Bál sa Stalin ufónov ? (2)

Rozhovor s profesorom VALERIJOM BURDAKOVOM, DrSc., pracovníkom Geoinformačného strediska.

• Takže je celkom možné, že ufológovia sa zlostia zbytočne? Že vláda nie je až tak dobre Informovaná o „mimozemských tajomstvách“, ako si myslíte? A vlastne neutajuje to, čo vie, ale to, čo … nevie? Úrady sú jednoducho znepokojené vlastnou neschopnosťou vysvetliť všetko, Čo sa deje. Predsa je známe, že keď sú byrokrati vystrašení a zotrvávajú v nevedomosti, používajú obľúbený trik: všetko zahmlievajú a utajujú.

Zrejme je to tak. Na ilustráciu možno uviesť, ako sa o UFO zaujímal Stalin. Túto historku mi rozprával Sergej Koroľov, ale iba stručne. Podrobnejšie mi o tom rozpovedal jeden z jeho nabližších spolupracovníkov M. Tichonravov. Roku 1947 zavolali Koroľova a povedali mu, že sa naňho obrátili na žiadosť súdruha Stalina. Poskytli mu niekoľko prekladateliek, dali hŕbu zahraničných materiálov a kníh a termín tri dni. V tom čase sa v USA práve začal boom, ktorý vyvolalo údajné zachytenie „lietajúceho taniera“ neďaleko Roswellu. Koroľov navrhol, že si to všetko vezme domov, v pokoji poprezerá a prekonzultuje s odborníkmi. Nie, znela odpoveď. A poskytli mu špeciálne miestnosti, kde mohol pracovať. O niekoľko dní si ho zavolal sám Stalin. Spýtal sa; Aký je váš názor? Sergej Pavlovič odvetil, že podľa jeho mienky, UFO nie sú zbrane potenciálneho protivníka a nie sú nebezpečné pre Sovietsky zväz. A je zrejme sám fenomén existuje. A len čo bude čas, mal by sa preskúmať. Ďakujem, súdruh Koroľov, povedal Stalin, okrem vás som sa pýtal aj ďalších významných odborníkov. Vyslovili podobný názor.

• Ako to, že sa vám Koroľov odrazu zveril s takým tajomstvom?

Veď som pracoval v jeho firme 32 rokov a v posledných rokoch som sa podieľal na vývoji komplexu Energija-Buran. Navyše bol nato dôvod – môj vlastný záujem o UFO. Keď dostal „hlášku“, že kolegom pletiem hlavy prednáškami o „lietajúcich tanieroch“, nielenže ma nepotrestal, ale ma poslal na služobnú cestu do Putkovského observatória a dal mi odporúčanie – vtedy ľudia písali o svojich stretnutiach s UFO astronómom. A v observatóriu naozaj bolo čo analyzovať a bolo tam aj veľa ľudí, s ktorými stálo zato porozprávať sa. Možno to znie čudne, ale môj príchod ich prekvapil. O informáciách samozrejme vedeli a ochotne mi dovolili, aby som sa prehŕňal v archívoch. Ale na priamu otázku o UFO odvetili, že nemajú čas zaoberať sa týmto problémom. Roku 1962 aj sám Koroljov UFO nad kozmodromom v Bajkonure. Technici, čo ho sprevádzali, hovorili, že to bol objekt vo forme disku v strede špirálovitého mračna so štyrmi lúčmi, ktoré smerovali z telesa dolu… Podľa môjho názoru nijaké sprisahanie vedcov a vojakov neexistuje. Jestvuje iba záhada, ktorú zatiaľ nik nevylúštil. Keď si uvedomíte, že potára sa všeličo, všetko je hneď jasné.

• Žiaľ, nie je a nebude, kým sa nevysvetlí historka s americkým „lietajúcim tanierom“ z roku 1947. Kým sa nezbavíme pocitu, že ho skrývajú, nezmiznú ani chýry o „sprisahaní“, ani o tom, že ktosi pozná „hrozné tajomstvo“ o existencii prišelcov.

Uvažujme logicky. Predstavte si, že roswellský „lietajúci tanier“ naozaj existuje. V takom prípade by sa do skúmania aparátu a jeho posádky museli zapojiť stovky vedcov a desiatky inštitúcií. Také „šidlo“ vo vreci by sa neutajilo skoro 50 rokov. Museli by sa objaviť aspoň nejaké konkrétne informácie. Ale neobjavili sa. Objavilo sa však niečo iné. Roku 1959 diplomatickými kanálmi prenikla do Sovietskeho zvazu ohromujúca informácia. Vraj Američania sa chystajú predviesť humanoidov, tých z „lietajúcich tanierov“. Napochytre sa zorganizovala aj sovietská „novinárska“ výprava. V konečnom dôsledku sa z predvádzania skupina vykllul podvod. Skupina jemne povedané vtipkárov sa pokúsila vydávať za prišelca múmiu opice. Najprv ju, prirodzene, oholili a natreli modro-zelenou farbou. Dali si poriadne záležať aj na tvári. Nečudoval by som sa, keby na terajších fotografiách prišelcov, čo sa z času na čas objavujú v novinách, bola práve spomínaná opica. Predstave o sprisahaní protirečí aj takýto fakt. Koncom sedemdesiatych rokov Američania podnikli veľmi drahý pokus nadviazať kontakt s mimozemskými civilizáciami. Vybudovali celý polygón, vybavili ho takpovediac „lákadlami“ a „pascami“ pre prišelcov. Očakávali, že „lietajúce taniere“ sa zlietnu ako motýle na svetlo. Ale nik nepriletel. V tejto súvislosti sa vynára vážna otázka: stálo by za to vynaložiť také prostriedky len na odpútanie pozornosti?

• A aký je váš osobný vzťah k „lietajúcim tanierom“?

Napriek všetkej svojej skepse nevylučujem, že to nemusia byť iba atmosférické javy, ale aj technogenné aparáty.

• Prečo?

Po prvé sám som kedysi konštruoval diskolety a som presvedčený, že podobné zariadenia majú právo na existenciu ako perspektívny dopravný prostriedok. Takže „lietajúcí tanier“ nie je technický nezmysel. Po druhé dostali sa mi do rúk rôzne unikátne dokumenty a medzi nimi stručná správa, napísaná, pokiaľ sa pamätám, kedysi v polovici päťdesiatych rokov. Napísali ju veľmi vážení ľudia – akademici. Preskúmali akýsi úlomok, ktorý mal na zlome hrubú kryštalicků štruktúru a tvarom pripomínal skosený pravidelný kužel čo tvarom zjavne svedčilo o jeho umelom pôvode. Myslím si, že nik do dôsledkov nepochopil, čo to je za predmet a na čo slúžil. Napriek tomu záver znel: materiál asi nepochádza zo Zeme. Som ochotný polemizovať o tom, že dnes, po mnohých rokoch, by záver mohol byť iný. Dnes už existujú analogóny podobných kryštálických štruktúr – kremíkové integrované obvody…

Zhováral sa VLADIMÍR LAGOVSKIJ

Týdeník aktualit (1991)