Stretnutie s „planetníkom“?

– podivná príhoda z dopisu čitateľky.

„Som dlhoročná čitateľka časopisu Život. (…) Pri čítaní rubriky (Ne)uveriteľné? som si vždy vravela, že Vám, vážená paní redaktorka, pošlem aj ja niekoľko príbehov. Robím tak teraz.

Moja mama bývala na dedine. Jedného zamračeného daždivého dňa ostala celá rodina doma, lebo v poli sa robiť nedalo. A tak mama so starou mamou a bratom tkali na krosnách z handier koberce. Vtom niekto rázne otvoril dvere na kuchyni a bez slova vošiel dnu. Neznámy mal na sebe na tie časy nezvyčajné lesklé oblečenie. Asi ako skafander dnešných kozmonautov. Pristúpil k stolu a položil naň svoj batoh. Domáci iba vystrašene pozerali, hoci z rozprávania iných ľudí o týchto zvláštnych, no neškodných bytostiach vedeli. Vraveli im planetníci. Planetník vysypal z batoha na stôl nejaké lesklé predmety. Podľa ich podoby usudzovali, že sú to peniaze. Keď už vzájomné mlčanie bolo pridlhé, vložil vysypané späť do batoha a bez slova odišiel. S planetníkom sa stretol aj môj otec ako deväťročný chlapec, keď sa vracal na poludnie domov zo školy. Rodičovský dom stál medzi vrchmi, v krásnej prírode.

Bol nádherný deň, slniečko priam pálilo. Pri pohľade na jeden z tamojších kopcov zbadal, že na ňom stojí bytosť oblečená v strieborno-zlatom odeve. Vyľakaný si kľakol na kolená, sklonil hlavu a so zatvorenými očami v strachu odriekal modlitbu. Keď sa napokon opäť odvážil pozrieť na kopec, bytosť tam už nebola. Domov dobehol sťa v horúčke. Rodičia z jeho nesúvislých slov nič nechápali. Uložili ho do postele a hoci bolo poobedie, tvrdo zaspal. Od tohto stretnutia s planetníkom sa otec veľmi zmenil. Stal sa z neho samotár. Veľa premýšľal, čítal knihy. Ale výrazne sa mu zmenila aj pamäť. Mal ju takú vynikajúcu, že bol živou kronikou dediny. Príbeh s planetníkom nám, deťom, však vyrozprával až v posledný rok svojho života. Tvrdil, že kým bytosť stála na kopci, pred očami sa mu ukázala celá jeho budúcnosť. Videl všetko, čo ho v živote čaká. Hoci vtedy premietnutému úplne nerozumel, postupne, s pribúdajúcimi rokmi zisťoval, ako sa mu všetko plnilo. A zažil toho nesmieme veľa. V prvej svetovej vojne bol ranený, v zajatí prežil šesť rokov. Keď sa po návrate domov oženil, biedne role len ťažko živili mnohodetnú rodinu, takže sa mal čo oháňať. Naozaj prežil strastiplný život.¨

Zdroj:   časopis Život, č. 8, 1996, s. 25 – Archiv KPUFO/SK