Je pravý turínský Ježišov rubáš?
Turínsky rubáš, z ktorého katolícka cirkev v stredoveku urobila posvätnú relikviu, je dodnes predmetom sporov.
Ľanové plátno s odtlačkami krvavých obrysov mužského tela, vystavené od roku 1578 v Katedrále svätého Jána baptistického v talianskom Turíne, malo byť pohrebným rubášom Ježiša Krista. Uhlíkové skúšky, ktoré sa používajú na určenie veku historických artefaktov, v osemdesiatych rokoch 20. storočí toto tvrdenie spochybnili. Vedecký tím, ktorý pozostával z odborníkov troch univerzít, v roku 1988 vyslovil záver, že rúcho pochádza z obdobia rokov 1260 až 1390.
To vylučovalo tvrdenie, že mohlo byť pohrebným rubášom Ježiša Krista. Vtedajší kardinál turínsky Anastasio Alberto Ballestrero preto pripustil, že rubáš je len mystifikácia. Raymond Rogers potvrdil, že vedci nepodrobili uhlíkovej skúške pôvodné rúcho, ale záplaty, ktoré sú na ňom od stredoveku. Našili ich na ne mníšky, ktoré posvätnú relikviu opravovali, keď ju poškodil požiar.
„Vzorka mala úplne iné chemické vlastnosti ako pôvodný materiál,“ upozornil renomovaný chemik Národného laboratória v americkom Los Alamos. Rogers porovnával textíliu, ktorú odborníci skúmali v osemdesiatych rokoch 20. storočí, s inými časťami rúcha. Testy poukázali na prítomnosť chemikálie zvanej vanilín v tých častiach látky, ktoré v minulosti použili ako vzorku na uhlíkovú skúšku, ale nie vo zvyšku rúcha. Vanilín sa z textílií časom vytráca, takže meranie jeho výskytu v látkach je jeden zo spôsobov, ako určiť jej vek.
„Z meraní možno usúdiť, že rúcho je staré 1 300 až tritisíc rokov,“ napísal Rogers. Najvyšší hodnostári katolíckej cirkvi zachovávajú v sporoch o rubáš zdržanlivé stanovisko. „Cirkev nemá osobitné právomoci, aby sa vyjadrovala k tejto otázke,“ vyhlásil pápež Ján Pavol II. Podľa neho treba rozriešenie záhady plne zveriť do rúk vedcov.
Archív KPUFO