Osudný let

Od tej doby, čo sa na oblohe nad našou planétou poprvýkrát objavili neidentifikovateľné lietajúce objekty, sa udial celý rad prípadov, kedy pozemské vojenské alebo civilné lietadlá zmizli alebo havarovali pri kontakte s mimozemským objektom.

Občas sa takéto vzrušujúce udalosti objavia na titulných stranách novín. Omnoho častejšie však zostanú pred verejnosťou utajené a zmiznutie lietadla sa zvedie na nejakú bežnú príčinu. Niekedy sú však dôsledky mimozemského zásahu veľmi bizarné. Takýto prípad predstavuje aj posledný let sovietskeho poštového lietadla Antonov AN-2P. Toto lietadlo vzlietlo vo februári 1961 zo sverdlovského letiska so siedmimi ľudmi na palube a malo namierené do Kurganu. Podľa správy z Moskovského leteckého inštitútu, ktorú potvrdili úradníci sovietskej ambasády v Londýne, s ktorými hovoril britský ufológ Derrek Mansell, boli podrobnosti neobvyklého stretnutia nasledujúce.

Lietadlo zmizlo z obrazoviek radaru asi 130 až 160 km za Sverdlovskom hneď potom, čo pilot hovoril s pozemnou službou a hlásil, že ho prenasleduje akýsi gulatý objekt. Po neúspešnom spojení s lietadlom bolo zahájené pátranie za pomoci helikoptér a pozemných jednotiek. Za niekoľko hodín bolo lietadlo nájdené na malej čistinke v hustom lese. K veľkému úžasu zostalo až na posádku nedotknuté. Po ľudoch však nikde nebolo ani stopy. Lietadlo nemohlo pristáť bežným spôsobom, pretože bolo jasné, že sa na takej malej čistinke nemohlo dostať dole bez toho, aby narazilo aspoň z jednej strany do stromov. Na mieste sa nenašli otlačky pneumatík ani žiadne ľudské stopy. Ale o sto metrov ďalej prieskumníci objavili tridsať metrov široký zreteľne ohraničený kruh spálenej trávy. Pôda sa v tomto mieste preliačila.

Vyšetrovatelia z Moskovského leteckého inštitútu neboli schopní podať vo svojej záverečnej správe ani jediné vysvetlenie toho, čo sa so siedmimi ľudmi, ktorí tohoto osudného dňa odleteli zo Sverdlovska, stalo. A to nevieme dodnes.

Navzdory oficiálnemu tvrdeniu je jasné, že členovia posádky ruského poštového lietadla patria ku mnohým ďalším, ktorí sa stali obeťami mimozemšťanov. Iní však unikli len o vlások. V novembri 1979 preleteli tesne okolo tryskového lietadla so sto deviatimi nemeckými a rakúskymi turistami na palube, cestujúcimi na Kanárske ostrovy, dva neidentifikovateľné lietajúce objekty. Stalo sa to vo chvíli, keď lietadlo vletelo do vzdušného priestoru Španielska. Na pomoc mu prileteli dve francúzske záchytné bojové stíhačky typu Mirage. Lietajúce objekty odleteli po prvých výstreloch. Po núdzovom pristání vo Valencií rozprával otrasený pilot, kapitán Javier Lerdo-Tejada o blízkom stretnutí užasnutým vládnym úradníkom. Španielský minister dopravy Sanchez Tehran verejne pripustil, že tento bizarný príbeh môže byť pravdivý.

Cestujúci aj posádka tohoto španielskeho lietadla mali šťastie. Päť arabských obchodníkov, ktorí cestovali o niekoľko mesiacov skorej súkromným lietadlom z Athén do Jeddahu, však na tom boli omnoho horšie. Potom, ako pilot ohlásil, že vedla neho letí objekt podozrivého tvaru, zmizlo lietadlo nad Saharou z obrazovky radaru. Jeho trup sa našiel neporušený, bez akýchkoľvek stôp po požiari. A napriek tomu sa telá mužov premenili na hromádku popola. Profesor Michael Day, osteológ z londýnskej nemocnice St. Thomas, ostatky skúmal. Bol si istý, že žiaden prirodzený faktor nemohol spôsobiť také pozoruhodné zmeny v štruktúre kostí. Podľa jeho názoru bola príčinou tragédie sila, ktorú súčasná veda nedokáže vysvetliť.

Ďalšou pravdepodobnou obeťou mimozemšťanov bol Frederick Valentich, austrálsky pilot, ktorý zmizol v noci 27. Októbra 1978, keď letel svojim jednomotorovým lietadlo Cessna 182 z Melbourne na ostrov King v Pacifiku. Valentich bol vo vzduchu iba 15 minút, keď hlásil leteckému dispečérovi v Melbourne, že ho prenasledujú štyri jasné oranžové svetlá. V nasledujúcich dvoch minútach zaznamenali obrazovky ultrazvukového lokátoru v Melbourne blížiace sa letiace objekty, ktorý sa vzápätí spojil s Cessnou. Ihneď nato bolo spojenie s Valentichom prerušené. Nasledujúceho rána prehladávali záchranné lietadlá oblasť Basského prielivu, kde sa podľa predpokladov Cessna zrútila. Bezvýsledne.

V nasledujúcich týždňoch po zmiznutí Cessny, sa austrálsky Úrad pre bezpečnosť vzdušného priestoru pokúšal bagatelizovať závažnosť šíriacich sa zvestí o tajomných lietajúcich predmetoch. Onej noci, keď Cessna zmizla, prišlo ďalších šesť správ o pozoruhodných svetlách v oblasti Basského prielivu. Keď sa jeden reportér pokúšal získať nahrávku posledných slov Valenticha, bolo mu povedané, že sa kazeta vymazala. Novinár však odhalil, že oblasť, z ktorej sa Cessna naposledy hlásila, zažila v minulosti podobných záhad omnoho viac. Už v roku 1920 boli pozoruhodné svetlá na oblohe spojované so stratou motorovej jachty Amelia a tiež so zmiznutím prieskumnej lode, ktorá ju mala nájsť. Správy o podozrivých objektoch lietajúcich nad Basským prielivom prichádzali aj ďalších tridsať rokov. Behom tejto doby zmizlo viac ako sedemnásť lietadiel za okolností neskutočne podobných poslednému letu Fredericka Valenticha.

Vyššie popísané udalosti však môžu predstavovať len špičku ladovca. Tisíce lietadiel sa ročne zrazí alebo zmizne. Príčina ich zmiznutia zostáva často nevysvetlená. Tieto tragédie môžu, ale nemusia súvisieť s neznámymi lietajúcimi objektami. My však môžeme s naprostou určitosťou povedať, že tam, kde sa jedná zjavne o UFO, sú väčšinou všetky stopy pre istotu zničené. Na začiatku šesťdesiatych rokov publikoval tým významných vedcov, astronómov a bývalých vojenských dôstojníkov, známi pod názvom NICAP (Národný výbor pre výskum vzdušných javov), stoosemdesiatštyri stránkovú správu nazvanú Dôkazy o existencií UFO. V správe konštatovali nielen, že ide o nebezpečné objekty, ale zároveň obvinili úrady Spojených štátov z úmyselného prekrúcania dôkazov. Krátko potom priznal vedúci činiteľ leteckých síl Spojených štátov, kapitán Edward J. Ruppelt, bývalý vedúci výzvedného strediska, že CIA požiadala vojenské letectvo, aby všetky stretnutia s UFO postavili do „správneho“ svetla a svedkov podozrivých leteckých havárií zdiskreditovali. Dôkazy poskytol aj generál Benjamin Chidlaw, bývalý veliaci dôstojník vzdušnej obrany, ktorý povedal: „Letecké sily Spojených štátov stratili mnoho mužov a lietadiel, keď sa ich UFO pokúšalo zastaviť.“ Chidlaw tiež uviedol, že bežnou praxou spravodajskej služby je uchovávať podrobné záznamy o týchto udalostiach.

Na základe amerického zákona o práve na informácie bolo zverejnených cez 40 000 strán materiálov, ktoré obsahovali konkrétne dôkazy o nebezpečí lietajúcich objektov. Nazhromaždili ich také organizácie, ako sú letecké sily Spojených štátov, CIA a FBI. Vďaka nim, nemôžeme už ďalej pochybovať o tom, že americká vláda, spolu s vládami ďalších západných krajín, popierala dôkazy o pozorovaní lietajúcich objektov. Aby udržala všetko v tajnosti, uchýlila sa väčšinou k metódam, ktoré nie sú v súlade so zákonmi slobodnej spoločnosti. Oficiálna stratégia popierania existencie UFO sa stále praktizuje a vážený občania, ktorí sa ocitnú v blízkosti mimozemšťanov, mlžu byť celkom dobre obvinený z podvodu, šialenstva, halucinácie či právnej nespôsobilosti. Aj naďalej sa rozvracajú manželstvá a kariéri. Aj naďalej sa ničí dobrá povesť ľudí. Používajú sa metódy zastrašovania, hrozí sa súdom či priamym fyzickým násilým, a to podľa toho, aká oficiálna stratégia má prednosť. Až doteraz tieto praktiky obyčajne fungovali. A tak väčšina ľudí naďalej predpokladá, že UFO je buď príčinou zlej identifikácie bežných objektov (hviezdy, balóny a pozemské lietadlá) alebo bizarným výplodom slaboduchých, ktorí sa snažia na seba upútať pozornosť.

Na našej oblohe však zatiaľ prebieha „krviprelievanie“.

En-Lil

Archiv KPUFO-EU/SK