{"id":589,"date":"2012-01-31T00:00:03","date_gmt":"2012-01-30T23:00:03","guid":{"rendered":"http:\/\/kpufo.eu\/sk\/wordpress\/index.php\/2012\/01\/31\/249\/"},"modified":"2024-02-26T03:25:01","modified_gmt":"2024-02-26T02:25:01","slug":"249","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/kpufo.eu\/sk\/index.php\/2012\/01\/31\/249\/","title":{"rendered":"Yetti v Rusku?"},"content":{"rendered":"

Obrie stopy v bahne alebo v snehu, podivn\u00e9 primit\u00edvn\u00e9 obydlia v korun\u00e1ch stromov a rad svedkov, ktor\u00ed prisahaj\u00fa, \u017ee ho videli na vlastn\u00e9 o\u010di. <\/strong><\/p>\n

\"yetti\"<\/p>\n

V hor\u00e1ch okolo mesta Kemerovo v centr\u00e1lnej \u010dasti Ruska sa vraj potuluje yetti.<\/strong><\/p>\n

Sne\u017en\u00fd mu\u017e sa premno\u017eil<\/strong><\/em><\/p>\n

Na miesto sa u\u017e zi\u0161li vedci z USA, Kanady, \u0160v\u00e9dska, Est\u00f3nska, Mongolska, \u010c\u00edny. Ide o najv\u00e4\u010d\u0161iu akciu svojho druhu od roku 1958. Pod\u013ea odhadov sa yetti v oblasti „premno\u017eili“ a \u017eije tam najmenej tucet exempl\u00e1rov. Exped\u00edcia je zatia\u013e ve\u013emi \u00faspe\u0161n\u00e1. Vraj u\u017e objavila pr\u00edbytok sne\u017en\u00e9ho mu\u017ea a tie\u017e \u0161ed\u00fd chlp, ktor\u00fd je zrejme jeho. Vedci tvrdia, \u017ee na\u0161li aj zni\u010den\u00fa jednoduch\u00fa misku na jedlo a nie\u010do ako \u0161\u00e1lka na tekutiny. Vraj u\u017e nie je \u010faleko doba, kedy uzrie aj samotn\u00e9ho yettiho, nafilmuj\u00ed ho, alebo rovno chyt\u00ed. \u010clenom exped\u00edcie je aj dvojn\u00e1sobn\u00fd boxersk\u00fd \u0161ampi\u00f3n v \u0165a\u017ekej v\u00e1he Nikolaj Valujev (38). Pri poh\u013eade na viz\u00e1\u017e 213 cm vysok\u00e9ho a 145 kg v\u00e1\u017eiaceho obra je jasn\u00e9, \u017ee ide o \u010dloveka na svojom mieste.<\/p>\n

„Len d\u00fafam, \u017ee si ho v noci niekto z n\u00e1s nepopletie sa sne\u017en\u00fdm mu\u017eom,“ <\/em>uviedol s \u00fasmevom na per\u00e1ch jeden z \u010dlenov exped\u00edcie. Zl\u00e9 jazyky ovsom tvrd\u00ed, \u017ee Valujev sa akcia z\u00fa\u010dastnen\u00ed len preto, aby propagoval svoj nov\u00fd film, v ktorom sa skuto\u010dne zhostil role sne\u017en\u00e9ho mu\u017ea. Rusk\u00fd obor ale tieto \u0161pekul\u00e1cie odmieta s t\u00fdm, \u017ee mu ide iba o vedeck\u00fa pr\u00e1cu.<\/p>\n

Neandert\u00e1lec, alebo medve\u010f?<\/strong><\/p>\n

Pod\u013ea v\u0161eobecnej defin\u00edcie je yetti humanoidn\u00fd tvor, ktor\u00fd je vysok\u00fd a\u017e 2,5 metra a zna\u010dne chlpat\u00fd. \u010eal\u0161ie n\u00e1zory na jeho podobu a p\u00f4vod sa ale rozch\u00e1dzaj\u00fa. V z\u00e1sade existuj\u00fa dve te\u00f3rie. Pod\u013ea jednej ide o potomka neandert\u00e1lcov. „Ke\u010f za\u010dal druh Homo sapiens os\u00edd\u013eova\u0165 svet, bezoh\u013eadne hubil svojho najbli\u017e\u0161ieho pr\u00edbuzn\u00e9ho \u010dloveka neandert\u00e1lskeho. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee niektor\u00ed jedinci pre\u017eili a\u017e do dne\u0161n\u00fdch dn\u00ed,“ <\/em>hovor\u00ed rusk\u00fd historik Igor Burtstev. In\u00ed v\u0161ak tvrdia, \u017ee sne\u017en\u00fd mu\u017e nie je tvor pr\u00edbuzn\u00fd \u010dloveku, ale len doteraz nepop\u00edsan\u00e9 zviera. O tejto mo\u017enosti je presved\u010den\u00fd treba Reinhold Messner, ktor\u00fd na cest\u00e1ch za Yettim pre\u0161iel 20 tis\u00edc kilometrov a raz ho vraj aj videl. Pod\u013ea neho ide o takzvan\u00e9ho sne\u017en\u00e9ho medve\u010fa. „Toto zviera zodpoved\u00e1 predstav\u00e1m o Yettim t\u00fdm, \u010d\u00edm sa \u017eiv\u00ed, ako vyzer\u00e1, aj svojim typick\u00fdm p\u00edskan\u00edm,“<\/em> hovor\u00ed Messner.<\/p>\n

Sne\u017en\u00fd medve\u010f m\u00e1 vraj v mladosti \u010dervenkast\u00fa srs\u0165, ktor\u00e1 nesk\u00f4r tmavne a dost\u00e1va siv\u00fa farbu. Do\u017e\u00edva sa 20 a\u017e 30 rokov, \u017eiv\u00ed sa ovcami a presne pod\u013ea legendy je citliv\u00fd na hluk. Messner tvrd\u00ed, \u017ee t\u00fdchto \u017eivo\u010d\u00edchov \u017eije viac ne\u017e tis\u00edc.<\/p>\n

Hist\u00f3ria<\/strong><\/p>\n

O existencii yettiho hovor\u00ed u\u017e prastar\u00e1 legenda, ktor\u00fa si od nepam\u00e4ti rozpr\u00e1vaj\u00fa \u013eudia z okolia Himal\u00e1je. Podobn\u00e9 zkazky sa ale traduj\u00fa aj v \u010c\u00edne, na Sib\u00edri alebo v Amerike, kde sa z\u00e1hadn\u00e9mu tvorovi hovor\u00ed bigtoot (ve\u013ek\u00e1 noha).<\/p>\n

Pre eur\u00f3psku civiliz\u00e1ciu yettiho objavil v roku 1889 anglick\u00fd d\u00f4stojn\u00edk LA Wadel, ke\u010f v jednom himal\u00e1jskom sedle na\u0161iel v snehu obrovsk\u00fd odtla\u010dok bos\u00e9 chlpat\u00e9 nohy.<\/p>\n

Prv\u00e9 fotografie podivn\u00fdch st\u00f4p potom zaobstaral ist\u00fd F.S. Smyth v roku 1937.<\/p>\n

Prv\u00e9 sadrov\u00e9 odliatky st\u00f4p urobili v roku 1972 americk\u00ed horolezci McNeely a Cornin. \u010cas\u0165 odborn\u00edkov stopy pova\u017euje za zdeformovan\u00e9 odtla\u010dky be\u017en\u00fdch zvierat, \u010fal\u0161ie v nich vid\u00ed jasn\u00fd d\u00f4kaz existencie sne\u017en\u00e9ho mu\u017ea.<\/p>\n

Rovnako tak sa \u010dasom objavila rada fotografi\u00ed alebo filmov\u00fdch z\u00e1znamov, na ktor\u00fdch je \u00fadajne yetti, ale v\u00e4\u010d\u0161inou i\u0161lo o nekvalitn\u00e9 a nepre discipl\u00edny materi\u00e1ly. Z\u00e1hada teda trv\u00e1 dodnes.<\/p>\n

\u010citajte \u010falej: <\/em><\/p>\n