Korint – mesto kňažiek lásky

Peloponézský ostrov spája s gréckou pevninou (Achájí) úzka šíja, ktorá je na východe obmývaná Egejským morom a na západe Jadranským.

Skôr tu ležalo staroveké mesto Korint, nazývané aj „pán dvoch prístavov“ – na východe to bol Kenchreje a na západe Lachaion. Miesto bolo osídlené už viac ako 4000 rokov pr.n.l. a roku 146 pred n.l. je dobyli Rimania.

Pavol prišiel do mesta, ktoré novo vybudoval ako rímsku kolóniu roku 44 pred n.l. Julius Caesar ju nazval Colonia Laus Iulia Corinthiensis. Srategická poloha Korinta ale vábila kozmopolitných dobyvateľov, prichádzali sem chudobní vysťahovalci z Talianska a žili tu oslobodení otroci gréckeho, sýrskeho, židovského a egyptského pôvodu. Ich zručnosť urobila z mesta centrum remesiel, najčastejšie sa tu vyrábali predmety z bronzu a na výslnie bolo tiež hrnčiarstvo.

Rozkvital tu aj obchod a za cisára Augusta sa Korint stal hlavným mestom provincie Achaia. Hlavnou rečou tu bola latinčina, ale užívala sa aj gréčtina. Bežný bol kult tradičných gréckych božstiev, doložený je egyptský kult Isis a Serapida. Tento grécky Korint ale nemal valnú povesť, pretože tu bola veľká sexuálna nevázanosť. Došlo to dokonca tak ďaleko, že sa meno mesta dostalo do slov, ktoré označovala prostitúciu. Starý Korint bol známy ako „mesto lásky“ s tisíckou Afroditiných kňažiek. Našli sa ale len dva malé chrámy, ktoré boli tejto bohyni zasvätené. Na to, že sa malo jednať o kolísku kňažiek, je to dosť málo, ale kto vie – možno sa niektoré chrámy len nedochovali alebo sa samotné kňažky uchádzali o priazeň inde ako v toľko propagovaných chrámoch.

Archiv KPUFO