RADY PRE POZOROVATEĽOV UFO

JURIJ RAJTAROVSKIJ: Ruka je vždy poruke

 O VIZUÁLNOM POZOROVANÍ PRÍRODNÝCH JAVOV

Vizuálne pozorovania sú obrovským prínosom v skúmaní prírody pre ich jednoduchosť, lebo oko disponuje veľkou rozlišovacou schopnosťou a citlivosťou, takže pozorovania sú ľahko uskutočniteľné. Nenájdeme lepšie zariadenie na zachytávanie svetla než oko: jeho uhlová, časová a kontrastná rozlišovacia schopnosť je lepšia ako u väčšiny používaných prístrojov. Tak napr. pri fotografovaní a filmovaní dostaneme obraz stredných parametrov. Oko je však schopné zvečniť daný moment a potom sledovať pokračovanie deja. Akýkoľvek prístroj je schopný merať len určené špeciálne charakteristiky. Pri vizuálnych pozorovaniach však môžeme registrovať zmeny viacerých parametrov súčasne, hoci s menšou presnosťou, ale komplexne.

V porovnaní s dnes známymi optickými prístrojmi má oko tieto najdôležitejšie vlastnosti: – vysoká citlivosť vo viditeľnom pásme spektra, nočné videnie v úseku spektra maximálnej citlivosti – rozsah dynamického pásma 10 rádov; oko je schopné pracovať aj pri veľkej zmene intenzity svetla – vysoká rozlišovacia schopnosť (nie horšia ako jeden stupeň) a pomerne veľký zorný uhol (120° zvisle a 150° vodorovne) – vysoká citlivosť na kontrast – veľká schopnosť rozlišovania farieb. Je dôležité vedieť, že na vzdialenosti do 400 – 500 metrov oko ešte rozlišuje híbku, vzdialenejšie predmety sa zlejú do jednej roviny. Musíme si uvedomiť aj to, že napriek dosť veľkej rozlišovacej schopnosti ľudského oka sa jasný obraz vytvorí len vtedy, keď zorný uhol nie je menší ako tri stupne. Nevýhodou vizuálnych pozorovaní je subjektivita hodnotenia, ktorá závisí od ripravenosti pozorovateľa. Preto sú vizuálne pozorovania dôležité vtedy, keď sa uskutočnili vyhovujúcim spôsobom a dodržali sa požiadavky na spoľahlivosť, úplnosť a jednotnosť.

PRAVIDLÁ, KTORÉ JE POTREBNÉ DODRŽAŤ

Predmetom vizuálnych pozorovaní sú javy v okolitom priestore prírodného alebo technického pôvodu, ktoré pozorovateľ nedokáže identifikovať ako známe. Keďže takáto identifikácia sa nemôže vždy uskutočniť počas pozorovania, je potrebné pozorovať čo najúplnejšie a najpodrobnejšie, aby sa na základe získaných údajov mohol urobiť čo najpresnejší záver. Hlavne v prípade pozorovaní skutočných UFO. Počas pozorovania je potrebné dodržať niektoré zásady:

1. Do pozorovania je potrebné zapojiť všetkých prítomných. Keď sú zabezpečené podmienky, zavoláme za stáleho pozorovania telefonicky, rádiom alebo signálnou raketou pozorovacie strediská, podľa možnosti tie, ktoré sú v smere pohybu pozorovaného objektu, javu.

2. Počas pozorovania a po jeho skončení, pred zapísaním pozorovania si nevymieňajme názory, nehovorme o svojich dojmoch. Všetky poznámky ukončime do piatich minút po skončení pozorovania, pretože po dlhšom časovom odstupe dojmy zovšeobecnejú a nevieme ich pravdivo posúdiť.

3. Po vyhotovení poznámok sa zorientujme v oblasti, kde sme, zapíšme si meteorologické podmienky, počasie, dobu pozorovania, sprievodné javy, polohu hviezd a fázu Mesiaca.

4. Keď máme poruke fotoaparát, spravme záber, potom nastavme vzdialenosť „nekonečno“ a maximálnu clonu (úplne otvorené), vyhotovme pár záberov s expozičným časom nastaveným od maxima do minima podľa podmienok, približujúc sa k optimu.

5. Keď existujú špeciálne pozorovacie stanice, je mimoriadne dôležité, aby bol presne zaznačený čas začiatku a konca pozorovania. Je potrebné informovať o každej podrobnosti centrálnu pozorovaciu stanicu a ďalšie pozorovacie stanice.

6.Počas pozorovania treba určiť parametre objektu a charakteristiky pohybu. Pri vhodnej pripravenosti to nezaberie veľa času a pozornosti, pozorovateľ je schopný pozorovať a zapísať dôležitejšie charakteristiky, ktoré pomôžu pri vyšetrovaní. Sem zaraďujeme vonkajší tvar, parametre pohybu a vplyv na okolie.

Vonkajší tvar: rozmery, farba, jasnosť, tvar a jeho stabilita (diery, výčnelky…)

Parametre pohybu: charakterizovanie dráhy pohybu, smer posunutia a rýchlosť.

Vplyv na okolie: fyzické stopy v teréne, osobné pocity pozorovateľa, stav technických zariadení (rádiotechnické prístroje, motory, osvetlenie atď.), správanie domácich zvierat, hydiny, divej zveri…

Veľa charakteristík javu sa musí udávať v uhloch, a preto musí mať pozorovateľ vyhovujúce poznatky, aby mohol pomocou predmetov, ktoré má so sebou, spraviť niekoľko meraní s určitou presnosťou.

AKO MERIAME UHOL?

Ručnými prístrojmi je jednoduchšie určiť miery nie v stupňoch, ale v delostreleckých jednotkách, dielcoch. Dielcom nazývame uhol tvoriaci 1/6000 kružnice alebo 1/1000 polomeru. 1o = 6000/360 st. = 16,7 dielcov, zaokruhlene 17 dielcov (0-17) 0-01 = 360 st./6000 = 0,06 st. = 3,6´ Meranie uhla sa dá nacvičiť v domácich podmienkach, napr. určovaním uhla rôzneho nábytku, výsledky si môžeme prekontrolovať uhlomerom! Určenie uhla zrakom sa robí porovnaním meraného uhla so známym. Uhol prsta, päste, zápalky, ceruzky a iných predmetov sa dá určiť nasledovne. Uhlovú veľkosť predmetu získame, keď jeho rozmer vydelíme vzdialenosťou od očí. Tak napr. uhol 2-50 (15°) dostaneme, keď na vystretej ruke vytvoríme medzi palcom a ukazovákom pravý uhol (90°) a sledujeme cezeň daný objekt. Vzdialenosť medzi prstami je napr. 15 cm, vzdialenosť očí od ruky je 60 cm, dostaneme nasledujúci výsledok:

15 cm / 60 cm = 0,25

alebo napr. 1-00 (6°) dávajú tri spojené prsty (ukazovák, prostredník, prstenník) na tej istej vzdialenosti. Pri takýchto meraniach je dôležité, aby sme si vhodne nacvičili určenie vzdialenosti očí od ruky. Je veľmi jednoduché určiť uhol pomocou hodín. Postupujeme nasledovne: Jedna strana uhla musí prechádzať bodom označujúci 12 hodín, vychádzajúc zo stredu ciferníka. Veľkosť uhla v dielcoch je zhodná s číslom, na ktoré padne druhá strana uhla. Podľa obrázku je hodnota v azimutoch 4-00 (24°) Pozorovateľ s ďalekohľadom môže využiť na určenie uhlov aj stupnicu nakreslenú v ďalekohľade. Jeden koniec predmetu prispôsobíme ku krajnej čiare, spočítame prekryté čiary a vynásobíme ich počet hodnotou stupnice (všeobecne 0-05).

J. Rajtarovskij

Z archíva KPUFO.EU/SK