Zbadal som skrvavenú tvár…
Mam jeden problem. Nenachadzam oporu v istych zahadnych udalostiach, ktore ma prenasleduju…
Aby som presiel priamo k veci – jedneho dna som prisiel domov. Proste nieje to moj domov. Je to prenajom. Unava ma nejako polozila po celodennom strese. Isiel som sa osprchovat, sadol si do vane a sprchoval sa. Zrazu v celej kupelne bola strasna zima a pri tom som sa sprchoval teplou vodou. Chlpy na ruke sa najezili a nevedel som v prvom momente. co sa robi. Tak som zobral osusku a vstal som. V tom momente som sa vstal a na zrkadle som zbadal skrvavenu tvar. Moc dom sa zlakol a vykrikol som strasne.
Rozbehol som sa do izby, zavrel dvere a sadol som si na gavc do rohu. Mal som problem zaspat. A ked som zaspal, tak zo strachom. O niekolko dni na to ked som si lahol a zavrel oci, pocul som prenikave hlasy. Bolo to strasne, neviem, mam pocit, akoby v byte niekto bludil. Je tu niekto so mnou???
Je to dobry, alebo nejaky zly demon??? Potrebuje niekto pomoc odo mna??? Ved som obycajny clovek. Neviem, ci by som mal nejaku schopnost – nadprirodzenu.
A dalsia udalost sa udiala 16. novembra 2006. Isiel som sa dat do poriadku, vycistit zuby a tak dalej. A zrazu som zbadal tien, ktory presiel cez zrkadlo. Vzdy ked o tychto veciach rozpravam prechadza mojim telom zima. Jedno viem, ze noci su mojim utrpenim a neviem sa dockat rana. Vtedy sa citim bezpecnejsie. O tychto udalostiach som rozpraval mame. A jej reakcia bola, ze som sa zblaznil. A ked som volal maminu, aby sa prisla pozriet kde vlastene byvam – povedala, az ked sa prestahujem. Tak potom sa aj mama boji a nechce si to priznat. Mam priatelku, ktorej som to rozpraval o tom, co sa deje v tomto byte. Zvaznela, ale povedala, ze veri v tieto nevysvetlitelne javy. A hlavne stoji pri mne. Mam problem ju tu nechavat samu v tomto zahadnom byte. Moja laska studuje a kazdy druhy tyzden sme spolu. Je to pre nas vzacne. Ked je tu so mnou a pride do BA tak vtedy sa spokojne vyspim, ale stalo sa mi, ze aj ked laska zaspala, pocul som hlasy. Neviem preco, ale aj teraz, ked pisem je mi strasna zima. Myslim si, ze vecer, alebo den tomuto bytu neprekaza.
Napisem vam nieco, co som dostal v smske od jednej osoby. „Ja takym veciam verim a preto ich nestudujem. No myslim si, ze ide o to, ze ty nevies byt sam. Hrozis sa toho, ze to nemas komu povedat. Tvoje vybicovane nervy a fantazia podporovana takymi knihami a staci raz mat pocit a potom ked nad nim rozmyslas a bojis sa co bude znovu. Tvoja psychika ta lahko dostane do stavu, ze vidis co chces alebo nechces. Mozno je to aj tvoje svedomie, ktore uspesne potlacas. Mal by si sa konene prestat zaoberat sam sebou…“
Lucim sa, A.R.
Aky je Vas nazor? Napiste nam!
