Na duchov ľudia verili už v dobe kamennej

Mali strach a obavy z toho, že sa mŕtvi vráti medzi ne a že existuje svet neviditeľných obyvateľov, ktorý je veľmi podobný tomu nášmu – viditeľnému.

Niektorí duchovia sa odtiaľto neodpoutali úspešne a môžeme sa s nimi stretnúť na miestach ich minulého života. Nie všetci mŕtvi ale môžu svojou prítomnosťou pomôcť živým, i keď v niektorých prípadoch sa zdá, že sa o to aspoň snaží. Viera v podsvetí, kde žijú miliardy duchov, patrí medzi najstaršie náboženská témy. Napríklad Egypťania mali z prízrakov strach a vôbec nestáli o ich existenciu.

Práve z týchto dôvodov dávali do hrobov mŕtvym ich obľúbené predmety, aby boli po smrti spokojní a nevrátili sa späť. Môžeme s kľudom povedať, že o duchov nestáli ani Babylončania, Gréci, Indovia či Indiáni. V Pliniových spisoch sa zachovala správa o duchovi, ktorý radil v opustenom dome. V tichých nociach za sebou ťahal ťažké okovy a vždy uprostred vydlážděného priestoru átria zmizol. Do domu sa neskôr nasťahoval filozof Athenodorus, ktorý si na ducha počkal. Druhý deň ráno na onom mieste vykopali jamu, našli kostru mŕtveho v ťažkých okovách, jeho kosti spálili, okovy roztopili a až potom duch prestal strašiť.

V Thajsku sa vo veľkom vyrábajú a dobre predávajú malé svätyne, kam sa denne ukladajú čerstvé obety. V Tokiu sa predávajú malá úzka dosky so siedmimi hlavičkami duchov. Účel je veľmi prostý – pokút máte vystavenú súpravu duchov, je váš byt vlastne? obsadený? a konkurenčné zlý duch sa mu vyhne.

Čitajte viacej:

Poltergeist. Cesty psychotroniky. http://www.cestypsychotroniky.cz/