100 rokov od objavenia Macchu Picchu

Za posledné útočisko Inkov je považované krásne mesto vysoko v Andách. Ako bolo postavené a prečo? Aký bol účel posvätného kameňa zvaného Intihuatana?

Prečo bolo mesto tak náhle opustené a po jeho obyvateľoch zostalo tak málo stôp?

Pevnosť Machu Picchu, ležiace na horskom ramene vysoko v Andách, zostala ukrytá po štyri stáročia. Až v roku 1911 ju, pri hľadaní mesta Vilcabamba, našiel Hiram Bingam. Príkre schody vedúce k žulovým svätyniam, fontány a kvety zdobia obytné domy z čarovne vyrezávaného kameňa. Machu Picchu, ktoré niektorí bádatelia považujú za posledné útočisko Inkov, bolo zrejme obradným mestom, kde inckí páni a Panny Slnka uctievali svojich bohov a radili sa s nebesami.

Celá história Inkov má ale svoje záhady, ktoré načrtávajú myšlienku podobnú napr. bájnej Atlantídy či obyvateľov starého južného Anglicka. Teda, že Inkovia poznali svojich „Bohov“ – mimozemské bytosti, od ktorých získali vedomosti na vtedajšiu dobu prekvapujúce. Záhadní Inkovia nepoznali ani koleso ani písaný jazyk, ale vytvorili ríšu, ktorá sa tiahla po mocných andských výšinách do diaľky 3680 km.

Machu Picchu bolo komplexom chrámov, palácov, observatórií a domovom inckých vládnucich tried. Na západnej strane je posvätný kameň Intihuatana, ktorého meno značí „oporný stĺp Slnka“ – malá sploštená pyramída s veľkými kamennými „slnečnými hodinami“ hore, vytesanými z prírodnej skaly. Odtiaľ asi vykonávali veľkňazi pozorovania a výpočty, umožňujúce im zmapovať oblohu.

Táto znalosť im dávala náboženskú autoritu a moc. Najväčšou záhadou je umelé tvarovanie lebiek panovníkov do tvaru, ktorý je prekvapivo podobný lebkám, ktoré znázorňujú ľudia na svojich kresbách, keď sa stretli s mimozemskou bytosťou. Hlava dieťaťa bola totiž hneď po narodení obviazaná remeňom a doštičkami, ktoré zostali na mieste, kým nebola lebka na konci dospievania plne sformovaná. To už bola predĺžená dozadu i dopredu do skutočne alarmujúceho stupňa.

Táto podivná prax snáď nútila k ešte zvláštnejšej trepanácii, pri ktorej boli rituálnymi nožmi zvanými „Tumi“ vyrezávané dosť veľké časti lebečných kostí. Ako to už býva pri podobných záhadách, nikdy sa zrejme nedozvieme, čím vlastne národ Inkov bol. Ich zručnosť v kamenárstve (nikdy sa nenašli žiadne artefakty dostatočne tvrdé na opracovanie nepoddajného kameňa), vo zlievaní mäkkých kovov a znalosť vesmíru však núti k zamysleniu. Stretli sa Inkovia s mimozemskou bytosťou a získali svoje znalosti touto cestou?

Archiv KPUFO.EU/SK

Foto: Václav Cihla, Peru 2007, expedice KPUFO