Biela krv

Toradžové, kmeň pôvodne juhomorského pôvodu, patrí do skupiny jazykovo a kultúrne príbuzných kmeňov v horách stredného Celebesu (Sulawesí) na Indonézii, celkom asi 1,5 milióna osôb.
Ich spoločnosť bola členená na vrstvy aristokratov, slobodných a otrokov. Nábožensky ide o kresťanov (protestantov), ​​časť moslimov. Jazykovo patrí do indonézskej vetvy austronézskej rodiny.

Zaujímavé však je, že prisahajú až do dnešných dní na to, že prišli z neba a že ich predkovia, Puangovci, mali pôvodne v žilách bielu krv, ktorá po asimilácii s pozemšťanmi sčervenala.

Veria, že sa ich prapredkovia dostali na ostrov v kozmických lodiach a tak svojich mŕtvych vynášajú čo najvyššie, aby si ich bohovia mohli ľahko zase odviezť.

Kto sú Toradžovia

Žijú v hornatom vnútrozemí ostrova Sulawesi (predtým Celebes). Je ich približne 1–1,2 milióna (číslo 1,5 mil. je nadsadené).

Spoločnosť bola tradične stratifikačná: šľachta (puang), slobodní, otroci.

Ľudia vyznávajú dnes väčšinou kresťanstvo (protestanti), menšina moslimovia, časť obyvateľov stále vyznáva tradičné náboženstvo Aluk To Dolo („Cesta predkov“).

„Prišli z neba“ – čo to naozaj znamená?

Áno, Toradžovci skutočne tvrdia, že ich predkovia zostúpili z neba.

Ide o mytologický pôvod, presne v rovnakom zmysle, ako keď Japonci majú cisára potomkom bohyne slnka, a Inkovia tvrdili, že prišli zo Slnka,

Polynézania priplávali „z neba“ po mori.

Toradžský mýtus hovorí, že prví predkovia, Puang Matua a potom Puangovci, zostúpili z nebeského sveta (langi‘). Nebo je v ich kozmológii svet bohov, predkov a rádu.

„Biela krv“ ?

Neexistuje žiadny seriózny etnologický prameň, ktorý by tvrdil, že Toradžovia doslova verili v „bielu krv, ktorá po zmiešaní s pozemšťanmi sčervenala“.

Čo to teda je?

V ich mýtoch je nebeský pôvod spájaný s čistotou, jasom, svetlom.

„Biela“ farba je posvätná, božská, pôvodná, „červená“ = ľudská, telesná, smrteľná.

Podľa všetkého to niekto doslovne prerozprával a vznikla pseudovedecká legenda.

A čo sa týka pohrebov vysoko v skalách?

Áno, Toradžovia pochovávajú do skalných hrobiek, do jaskýň, vysoko nad zemou, s figúrami tau-tau. Skutočný význam je, že výška pohrebu je byť bližšie k nebu (svetu predkov). Mŕtvi tak nie sú preč – sú prítomní, duša musí postupne prejsť do sveta predkov, pohreb (Rambu Solo‘) je dlhý proces, ktorý niekedy trvá roky.

Odkiaľ sa vzala „kozmická“ interpretácia týchto mýtov a zvyklostí?

Veľmi pravdepodobne k tomu došlo v 70.-90. rokoch 20. storočia, kedy nadšenci „dávnej astronautiky“ (priekopníci Erich von Däniken, Zecharia Sitchin), ľudia začali doslovne čítať mýty.

Aj turizmu také exotické vysvetlenie lepšie prospieva, než „zložitá kozmológia“.