Mýty a fámy o očkovaní (2)
Očkovanie spôsobuje poškodenie mozgu a neurologické problémy…
Príčinná súvislosť medzi očkovaním proti chrípke, čiernemu kašľu, tetanu a iným chorobám nebola dokázaná vo vzťahu s SIDS (syndrómu náhleho úmrtia dojčiat).
Niektoré vakcíny môžu vyvolávať neurologické komplikácie, tieto sa však vyskytujú omnoho zriedkavejšie po očkovaní než po prirodzenej infekcii. Väčšina týchto reakcií odznieva bez dlhodobých následkov, čo nie je pravidlom napríklad po prekonanej infekcii mozgu alebo mozgových blán. Nezriedka ide o časovú zhodu – očkovanie bolo uskutočnené u ľudí, ktorí už boli v inkubačnej dobe iného ochorenia. Na očkovanie sa v súčasnosti používajú štiepené, alebo subjednotkové vakcíny proti chrípke, bezbunková (acelulárna) vakcína proti čiernemu kašľu a bezpečný kmeň oslabeného vírusu mumpsu.
Ešte v 70-tych rokoch 20. storočia sa u detí vyskytovalo veľmi ťažké a smrte ľné ochorenie, ktoré sa podobalo neskôr objavenej chorobe šialených kráv (BSE). Názov tohto ochorenia je SSPE. Ukázalo sa, že ho spôsobuje vírus osýpok, ktorý v mozgu postihnutého vyvolá chorobnú reakciu vedúcu k jeho zániku. Pri zavádzaní očkovania proti osýpkam sa ozývali hlasy odborníkov (!) varujúce pred možnosťou zvýšenia výskytu SSPE. Po dôkladnom zvážení všetkých okolností sa očkovanie predsa len začalo a bol sledovaný výskyt SSPE. Ukázalo sa, že očkovanie nezvýšilo počet prípadov SSPE, ale naopak, výskyt SSPE u očkovaných poklesol na nulu. Dnes sa u nás SSPE nevyskytuje – podobne ani osýpky u kompletne očkovaných jedincov.
Vakcíny obsahujú nebezpečné látky Hliník
Pravdou je, že vakcíny obsahujú hliník vo forme hydroxidu hlinitého. Hydroxid hlinitý je vo vakcíne tzv. adjuvans. Je to látka, ktorej prítomnosť zásadným spôsobom zvyšuje imunitnú odpoveď na očkovanie. Bez hydroxidu hlinitého by bola odpoveď na očkovanie slabá, pretože antigén by „prekľzol“ organizmom bez žiaducej odpovede imunitného systému. V súčasnej dobe sa v odborných kruhoch venuje práve adjuvantným látkam veľká pozornosť, pretože sa dá vďaka nim zvýšiť a predľžiť účinok vakcín bez zbytočného zvyšovania množstva samotného antigénu. V súvislosti s obsahom hliníka v liekoch sa predmetom diskusií a výskumu stalo jeho potenciálne toxické pôsobenie v orgánoch v súvislosti s výskytom niektorých neurologických chorôb. Z nálezu zvýšeného obsahu hliníka v nervovom tkanive pri Alzheimerovej chorobe sa uvažovalo o hliníku ako o príčine tejto choroby. Podľa posledných výskumov sa hovorí o sekundárnom jave ukladania hliníka už v poškodenom tkanive. Európsky liekopis určuje, že maximálne povolené množstvo hliníka v jednej dávke vakcíny je 1,25 mg. Nie je možné porovnávať túto hodnotu s hodnotami určenými pre podávanie potravou, vo forme infúzie alebo s maximálnymi hodnotami v pracovnom prostredí. Žiadna z vakcín, ktorá sa na Slovensku používa v rámci plošného očkovania, neobsahuje väčšie množstvo hliníka, ako je povolené európskym liekopisom. Viac informácií o hliníku vo vakcínach sa nachádza aj na stránke: http://www.sukl.sk/
Tiomerzal – ortuť
Ortuť (Hg) je súčasťou životného prostredia. Prirodzeným vyparovaním zo zemskej kôry sa uvoľňuje do ovzdušia. ¼udia sú vystavení účinkom ortuti hlavne v dvoch formách: ortuťové výpary a metylortuť (ortuť v organických zlúčeninách). Ortuť sa resorbuje dýchacími cestami, ale aj neporušenou kožou a tráviacim traktom. Inhaláciou ortuťových pár sa do organizmu dostáva takmer 80 % celkového príjmu ortuti. Nebezpečné je však najmä zahriatie a rozliatie ortuti (preto sa zakázalo používanie ortuťových teplomerov, lebo je vysoké riziko ich rozbitia a následnej inhalácie ortuťových pár). Zdrojom kontaminácie človeka ortuťou je najmä potrava, ovzdušie alebo voda. V potravinách sú toxické najmä alkyl- a metylortuť, nachádzajúca sa najmä v rybách. Ortuť sa nachádza vo väčšom množstve aj v pečeni a obličkách zvierat. V dôsledku toxicity ortuti sa mnohokrát diskutovala téma prítomnosti tiomerzalu vo vakcínach. Áno, mnohé očkovacie látky obsahovali a niektoré obsahujú aj dnes tiomerzal, čo je dezinfekčná látka, zabraňujúca bakteriálnemu znečisteniu vakcíny pri jej opakovanom napichovaní z ampulky. Vo vakcínach sa používa 85 rokov, podobne jako aj v očných kvapkách. Tiomerzal obsahuje organickú ortuť – etylortuť. Všetky úvahy o jeho toxicite sú však odvodené od preparátu metylortute, ktorá je iná, používa sa ako postrek rastlín a je toxická. Porovnávania etylortute (tiomerzalu) a metylortute jednoznačne preukázali ich úplne rozdielne účinky v tele a výrazný rozdiel v rýchlosti vylučovania z organizmu v prospech tiomerzalu. Expozícia etylortuťou, ktorá prenikne vďaka tiomerzalu do krvi, je teda pomerne krátka. Záver je taký, že tiomerzal obsiahnutý vo vakcínach nepredstavuje riziko z pohľadu toxicity. A úplne na záver: V súčasnosti používané vakcíny v našom očkovacom programe tiomerzal neobsahujú vôbec, alebo len stopy (tzv. trace tiomerzal), pretože sa očkovacie látky už aplikujú z jednodávkových predplnených striekačiek, v ktorých prítomnosť tiomerzalu už nemá opodstatnenie. Treba však povedať, že aj keď množstvo etylortuti v jednej dávke očkovacej látky bolo minimálne, je správne, že sa obmedzilo používanie tiomerzalu v očkovacích látkach a presadzuje sa vývoj a používanie vakcín bez tiomerzalu alebo s najnižším možným množstvom tiomerzalu alebo iných konzervačných látok obsahujúcich ortuť. Ide o krok, ktorý je v súlade s globálnym cieľom redukovať expozíciu populácie účinkom ortuti.
Formaldehyd a ďalšie pomocné látky
Formaldehyd sa bežne vyskytuje v našom organizme ako prirodzený medziprodukt pri viacerých metabolických dejoch. V krvi sa nachádza v množstve 2,05 – 3,09 mikrogramov na gram tkaniva. Po podaní do tkaniva sa rozkladá v priebehu niekoľkých minút na kyselinu mravčiu. Vo vakcínach sa vyskytuje v stopových množstvách a využíva sa na inaktiváciu bielkovín pri zachovaní antigénnych vlastností antigénov. Fenol sa používa v živých vakcínach. Využíva sa jeho účinok na inaktiváciu. Jeho zastúpenie je v stopových množstvách. Laktóza je mliečny cukor, disacharid, ktorý sa v čreve rozkladá na glukózu a galaktózu. Nachádza sa bežne v potravinách, ale aj vo viacerých liekoch vrátane homeopatických. Tween 80 (polysorbát 80) je povrchovo aktívna látka s čistiacimi vlastnosťami a emulgátor (umožňuje rovnomerné rozptýlenie čiastočiek jedného roztoku v druhom). Okrem vakcín sa používa aj vo viacerých liekoch, vrátane liekov používaných vnútrožilne alebo podkožne.
Je lepšie získať imunitu prirodzenou infekciou ako byť očkovaný
Je pravdou, že imunita, ktorú získame prirodzeným prekonaním infekcie, je častokrát lepšia (silnejšia), ako imunitná odpoveď, ktorú získame vďaka očkovaniu. Iba očkovanie proti hemofilovým infekciám typu B, pneumokokom a tetanu vyvolá lepšiu imunitnú odpoveď ako prirodzená infekcia. Mnohé vakcíny je potrebné pre zabezpečenie dostatočnej ochrany podať opakovane, zatiaľ čo prirodzenú imunitu získame po prekonaní prvej epizódy ochorenia. Avšak rozdiel medzi vakcináciou a prirodzenou infekciou je v „cene“, ktorú treba zaplatiť za takto získanú imunitu. Cenou za imunitu získanú vďaka očkovaniu je zaťaženie dieťaťa podaním injekcie a vo veľkej väčšine len bolesťou v mieste podania či mierne zvýšenou teplotou. Cena, ktorú by sme museli zaplatiť, ak by sme imunitu chceli získať prirodzeným prekonávaním infekcií, je výrazne vyššia: prípady ochrnutia spôsobené prirodzenou infekciou detskej obrny, mentálna retardácia po prirodzene prekonanej pneumokokovej alebo hemofilovej meningitíde, zlyhanie pečene alebo nádor pečene po prirodzenej infekcii hepatitídy B, či prípady ohluchnutia po prekonaní mumpsu. Tieto komplikácie sú vysokou cenou, ktorú by sme museli zaplatiť za takto získanú odolnosť voči ochoreniam, proti ktorým môžeme dnes očkovať. Na to netreba zabúdať pri našich úvahách o vhodnosti a potrebe očkovania.
Prevzaté z:
Sprievodca očkovaním : http://www.sprievodcaockovanim.sk/uploaded/files/brozura/so_brozura_3.pdf
