dkovania proti hepatit\u00edde typu B (1998), hemofilov\u00fdm infekci\u00e1m typu B (2000) a najnov\u0161ie proti pneumokokom (2009). V s\u00fa\u010dasnosti je kalend\u00e1r povinn\u00e9ho o\u010dkovania det\u00ed tvoren\u00fd vakc\u00ednami vo\u010di jeden\u00e1stim ochoreniam. \u010eal\u0161\u00edch \u0161es\u0165 typov vakc\u00edn je veden\u00fdch ako odpor\u00fa\u010dan\u00e9 o\u010dkovanie. Nie je to ve\u013ea na detsk\u00fd imunitn\u00fd syst\u00e9m? Jednozna\u010dne nie, preto\u017ee imunitn\u00fd syst\u00e9m die\u0165a\u0165a je s\u00edce po naroden\u00ed naivn\u00fd \u2013 neinformovan\u00fd, ale je schopn\u00fd prija\u0165 viac ako miliardu antig\u00e9nnych podnetov naraz. Je nesmierne v\u00fdkonn\u00fd \u2013 schopn\u00fd sa u\u010di\u0165. Podstatn\u00e1 je aj skuto\u010dnos\u0165, \u017ee nov\u00e9 o\u010dkovacie l\u00e1tky maj\u00fa z\u00e1sadn\u00fdm sp\u00f4sobom zn\u00ed\u017een\u00fd obsah antig\u00e9nov \u2013 l\u00e1tok, ktor\u00e9 sp\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa imunitn\u00fa odpove\u010f v r\u00e1mci obranyschopnosti organizmu proti cudzorod\u00fdm l\u00e1tkam. Deti o\u010dkovan\u00e9 e\u0161te v roku 2000 dost\u00e1vali v pravidelnom o\u010dkovacom programe 3 400 antig\u00e9nov. Dnes, aj pri roz\u0161\u00edren\u00ed po\u010dtu vakc\u00edn, dost\u00e1vaj\u00fa deti len okolo 60 antig\u00e9nov (bez BCG vakc\u00edny). Cel\u00fd s\u00fa\u010dasn\u00fd o\u010dkovac\u00ed kalend\u00e1r predstavuje len \u0161tvrtinu o\u010dkovacej l\u00e1tky proti prav\u00fdm kiah\u0148am a jedna stotina proti ned\u00e1vno pou\u017e\u00edvanej celobunkovej vakc\u00edne proti \u010diernemu ka\u0161\u013eu.<\/p>\n

M\u00f4\u017ee ma\u0165 o\u010dkovanie ne\u017eiaduce \u00fa\u010dinky?<\/strong><\/p>\n

Nejestvuje na svete ni\u010d, \u010do by nemohlo ma\u0165 ne\u017eiaduce \u00fa\u010dinky. Z tohto poh\u013eadu t\u0159eba poveda\u0165, \u017ee aj o\u010dkovanie m\u00f4\u017ee ma\u0165 ne\u017eiaduce \u00fa\u010dinky \u2013 ved\u013eaj\u0161ie reakcie. Ne\u017eiaduce \u00fa\u010dinky o\u010dkovania v s\u00fa\u010dasnosti mo\u017eno rozdeli\u0165 do nieko\u013ek\u00fdch skup\u00edn:<\/p>\n

a)<\/strong> Alergick\u00e9 reakcie na zlo\u017eky vakc\u00edny. V procese v\u00fdroby vakc\u00edn sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa r\u00f4zne zlo\u017eky, ktor\u00e9 sa v stopov\u00fdch mno\u017estv\u00e1ch m\u00f4\u017eu vyskytn\u00fa\u0165 v kone\u010dnom produkte a u alergick\u00fdch jedincov na t\u00fato l\u00e1tku m\u00f4\u017eu vyvola\u0165 alergick\u00fa reakciu. V \u017eiv\u00fdch v\u00edrusov\u00fdch vakc\u00ednach to bol napr\u00edklad vajcov\u00fd bielok, \u017eelat\u00edna, niektor\u00e9 antibiotik\u00e1. V s\u00fa\u010dasnej dobe \u2013 v\u00fdrobou vysoko \u010disten\u00fdch vakc\u00edn \u2013 je toto riziko v\u00fdrazne minimalizovan\u00e9.<\/p>\n

b)<\/strong> Ne\u017eiaduce \u00fa\u010dinky spojen\u00e9 s kvalitou zaobch\u00e1dzania s vakc\u00ednou a technikou jej podania. O\u010dkovacie l\u00e1tky musia by\u0165 skladovan\u00e9 za istej teploty, ktor\u00e1 zaist\u00ed ich st\u00e1los\u0165. Ak bude teplota vy\u0161\u0161ia, \u017eiv\u00e9 v\u00edrusy vo vakc\u00ednach zahyn\u00fa a o\u010dkovanie bude ne\u00fa\u010dinn\u00e9. Naopak, ak vakc\u00edny obsahuj\u00face pomocn\u00fa l\u00e1tku hydroxid hlinit\u00fd zmrzn\u00fa, t\u00e1to l\u00e1tka sa vyzr\u00e1\u017ea a m\u00f4\u017ee v mieste podania vakc\u00edny vytvori\u0165 bolestiv\u00fa zatvrdlinu. Ka\u017ed\u00e9 o\u010dkovanie m\u00e1 ur\u010den\u00fd sp\u00f4sob jeho podania. V\u00e4\u010d\u0161inou sa vakc\u00edny pod\u00e1vaj\u00fa do svalu. Ak sa vakc\u00edna pod\u00e1 do tuku bude \u00fa\u010dinok vakc\u00edny ni\u017e\u0161\u00ed. O\u010dkovacia l\u00e1tka proti TBC sa pod\u00e1va do ko\u017ee. Ak prenikne pod ko\u017eu, m\u00f4\u017ee vytvori\u0165 hnisav\u00fa chr\u00e1ni\u010dku, a\u017e z\u00e1pal uzl\u00edn v podpazu\u0161\u00ed.<\/p>\n

c)<\/strong> Ne\u017eiaduca reakcia ako v\u00fdsledok prirodzenej odpovede imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu. Pri podan\u00ed vakc\u00edny n\u00e1m ide o to, aby na \u0148u reagoval imunitn\u00fd syst\u00e9m jedinca. Niekedy sa v\u0161ak t\u00e1to reakcia m\u00f4\u017ee (ale nemus\u00ed) prejavi\u0165 formou tzv. ved\u013eaj\u0161\u00edch reakci\u00ed po o\u010dkovan\u00ed (celkov\u00fdch alebo lok\u00e1lnych). Medzi tak\u00e9to reakcie patr\u00ed teplota, bolestivos\u0165, opuch \u010di za\u010dervenanie v mieste vpichu, bolestiv\u00fd pla\u010d.\u00a0 Teplota obvykle nepresiahne 38,5\u00b0C. Tieto ved\u013eaj\u0161ie reakcie trvaj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inou p\u00e1r hod\u00edn a\u017e dva dni po o\u010dkovan\u00ed a bez n\u00e1sledkov vymizn\u00fa. Naz\u00fdvame ich fyziologick\u00e9 o\u010dak\u00e1van\u00e9 reakcie a pripisuj\u00fa sa odpovedi imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu na podanie o\u010dkovacej l\u00e1tky. Ich v\u00fdskyt je relat\u00edvne vysok\u00fd – u 5 a\u017e 30 % o\u010dkovan\u00fdch det\u00ed, av\u0161ak nie s\u00fa d\u00f4vodom k v\u00fdraznej zdravotnej intervencii. U niektor\u00fdch jedincov sa m\u00f4\u017ee vyskytn\u00fa\u0165 teplota aj nad 39\u00b0C, dlh\u0161\u00ed pla\u010d, v\u00e4\u010d\u0161ie za\u010dervenanie. Jedn\u00e1 sa o vystup\u0148ovan\u00e9 reakcie kedy je vhodn\u00e9 kontaktova\u0165 lek\u00e1ra.<\/p>\n

V\u00fdskyt tak\u00fdchto reakci\u00ed je tie\u017e zriedkav\u00fd. Z\u00e1va\u017enej\u0161ou, na\u0161\u0165astie zriedkavou reakciou je tzv. HHR (hyporeakt\u00edvna \u2013 hyporesponz\u00edvna reakcia), ktorej prejavmi je celkov\u00e1 ochabnutos\u0165, chab\u00e9 le\u017eanie die\u0165a\u0165a bez odpovede, vy\u017eaduj\u00face si sledovanie v nemocnici. Ide o extr\u00e9mne zriedkav\u00fa reakciu, ktor\u00e1 rovnako vymizne bez n\u00e1sledkov. Pr\u00edkladom z\u00e1va\u017enej reakcie po o\u010dkovan\u00ed bola v minulosti nervovosvalov\u00e1 obrna, ktor\u00e1 mohla vznikn\u00fa\u0165 po pou\u017eit\u00ed kvapkovej \u017eivej o\u010dkovacej l\u00e1tky proti obrne. Oslaben\u00fd, ale \u017eiv\u00fd vakcin\u00e1lny v\u00edrus mohol vyvola\u0165 v zriedkav\u00fdch pr\u00edpadoch tak\u00fdto klinick\u00fd obraz.<\/p>\n

Hoci v\u00fdskyt takejto komplik\u00e1cie bol 1 pr\u00edpad na viac ako mili\u00f3n o\u010dkovan\u00fdch, bola \u017eiv\u00e1 kvapkov\u00e1 o\u010dkovacia l\u00e1tka nahraden\u00e1 vysoko \u00fa\u010dinnou a plne bezpe\u010dnou ne\u017eivou injek\u010dnou vakc\u00ednou, ktor\u00e1 sa u n\u00e1s pou\u017e\u00edva u\u017e nieko\u013eko rokov. Preto\u017ee o\u010dkovanie je ochrana, ktor\u00e1 sa pod\u00e1va zdrav\u00fdm jedincom, s\u00fa v\u0161etky ved\u013eaj\u0161ie a ne\u017eiaduce reakcie ve\u013emi d\u00f4sledne a \u00fazkostlivo sledovan\u00e9, hl\u00e1sen\u00e9 a vyhodnocovan\u00e9. Na starosti u n\u00e1s to m\u00e1 \u00darad verejn\u00e9ho zdravotn\u00edctva ako aj \u0160t\u00e1tny \u00fastav pre kontrolu lie\u010div. Samozrejme, nasleduj\u00fa z\u00e1very a opatrenia.<\/p>\n

S\u00fa teda vakc\u00edny bezpe\u010dn\u00e9?<\/strong> Pod slovom bezpe\u010dn\u00fd sa n\u00e1m vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov vybav\u00ed slovo \u201cne\u0161kodn\u00fd\u201d. Pod\u013ea tohto ch\u00e1pania by bezpe\u010dn\u00e1 vakc\u00edna nemala vyvola\u0165 \u017eiadny negat\u00edvny ne\u017eiaduci d\u00f4sledok. Ke\u010f budeme akceptova\u0165 iba tak\u00fato defin\u00edciu bezpe\u010dnosti, potom sa n\u00e1m skuto\u010dne m\u00f4\u017eu vynori\u0165 ot\u00e1zky oh\u013eadne bezpe\u010dnosti vakc\u00edn. Ak\u00e1 je teda pravda? Pok\u00fasme sa na ot\u00e1zku bezpe\u010dnosti odpoveda\u0165 nepriamo \u2013 porovnan\u00edm s in\u00fdmi ka\u017edodenn\u00fdmi aktivitami, ktor\u00e9 rob\u00edme my a aj na\u0161e deti a ktor\u00e9 s\u00fa v\u0161eobecne pova\u017eovan\u00e9 za ne\u0161kodn\u00e9.<\/p>\n

Tak\u017ee nieko\u013eko porovnan\u00ed:<\/p>\n

1.<\/strong> V USA zomrie ka\u017edoro\u010dne 350 \u013eud\u00ed z d\u00f4vodu nehody, ktor\u00e1 sa im stane pri sprchovan\u00ed, alebo k\u00fapan\u00ed vo vani.<\/p>\n

2<\/strong>. Ro\u010dne v USA zomrie 200 \u013eud\u00ed, preto\u017ee vd\u00fdchnu tuh\u00fa stravu do d\u00fdchac\u00edch ciest (do priedu\u0161nice). Na po\u010det denne podan\u00fdch vakc\u00edn na celom svete, ako aj na po\u010det d\u00e1vok vakc\u00edn podan\u00fdch ka\u017ed\u00e9mu \u010dloveku po\u010das jeho \u017eivota je v\u00fdskyt ne\u017eiaducich \u00fa\u010dinkov po podan\u00ed vakc\u00edny z poh\u013eadu \u0161tatistiky ale aj zachovania zdravia a \u017eivota neporovnate\u013en\u00fd vo vz\u0165ahu k benefitu v\u00fdsledku o\u010dkovania, \u017ee chr\u00e1ni pred z\u00e1va\u017en\u00fdmi infekciami. Pri porovnan\u00ed s t\u00fdmito \u00fadajmi n\u00e1m vyjde, \u017ee vakc\u00edny s\u00fa bezpe\u010dn\u00e9 \u2013 bezpe\u010dnej\u0161ie ako \u010doko\u013evek in\u00e9. Faktom zost\u00e1va, \u017ee po o\u010dkovan\u00ed m\u00f4\u017eu nasta\u0165 reakcie, ktor\u00e9 s\u00edce neohrozuj\u00fa zdravie, ani \u017eivot, ale m\u00f4\u017eu by\u0165 nepr\u00edjemn\u00e9 a m\u00f4\u017eu si dokonca vy\u017eiada\u0165 podanie liekov, alebo kr\u00e1tky pobyt v nemocnici.<\/p>\n

Na porovnanie, \u010di t\u00e1to mo\u017en\u00e1 komplik\u00e1cia stoj\u00ed za to, si pozrime tabu\u013eku \u010d.2, ktor\u00e1 uv\u00e1dza, \u017ee pred o\u010dkovan\u00edm v USA ro\u010dne ochorelo na infek\u010dn\u00e9 choroby viac ako 560 000 det\u00ed, po zaveden\u00ed o\u010dkovania necel\u00fdch 9 000. Podobne poklesla aj \u00famrtnos\u0165. U n\u00e1s m\u00e1me rovnak\u00fa sk\u00fasenos\u0165. Mal\u00e9 reakcie po o\u010dkovan\u00ed s\u00fa len prejavom p\u00f4sobenia o\u010dkovacej l\u00e1tky a s\u00fa minim\u00e1lnou cenou za to, \u017ee je die\u0165a chr\u00e1nen\u00e9 pred z\u00e1va\u017en\u00fdm, \u017eivot ohrozuj\u00facim ochoren\u00edm.<\/p>\n

Prevzat\u00e9 zo:\u00a0<\/em><\/p>\n