TAJOMSTVÁ TEMPLÁROV (2)

Motto: Non nobis, Domine, non nobis, sed Nomini Tuo da gloriam. (Nie pre nás, Bože, nie pre nás, ale dať Tvojmu menu slávu) – heslo templárov

Veci začínajú naberať spád. Skoro všetci zakladatelia rádu sa v roku 1127 vracajú z Palestíny do Európy a traduje sa, že nie naprázdno – objavujú sa špekulácie, že templári našli bájnu archu zmluvy, legendárny Bafomet, príp. svätý grál, bájnu čašu, z ktorej pil Ježiš Kristus pri poslednej večere.

Do akej miery môžeme tieto informácie pokladať za pravdivé, je dnes už veľmi ťažké určiť, ale ide iste o zaujímavú časť templárskej histórie. Niektorí historici sa na druhej strane zhodujú, že pôvodní zakladatelia rádu boli rytieri – idealisti, ktorí podľahli mystike križiackych výprav, čo hlásali i v pôvodných regulách rádu – členovia museli byť z rytierskeho rodu, slobodní, museli zložiť sľub čistoty, chudoby a poslušnosti a tiež prísne zachovávať rádové pravidlá.

Tieto ustanovenia boli neskoršie s prílivom nových, aj pôvodom neurodzených, členov upravené. Medzi templármi by sme preto našli veľa dobrodruhov, ktorým sa pôvodné idealistické stanovy príliš nepáčili, lebo templári boli viac vojakmi ako mníchmi. Z týchto dôvodov sa rozhodol vášnivý organizátor križiackych výprav opát Bernard z Clairvaux (neskôr prehlásený za svätého) vypracovať nové znenie rádových stanov. Jeho pričinením bol v roku 1128 zvolaný do Troyes koncil, kde bol oficiálne schválený templársky rád a nové 72 článkové stanovy. Sv. Bernard v nich formuloval organizačné zásady rehole, z ktorých vyplývalo poslanie rádu a jeho hierarchická štruktúra – na čelo rádu bol postavený majster (neskôr veľmajster), pričom prvým sa stal Hugo de Payns.

Zo stanov vyplývalo, že templári boli podriadení len pápežovi, čo platilo aj o ich majetku. Symbolom templárov sa stal biely plášť s červeným krížom, ktorý im udelil pápež Eugen III. a pečať znázorňovala dvoch rytierov na jednom koni, čo malo symbolizovať kresťanskú pomoc blížnemu, chudobu, príp. spojenie rytiera a mnícha. Každý rytier mohol vlastniť troch koňov a postroj mal byť prostý, bez zbytočných ozdôb. Členovia rádu mali jesť mäsité jedlá len trikrát do týždňa, v piatok zachovávať pôst. Jesť mali templári dvaja z jednej misky a pri jedle nehovoriť. V dobe, keď templári nebojovali, sa mali zúčastniť každý deň omše, pred zaspaním odriekať 13 otčenášov a plniť sľub poslušnosti, chudoby a cudnosti. Templár nesmel pobozkať žiadnu ženu, vrátane matky, musel prijať výzvu boja jedného proti trom, z prípadného zajatia nesmel byť vykúpený a z divokých zvierat smel loviť len levov.

Týmito veľmi prísnymi pravidlami sa samozrejme neriadili všetci templári, lebo členovia rádu rytierov chrámu boli rôzni a všetci nedoceňovali kresťanské zásady skromnosti a čistoty. Aj z týchto príčin sa začali objavovať domnienky o existencii akéhosi zasväteneckého kruhu vo vnútri rádu, ktorý sa venoval ezoterickému (skrytému) učeniu a okultným náukám vychádzajúcich z orientálnych mysterijných a gnostických kultov (manichejci, assasíni, albigénci ai.). Základ tohoto tajného učenia mal spočívať v dualizme – templári uznávali existenciu vyššieho boha (tvorcu ducha a dobra) a nižšieho boha (tvorcu hmoty a zla), ktorý sa nazýval Bafomet (z gréc. Baphé métis = krst múdrosti).

Keď bol rytier zasväcovaný do tajomstva rádu, bola mu ukázaná hlava Bafometa (malo vraj ísť o zlatú fúzatú hlavu – snáď gnostický symbol) a prijímanému bolo povedané, aby v tento symbol veril (Bafomet ako fúzatú hlavu starca dodnes nájdeme aj na štíte starobylého kostola Saint Merry. Podľa iných bádateľov mal byť Bafomet obdobou vysielačky, pomocou ktorej sa templári dorozumievali medzi sebou, príp. aj s inou entitou. – pozn. autora). Novoprijatý člen bol taktiež opásaný bielou stuhou (Jánov pás), ktorá bola neskôr rozpoznávacím znamením k príslušnosti k tajnému okruhu. V inkvizičných materiáloch sa spomínal ešte ďalší zaujímavý bod zasväcovacieho rituálu – hanobenie kríža. Adept zasvätenia mohol naozaj šliapať po kríži, ale nie z dôvodu hanobenia Krista, ale aby ukázal, že považuje kríž za zneuctenie Krista, pretože bol nástrojom jeho smrti.

Templári si teda vytvorili jedinečné obrady a rituály priamo ovplyvnené východnými mystériami, ktoré tvorili súčasť tajnej spoločnosti vo vnútri rádu.

Pokračovanie nabudúce

Z archiva KPUFO.EU/SK

• Řád rytířů Krista a chrámu Šalomounova (Templáři) – http://www.kpufo.cz/oblasti/ota/templar/index.htm