Jasnovidec na Titaniku?

Anglický novinár William Thomas Stead mal po celé roky predtuchu, že zomrie v morskej priepasti. Napriek tomu sa vydal na svoju poslednú cestu…

Stead bol jedným z najznámejších žurnalistov pred prvou svetovou vojnou, ktorý sa pohyboval v najvyšších medzinárodných sférach. Hlavy štátov mu ochotne poskytovali odpovede na jeho otázky.

V apríli roku 1912 vstúpil na majestátnu loď, aby začal cestu bez návratu. V roku 1886, teda 27 rokov pred skazou Titanicu, Stead uverejnil povesť o veľké transatlantické lodi, ktorá sa potopila na mori spolu s väčšinou cestujúcich, pre ktoré nebolo miesto v záchranných člnoch.

Autor ukončil poviedku slovami: To sa môže stať, pokiaľ veľké lode budú plávať bez záchranných člnov.

Malo to byť varovanie lodným spoločnostiam, ktoré sa snažili o zisk stále bezohlednějším spôsobom. Jeho novinárske varovanie sa ukázalo prorocké po rokoch, keď sa 15.dubna 1912 transatlantická loď spoločnosti White Star Line potopila v ľadových hlbinách Atlantického oceánu.

V januári 1892 Stead navštívil známu chiromantku Madame Teresina, žiačku slávneho Cheira. Tá mu z ruky predpovedala, že zomrie vo veku 63 rokov, v roku 1912. Pri jednej návšteve USA sa zúčastnil seansy s médiom Edttem de Vriet. Mimo rôznych osôb zo záhrobia sa objavil aj duch Indiána, ktorý povedal: “Veľký Steady, než zavrieš oči, ešte popluješ po Atlantickom oceáne.“

Desať mesiacov pred smrťou požiadal Stead o veštbu Villiama Johna Warnera v Londýne, ktorý mu povedal: „Nebezpečný pre vás bude apríl 1912.“ V septembri 1911, keď Stead pocítil rastúci nepokoj, obrátil sa ešte na jasnovidku známu ako Madame de Kerlor.

Tá opísala toto videnie: Nič viac ako obraz gigantickej čiernej lodi, ktorá nedorazí do prístavu. Tam, kde býva meno lode, vidím len nesmrteľné bytosti.

V tej dobe bol Titanic ešte v lodenici a novinár ani nevedel, že dostane pozvanie na konferenciu, na ktoré mal predniesť prejav o mieru. Konferencia bola naplánovaná na 21. apríla. Stead prijal pozvanie s nadšením. Pripravoval sa na odchod a predpovede sa mu už nezdali tak zlovestné. Dostal chuť zahrávať si s osudom. Prvé tri dni na palube bol veselý, bavil spoločnosť. Ale štvrtý deň sa jeho správanie zmenilo. Nešiel do reštaurácie na večeru, nechal si priniesť do svojej kajuty skromný pokrm.

O ďalšom osude novinárov nie je už nič známe, okrem výpovede pani Sheleyové, ktorá ako jedna z posledných vstupovala do záchranného člna: Videla som ho, ako stál sám na zadnej časti lode. Snáď sa modlil alebo meditoval…

Čitajte viacej: http://en.wikipedia.org/wiki/William_Thomas_Stead