Cesta mŕtvych boha Slnka
V dnešnom Mexiku stvorila neznáma dávna civilizácia mesto Teotihuacán čiže „Miesto, kde sa ľudia stávajú bohmi“, kde v dobách najväčšej slávy žilo na 200 tisíc obyvateľov.
Okolo roku 200 pred Kristom tam vyrástli múry pyramíd aj bloky obytných budov, ktoré v severojužnej osi pretína posvätná, dva kilometre dlhá Cesta mŕtvych.
Tá spájala hlavné duchovné stavby Teotihuacánu, pyramídy Mesiaca, Slnka a rad ďalších. Podľa aztéckej legendy stavali toto najvýznamnejšie duchovné centrum strednej Ameriky mýtickí obri, ktorí rozvrhnutie mesta striktne podriadili postavenie planét, hviezd a náklonnosti bohov. Cesta mŕtvych tak slúžila ako dokonalé observatórium, z ktorej kňazi mohli napríklad sledovať pohyb súhvezdí Plejád a upravovať kalendár v čase letného slnovratu. Platila sa za to ale krutá daň, kvôli ktorej cesta splnila svoj chmurnému menu. Len ľudskými obeťami totiž dokázali kňazi zaistiť priazeň bohov a práve Cestou mŕtvych kráčali idúce na smrť v ústrety svojmu osudu.
Len stavbe pyramídy, zasvätené hlavnému bohu, okrídlenému hadovi Quetzalcoatl, padlo za obeť 260 vojnových zajatcov či vybraných obyvateľov Teotihuacánu. Stovkám ďalších kňazi rituálne mohli vytrhnúť srdce z tela alebo ich nechali vykrvácať po ranách obsidiánovými nožmi, aby mal boh Slnka Tonatiuh potrebnú silu k putovanie po oblohe. Cesta smrti sa stala aj skazou Teotihuacánu okolo roku 900 po Kristovi. Podľa archeológov sa odtiaľ rozšírili vlny požiarov, ničiacich chrámy a vládne paláca. Ohnivé inferno zrejme rozpútali obyvatelia mesta, presýtenia krvavými orgiami. Vyľudnené mesto, postavené na kostiach ľudských obetí, potom na dlhé stáročia pohltil zelený príkrov džungle.
Čitajte ďalej : http://cs.wikipedia.org/wiki/Teotihuac%C3%A1n
