Použime rozum! (6)

Argument z neznalosti

„Neviem, čo to je.. Musí to byť toto, hento tamto../Nedokážeš to vysvetliť, to musí byť XY..“ Vysvetlenie treba hľadať až kým ho nájdeme, vtedy môžeme niečo tvrdiť. Povedať „neviem“ je vždy rozumnejšie, ako si niečo vymyslieť. Tvrdenia, ktoré vychádzajú z nedostatku dôkazov a údajov bývajú mylné.

Bremeno dokazovania

„XY existuje.“ „Neverím, dokáž to!“ „Nie, ty dokáž, že to neexistuje!“ Ak niekto vysloví pozitívne tvrdenie o jave, mal by ho podložiť dôkazom. Pochybnosť nie je pozitívne tvrdenie o jave. Tí, čo neveria, nemusia svoje „neverenie“ dokazovať.

Pochybovanie vs. popieranie

„XY existuje!“ „Nie, XY neexistuje.“ „Dokáž to.“ Teraz už je bremeno dokazovania na oboch, pretože obaja vyslovili pozitívne tvrdenie o jave. Ak tvrdíme, že nejaký jav neexistuje, mali by sme to dokázať. Ak však „len“ pochybujeme, dokazovanie je na tých, čo existenciu vyhlasujú.

Pozitívne tvrdenie

– Tvrdenie o charaktere nejakého javu. “Neverím” je pozitívne tvrdenie o mojej ne/viere, nie o jave. Existuje/neexistuje” sú pozitívne tvrdenia, ktoré musí podložiť ten, kto ich vyslovil.

Vedecký jazyk

Ak niekto rozpráva zložitým vedeckým jazykom, neznamená, že má pravdu. Vedecký jazyk býva zneužívaný na získanie podpory pre nezmyselné tvrdenia (napr. v alternatívnom liečiteľstve).

Argument z autority

Autorita neznamená automaticky pravdu – človek je omylný. Informácie, ktoré sa odvolávajú viac na autority ako na fakty, nebývajú veľmi hodnotné.

Útok na osobu

“A kto si ty, že pochybuješ? Si len obyčajný…“ Niekto nás napadol za názor a pritom útočí na nás, nie na obsah. Dôležitý je obsah tvrdení, nie to, kto ich vyslovil.

Veda nevie všetko

Vedecké poznatky sa menia s technológiou. Ak sa nejaká vedecká teória prehodnocuje, znamená to, že vieme viac, než keď vznikala. Nie je to dôkaz omylu vedy ale dôkaz pokroku vedy a techniky.

Pokračovanie nabudúce

Zo stránok: Použime rozum! http://www.pouzimerozum.sk