DINOSAURUS – náš súčasník? (2)

Rozhovor s prírodovedkyňou Majou Bykovovou 

• Má veda veľa takých premrhaných možností?

Koľko len chcete. V lete roku 1953 geológovia spozorovali v jazere Labynkyr veľkého neznámeho živočícha, možno najsilnejšieho dravca na svete. Táto informácia však zoológov v Jakutsku a Magadane nezaujala, nehovoriac už o Moskovčanoch. Veď kto by sa vybral za polárny kruh, a ešte z takého neseriózneho dôvodu. Pravda, miesto udalosti navštívilo niekolko expedícií amatérov, ale čoskoro pochopili, že im chýba profesionalizmus. Niečo podobné sa stalo aj na jazere Chajyr, keďjakutský biológ N. Gladkich vyšiel zavčas rána po vodu a uvidel vyliezať na breh obludu. Ide o to isté jazero, v ktorom pred vojnou dvaja slávni letci Cerevičnyj a Akkuratov uvideli dva velké, neznáme živočíchy. Podobné pozorovania máme z jazera Eľgygytgyn, v ktorom žije neznáme zviera Kalilgu. Jakutský učiteľ V. Kučme uvidel z vrtuľníka v jednom z jazier medzi osadou Chair a Kular nevídanú bytosť obrovských rozmerov. Zviera videli aj ďalší cestujúci, ktorí z výšky pozorovali pohyb obludy vo vode: ponorila sa, vynorila a opäť sa skryla pod vodou. Treba si uvedomiť, že na brehy mnohých z 500 000 jakutských jazier ešte ľudská noha nestúpila. Vidíte teda, koľko je tu živých hádaniek, na ktoré musia vedci odpovedať! My sme však ktovie prečo skončili pri reklamných atrakciách organizovaných na brehoch škótskeho jazera Loch Ness.

• Mimochodom, aká je tam teraz situácia? Je nádej, že Nessie raz nájdu?

Koncom roka 1987 sa tam pokúsili skoncovať s legendou zvanou Nessie. Jazero prešlo z jedného konca na druhý naraz dvadsaťštyri členov s vysokocitlivýmihydrolokátormi, schopnými zachytiť doslova každú rybičku. Obrazovky monitorov zviera neukázali. Po tomto experimente miestne úrady povolili v jazere chov rýb aj ich lov pomocou vlečnej siete. Napriek tomu ponáhľať sa so závermi podľa mňa netreba. Neznáme živočíchy, ktoré voči ľuďom tlmia svoju zvedavosť, v istých pre ne extrémnych podmienkach dávajú o sebe vedieť. A nie raz. Príkladov toho je veľa. Neočakávanosti spravidla prinášajú roky slnečnej aktivity. Takisto aj v obdobiach silných dažďov sa náhle otvára východ z najtajnejších ekologických úkrytov.

• Prirodzene, my máme ďaleko k takým rozsialilym experimentom ako na jazere Loch Ness. V hľadaní našej Nessie sme leniví a ľahostajní. Navyše nevzdelaní.

Ano, v tomto sa ponášame na konžský kmeň Pygmejov, čo zablokovali riečne rameno, z ktorého vyliezlo na breh nezvyčajné zviera zvané mokele-mbembe. Keď sa chcelo vrátiť do rieky, ocitlo sa v pasci. A poľovníci ho šípmi zabili. Pygmeji ho rozrezali, upiekli a zjedli. Pravda, všetci, čo sa zúčastnili na hostine, zomreli. Porozprávali to obyvatelia, ktorým sa nepodarilo ochutnať nezvyčajnú pečienku. Slovom, som presvedčená, že nech sa monštrum dostane do rúk našich odborníkov, jednoducho ho vyhodia cez palubu lode zoohistórie a paleontológie. Ako nepotrebné, ale v skutočnosti pre psychickú nepohodlnosť. A nijaké úvahy o vedeckom objave, sláve či koniec koncov odmene nikoho nezvedú z vyšliapanej cesty. Podľa ruských zvyklostí lepší je vrabec v hrsti ako holub na streche. V našom prípade: lepšie je uloviť určené množstvo rýb ako vlastniť telo obludy. Stalo sa tak pri ostrove New Foundland, kde estónski rybári vytiahli vlečnou sieťou päťtonové telo nezvyčajného živočícha. Vytiahli, ale pre nepoužitelnost‘ vyhodili. Jeho opis sa zhoduje s japonským nálezom pri brehoch Nového Zélandu: nebola to ani veľryba, ani žralok, ale pravdepodobne prehistorický plaz.

Pokračovanie nabudúce