UFO sa ukázalo ako skutočné
Koncom marca 2007 sa uskutočnila udalosť, ktorú očakávali ufológovia celého sveta.
Na webe francúzskeho národného strediska kozmického prieskumu (CNES) sa objavila prvá porcia odtajených materiálov.
Stretnutie nevídanej úprimnosti
Koncom marca 2007 sa uskutočnila udalosť, ktorú očakávali ufológovia celého sveta . Na webe francúzskeho národného strediska kozmického prieskumu (CNES) sa objavila prvá porcia odtajených materiálov. Takmer 30 rokov ich zhromažďovala štátna služba pre výskum UFO – GEIPAN tak sa nazýva „Skupina pre informáciu a výskum neznámych aerokozmických objektov, spolupracujúca s vojskom, políciou a špeciálnymi službami. V archíve sú prijaté hlásenia od vojakov, polície a špeciálnych služieb. To je naozaj svetová premiéra – povedal Žak Patene, predstaviteľ CNES. „Ani jedna krajina sa k tomu neodhodlala. V USA napríklad je možné získať prístup iba k časti archívov UFO. A to iba od prípadu k prípadu. My sme naproti tomu predložili slobodný prístup každému ku všetkej informácii, ktorú máme k dispozícii.My demonštrujeme, že nič neskrývame, okrem správ, ktoré zasahujú do života občanov. Vo väčšine odtajnených dokumentov sú mená svedkov vyčiarknuté.“ V archívoch GEIPAN je zhromaždených 1600 zväzkov, obsahujúcich informáciu o približne 6 000 prípadov objavenia sa UFO. Objem materiálov je ohromný – okolo 100 tisíc strán formátu A4. A 28% prípadov z tohto objemu je neobjasnených. Zatiaľ špecialisti GEIPAN sprístupnili 400 zväzkov (do konca marca 2007), ale do konca roku 2007 chcú sprístupniť všetky informácie.
Narušujú spoločenský pokoj
Po druhej svetovej vojne, kedy sa UFO začali častejšie zjavovať na nebi nad Francúzskom, hlásenia o záhadných zjaveniach na nebi skúmali vojenské vzdušné sily. V roku 1954 a1968 na najvyššej úrovni sa predkladali otázky o vytvorení oficiálnej skupiny na skúmanie UFO, no bez úspechu. V roku 1974 bolo prijaté riešenie zorganizovať oznamovanie od obyvateľstva francúzskej polícii. Vedenie polície dalo direktívy všetkým podriadeným zložkám, aby každé objavenie sa UFO bolo predmetom seriózneho skúmania. Polícia prišla na miesto objavenia sa UFO, hľadala svedkov a urobila potrebnú fotodokumentáciu, ak bolo treba laboratórne analýzy, stopy, odtlačky, hlásenia sa preverovali u špeciálnych služieb, či neboli vypustené balóny, rakety, prelety nízkoletiacich lietadiel …
V roku 1977 založil Klod Poer organizáciu GEIPAN a stal sa jej prvým riaditeľom. O dva roky vedúci predložil vytvorenie ufologickej skupiny pri Národnom centre kozmického výskumu a uistil sa, že bude mať plnú podporu armády, civilného letectva, meteorológov a polície. Táto iniciatíva bola podporovaná Inštitútom obranného výskumu. 1.5.1977 skupina dostala názov GEIPAN – skupina pre výskum neznámych aerokozmických javov a oficiálne začala pracovať. Štúdiom 678 hlásení o UFO za rok 1977 a 1978 sa ukázalo, že 38 % z nich nie je možné objasniť. Bolo zistených 11 pristáti UFO. Iba jedno dostalo prijateľné pozemské vysvetlenie. Ostatných 10 vyzerá jednoducho nevysvetliteľných. Vedci prišli k záveru, že ľudia videli nejaké materiálne javy – najskôr lietajúce zariadenia, ktorých princíp pohybu je neznámy.
UFO sa ukázalo ako skutočné
Vedci disponujú zložitou počítačovou technikou, ktorou môžu urobiť dôkladné analýzy fotografií UFO. Preukázalo sa, že medzi množstvom snímok, ktoré sa nazhromaždili za roky pozorovaní, sú skutočné fotografie diskovitých korábov. Expertíza, vykonaná vedcami, vyvrátila všetky podozrenia. No mnohé snímky, ktoré sa zdali skutočné, takejto previerke nevyhoveli. Bolo zistené veľké množstvo falšovania s využitím makiet, trikových snímok. Na fotografiách boli aj prírodné úkazy, vtáky, balóny… V roku 1979 národných ufológov viedol mladý vedec Alen Esterl, ktorý zväčšil počet členov skupiny na desať. Špecialisti preštudovali hlásenia o neznámych javoch z pohľadu zákonov fyziky. Zaujímali sa aj o také javy, ako možnosť „státia“ objektov vo vzduchu bez vylučovania energie, ale aj možné príčiny nepravidelnosti v práci motorov áut pri objavení sa UFO.
Alen Esterl osobne viedol skúmanie pristátia UFO 8.1.1981 v usadlosti Trans-an-Provans na juhovýchode Francúzska. Prišiel k záveru, že tento prípad nie je možné objasniť ničím, okrem pôsobenia nejakého vede neznámeho žiarenia z paluby neznámeho lietajúceho stroja. Senzačné skúmanie Alena Esterla spôsobili nespokojnosť zo strany konzervatívnych vedcov riadiacich Centrum kozmického výskumu. Jeho skupinu „pritlačili“ na najcitlivejšom mieste – zablokovali financovanie. V roku 1983 Esterl prešiel na inú funkciu v CNES a na čelo skupiny sa postavil zástupca Žan Žak Velasko. Presnejšie, to, čo zostalo zo skupiny – spočiatku viedol Velasko iba pomocníka a sekretárku. V 1988 roku bola skupina rozpustená. Namiesto nej zorganizovali skupinu SEPRA (služba expertízy javov vstupujúcich do atmosféry) pod vedením Velasko, ale s inou zostavou. Mimo výskumu UFO sledovali satelity a ich časti, horiace v atmosfére. Toto všetko však neudržalo Žan Žak Velaska od zvláštnych vyjadrení ohľadom UFO. Ešte v minulom storočí, možno povedať, oficiálne priznal, že UFO nie iba existujú, no ale majú mimozemský pôvod. Vo vzdušnom priestore Francúzska lietajú objekty, unikajúce pokusom kontroly štátnej a vojenskej moci. UFO využívajú technológiu, prevyšujúcu pozemskú. Nakoľko táto inteligencia je vyššia od našej, je spôsobilá zabezpečiť si nepolapiteľnosť. Myšlienka o mimozemskom pôvode UFO je tak samozrejme očividná. Od roku 2000 sa SEPRA začala znova zaoberať výskumom UFO. V roku 2005 bola premenovaná na GEIPAN a viedol ju Žak Patene. Skupina zahŕňa 15 predstaviteľov armády, polície, civilného letectva a ďalších úradov. Skupina GEIPAN prijala okolo sto oznámení za rok a skúma najzaujímavejšie z nich. V 99 % prípadov sú svedkovia absolútne úprimný. Rozhodne niečo videli.
Niekoľko zverejnených prípadov Svedectvo pilota zo zeme
V zime 1979 podplukovník Žan-Pier Fartek slúžil ako pilot u stíhacieho letectva v Dijone. 9.12. o 9.15 spolu s manželkou videli neobvyklý objekt nad poľom. Diskovitý objekt s priemerom asi 20 m a hrúbkou asi 7 m visel vo výške okolo troch metrov. Podľa slov pilota a jeho manželky, pripomínal dva taniere spojené okrajmi. Žiadne iluminátory (osvetlenie) alebo oheň nebolo vidieť, iba matné kovové teleso. UFO bezhlučne plachtilo, inokedy poskakovalo akoby podľa toho, aby udržiavalo rovnováhu. V priebehu nejakej doby objekt začal oveľa rýchlejšie poskakovať, potom sa naklonil a odletel v prízemnej výške do diaľky, až sa skryl za horizontom. Po pozorovaní sa ukázalo, že ho videli aj mnohí susedia pilota. Napriek tomu, že Fartek videl UFO zo zeme, 6 % pozorovaní dostala GEIPAN z palúb lietadiel :
3.3.1976 Klod Bosk, kurzista pilotného učilišťa stíhacieho letectva, dokončoval nočný tréningový let rovnako ako iný kurzisti. Odrazu Klod videl, že sa priamo po kurze spoza horizontu objavilo ohnivé teleso. Spočiatku si myslel, že niekto vypustil svetlicu, no to zavrhol. Vzlietol na výšku viacej ako 7 km, UFO začalo klesať, presunulo sa na stranu jeho lietadla. Oslepujúce svetlo zalialo kabínu. Rozmýšľajúc, že takéto stretnutie nie je bežné, Klod strhol riadenie, no v poslednom okamihu UFO zmenilo dráhu letu a prehnal sa vedľa pravého krídla. Nehľadiac na oslňujúce svetlo, pilot pochopil, že UFO nie je veľmi veľké – 1 až 2 metre v priemere. Za nim sa tiahol fosforeskujúci zelený pás. Radar nezistil UFO, no po pristátí sa zistilo, že druhý kurzisti videli prelet gule.
7.3.1977 okolo 21.00 lietadlo Mirage-IV sa vracal z večerného letu. Letel vo výške 9600 m. Pilot a navigátor spozorovali jasné svetlo z pravej strany. Na rovnakej výške sa pohybovalo UFO, veľmi rýchlo sa približovalo k lietadlu. Pilot sa spojil rádiom s dispečerom vojenského radaru a spýtal sa, čo za lietadlo ide na prepad. No na obrazovke radaru nebolo nič. Keď UFO priletel takmer na doraz, pilot zatočil ostrú zatáčku, no nepomohlo to. Objekt vykonal ešte krkolomnejší manéver a dostal sa mirážu za chvost, držal sa na vzdialenosti asi 1,5 km. Pilot urobil ešte jeden manéver a svietiace „niečo“ zaostalo. Napriek tomu, že na nebi nebolo nič vidieť, pilot pociťoval, že ho niekto sleduje. Povedal navigátorovi: „Uvidíš, že UFO sa vráti.“ A nemýlil sa. Ten istý alebo presne rovnaké UFO sa znova objavilo po pravej strane. Pokúšal sa odtrhnúť, pilot urobil takú zatáčku, že mu takmer oči vyliezli. Preťaženie pri manévre dosiahlo 6,5 g. UFO s ľahkosťou opakoval zatáčku a znova bol za chvostom. Koniec koncov ľahko predbehol miráž a skryl sa na nočnom nebi. Ufológovia skonštatovali, že UFO urobilo také manévre, že muselo prekročiť zvukovú bariéru. Na zemi však nikto nepočul rachot. Obyčajné radary nevidia UFO, no boli aj výnimky.
Jeden z takých prípadov bol 28.1.1994. Linkové lietadlo A-300 spoločnosti AIR FRANCE uskutočnil cestu z Nice do Londýna. Na palube bolo všetko ako obyčajne, pokiaľ pilot nezbadal letiaci objekt. Pilot a ďalší dvaja členovia posádky si dobre zapamätali čas 13.14, kedy lietadlo prelietalo nad mestom Kylomie. Zrazu UFO, ktoré malo formu zvonu, pred očami pilotov zmenil tvar na tmavogaštanové vajíčko. Okolo minúty sprevádzal lietadlo, no zrazu zmizol tak rýchlo, ako sa objavilo. Pri skúmaní sa zistilo, že vojenský radar sledoval UFO asi 50 sek. Prijaté dáta a svedectvo posádky dovolili vypočítať, že priemer UFO bol asi 250 metrov. Dva razy svedkovia pozorovali humanoidov zo vzdialenosti menšej ako 250 metrov.
29.8.1967 dve deti – vtedy 13 ročný chlapec a jeho 9 ročná sestra pásli kravy. Odrazu zbadali na druhej strane cesty štyri malé bytosti – rastom humanoidi vysokých asi 1 meter, oblečených do čiernych kombinéz. Neďaleko nich stála ohromná guľa, čiastočne zakrytá ohradou. Jedna z bytostí niečo zbierala a druhá držala v ruke akýsi predmet odrážajúci slnečné lúče. Humanoid pohyboval rukou, podľa všetkého dával znaky svojim spoločníkom. Bytosti uvideli, že ich deti zbadali a znepokojili sa. Jedna z nich sa vertikálne vzniesla do vzduchu a ponorila sa do gule cez otvor na vrchu. Napriek tomu sa deťom javilo, že bytosť prešla priamo cez teleso. Ešte dva humanoidi ho nasledovali. Štvrtá bytosť vzlietla, potom spikovala k zemi, kde niečo zobralo a znova sa vzniesla nahor. V tom okamihu guľa začala vzlietať a štvrtá bytosť sa vnoril dovnútra, keď bolo UFO už vysoko nad zemou. Guľa sa dvíhala po špirále, ostro zasvietila a odletela. Vietor doniesol k deťom silný zápach síry. Deti sa vrátili domov so slzami v očiach. Oči deťom slzili niekoľko dní z neznámeho vplyvu. Otec sa obrátil na políciu. Polícia sa dostavila na miesto a taktiež cítila zápach síry. A tam, kde stála guľa, objavili plytké odtlačky podpier a vyschnutú trávu.
V roku 1978 bolo prevedené druhotné skúmanie. Vedci sa znova pýtali už odrastlých detí, ich rodičov, lekárov a policajtov, no našli aj svedkov, ktorí počuli nepochopiteľné zvuky alebo videli prelet UFO. Podľa mienky expertov, obyvatelia dediny sa reálne stretli s nejakým záhadným korábom.
18.6.1952 geológ Andre Frenel urobil sériu snímok UFO v blízkosti jazera Sove, no vtedy mu takmer nikto neveril. „Bolo okolo 18-tej hodiny, keď som uvidel UFO. Neviem jeho priemer, nemôžem povedať, ako vysoko letel. Podľa môjho názoru bol vo výške od 3 do 8 km. Stihol som veľmi rýchlo nasnímať štyri snímky. Urobil som fotografie, a začal som pozorovať koráb v triedri – pozoroval som ho asi minútu. Podľa mňa, ak bol na výške 3 km, tak letel rýchlosťou asi 300 m/sek. Ak bol na výške 8 km, jeho rýchlosť bola väčšia a mohla dosahovať 800 m/sek. Nijaký zvuk som nepočul. Koráb mal oválny tvar. Dolu v strede sa mi zdalo, že bola svetlejšia vydutosť, no nie som o tom presvedčený. Predpokladám, že nad ním sa veľmi rýchlo otáčal rotor alebo akýsi gyroskopický systém, čo môže objasňovať blikanie zachytenie na snímkach.“
Pristátie v Trans-an-Provanse
Hlavným svedkom bol 55 ročný farmár. Na jeho farme pristálo UFO. Rozprávanie bolo zapísané policajtami na mieste udalosti. Jeho pozornosť upútal slabý zvuk, akoby slabé pískanie. Obrátil sa a videl objekt, ktorý bol približne vo výške borovice na hranici pozemku. Neotáčal sa, klesal. V čase pristátia začal vydávať iný hvizd, stály a jednotónový. Potom sa zdvihol hore a veľmi rýchlo odletel na severovýchod. Keď stroj začal vzlietať, zbadal na jeho spodku štyri medzery, odkiaľ išiel dym alebo plamene. Keď sa odpútal od zeme, zdvihol trochu prachu. V tom okamžiku sa nachádzal asi 30 metrov od objektu. Potom podišiel a videl kruhovú stopu s priemerom asi dvoch metrov. Na mnohých miestach po obvode sa nachádzali akési stopy alebo odtlačky. Stroj vyzeral ako dva zložené taniere. Bol asi 1,5 metra vysoký olovenej farby. Na jeho obvode v mieste dotyku sa nachádzalo niečo v tvare lepiacej pásky. Nižšie, keď objekt vzlietol, videl kruhové výstupky, asi pristávacie opory. Taktiež videl dva kruhy, ktoré vyzerali ako črty otvorov. Dve opory vystupovali asi 20 cm z telesa. Vzorky pôdy a rastlinstva boli odovzdané univerzite v Tulous, Meca, Národnému inštitútu agronomického výskumu a do iných ústavov. Vedci zistili, že pôda bola vystavená silnému tlaku a značnému teplotnému vplyvu. Rastliny boli vystavené biochemickým zmenám, pričom zmeny boli tým výraznejšie, čím bližšie boli rastliny k stredu pristátia. V listoch lucerny bolo rozrušených 30 až 50 % chlorofylu. Špecialisti predpokladali, že je tu reč o neznámom energetickom poli a že výskum stôp plne potvrdzuje rozprávanie svedka.
Mini UFO v Nansi
V tomto prípade UFO uprostred bieleho dňa objavil významný vedec – biológ, ktorý si želel ostať v anonymite. V tento deň bolo jeho rozprávanie zapísané políciou a odovzdaný ufológom. 21.10.1982 biológ vyšiel do sadu. O 12.35 zbadal UFO, ktoré priletelo k domu z juhovýchodu. Dráha letu bola taká, že UFO len-len že nesadlo vedcovi na hlavu. No to sa nestalo. Oválny objekt zostal visieť asi v metrovej výške nad zemou a ostal v tejto polohe dosť dlho. Za ten čas biológ stihol dobre poprezerať objekt, ktorý bol asi 80 cm hrubý a ne viac ako 1 m v priemere. Spodná časť vyzerala ako vyrobená z vylešteného kovu a vrchná časť modrasto-zeleného nepriezračného skla. Asi v priebehu 20 minút UFO odletelo vertikálne hore a stratilo sa z dohľadu akoby ho vysalo do neba. V tomto okamihu všetky rastliny pod UFO sa vzpriamili akoby pod škripcom, ale potom znova opadli. Končeky rastlín vyschli, akoby pod vplyvom silného elektrického poľa.
Podľa: Komsomolská Pravda, 2007
