Keltské opevnenie Havránok
Aj na Slovensku boli zistené mnohé keltské osídlenia, napríklad v Bratislave, Devíne, Dubníku, Holiaroch, Palárikove, v Zemplíne /Kertalja/ a na Liptove /Havránok/.
Podľa literatúry sa keltské kmene obývajúce tieto miesta volali Kotini. Oppidum Havránok sa nachádza na severnom Slovensku pri priehrade Liptovská Mara, asi 20 km od Ružomberka, hneď nad baštou s občerstvením – pri priehrade. Archeologický výskum miesta sa začal koncom 6O. rokov počas výstavby nádrže L. Mara. Havránok bol osídlený ľuďmi púchovskej /lužickej/ kultúry, asi v 2. storočí p.n.l. v tzv. halštatskej dobe.
Dnes je tu zrekonštruované prírodné múzeum na veľmi peknom strategickom mieste zo zachovanými kamennými múrmi. Archeológovia tvrdia, že išlo o obetisko /v jame sa našlo asi 10 ľudských kostier/. Ľudia neznalí pravdy, nepriatelia pohanstva, ale aj priaznivci starých Slovanov, tvrdia, že Kelti robili ľudské obete a preto boli veľmi primitívni.Mimochodom, Slovania tiež robili príležitostné ľudské obety. A nik tu nehovorí o 8 000 000 nevinných obetiach inkvizície, ktoré museli zomrieť strašnou a potupnou smrťou na mučidlách a to dokonca o 1500 rokov neskôr v tzv. civilizovanej kresťanskej Európe.
Aj keď obete nemožno celkom vylúčiť, mali skôr magický význam. Na Havránku sa v dávnych časoch obetovali zvieratá /ovce, psy, kone a hov. dobytok/,rôzne nádoby aj s plodinami /hrach, bôb, pšenica, jačmeň a i./. Tieto nádoby sa vždy rozbili, aby sa uvoľnil duch dotyčného predmetu. Nakoniec všetko pohltil oheň, aby sa obeť dostala priamo až ku keltským bohom. Ľudské obete na Havránku však mali jednu spoločnú črtu, zväčša išlo o vážne chorých a postihnutých jedincov /možno aj dobrovoľníkov/. Literatúra Keltov opisuje ako krutých barbarov. Musíme sa však spýtať, z akých vierohodných zdrojov pochádzajú podobné informácie? Od Rimanov a z kresťanských kroník. Rimania boli odjakživa nepriateľmi Keltov a kresťanská kultúra je známa odporom voči všetkému pohanskému aj nepohanskému. Mimochodom, ak si pozrieme v slovníku cudzích slov slovíčko „galantný“ /Kelti = Galovia/ – uvidíme jeho význam ako: pozorný, zdvorilý… Rimania, ktorí sa vyžívali v ukrutnostiach a krvavom divadle, nemali najmenšie právo kritizovať iných kvôli krutosti. Keltov však nepovažovali len za krutých, ale aj zvedavých, odvážnych, veselých, ale aj veľmi čistotných! Radi sa zdobili a boli čestní a ich systém bol v mnohom veľmi demokratický. Kelti sa neradi podriaďovali autoritám. Úžasná dokonalosť ornamentov nás len uisťuje, že Kelti rozhodne neboli len primitívni barbari. Aj keď bežní ľudia uznávali zväčša zložité prírodné náboženstvo, so svojim panteónom bohov, druidi poznali oveľa viac /ich výučba trvala až 20 rokov/. Vedeli vyhľadávať energetické centrá v prírode a čerpať z nich energiu a usmerňovať ju /zaujímavá podobnosť s čínskym feng shuei/ rovnako ako aj zo stromov, skál a rôznych úkazov v prírode. Ich sila bola skutočne obrovská, druidi mali svoju prirodzenú autoritu a stáli v spoločnosti najvyššie.Jednotlivé božstvá boli len perzonifikáciou síl v prírode /pre ľud/. V podstate u Keltov existovala akási anarchistická demokracia, bez otroctva a v rovnoprávnosti. Ženy mali rovnaké postavenie s mužmi, ale skutočne vo všetkom.
V boji či vo vedení. Nie len tak ako je to dnes moderné, v tom v čom to feministkám práve vyhovuje. To znamená, že ženy bojovali a umierali s mužmi bok po boku, v prvých radoch s mečom v ruke.
Zdroj: Vladimír „Havran“ Líška, http://nirgan.host.sk/
