Objav alebo vedecká chyba storočia?
DNA, ktorá sa dokáže sama teleportovať?
Ide o neuveriteľný objav. Luc Montagnier, ktorý dostal Nobelovu cenu za objav vírusu HIV v roku 2008 tvrdí, že DNA je schopné sa z jednej skúmavky teleportovať do druhej za pomoci doteraz neznámych elektromagnetických vĺn. Podľa mnohých ide len o výmysel vedca za účelom úlovku novej Nobelovej ceny.
Luc Montagnier, koho práca bola odmenená Nobelovou cenou za objav HIV, musí čeliť významnej kritike. Vďaka posledným experimentom tvrdí, že DNA molekula vyžaruje nízkofrekvenčné elektromagnetické žiarenie. Ďalej tvrdí: „vďaka týmto vlnám sa dokáže DNS bez zjavného fyzického kontaktu premiestňovať v roztokoch.“
Zároveň podľa ešte nepublikovaných výsledkov sa mu podarilo odmerať rezonanciu jednotlivých baktérií a vírusov, tieto merania môžu byť kľúčové pri určovaní diagnóz a následnom liečení chorôb. Reakcia vedeckej verejnosti bola poburujúca, prehlásenia považujú za smiešne. Podaktorí ho priamo navrhli na Nobelovu cenu zbytočných výskumov. Píše časopis New Scientist.
Čo ale skúmal vlastne Montagnier v skutočnosti? Na internete zatiaľ nedostupný vedecký postup tvrdí nasledovné…
Do skúmavky s roztokom dal jednu známu DNA molekulu, tento roztok rozriedil milión násobne. Vedľa tohto roztoku dal čistý roztok bez DNA. Následne tieto roztoky odtienil od zemského elektromagnetického poľa a obložil ich elektromagnetmi. Magnety pod prúdom generovali frekvenčnú osciláciu 7Hz, v tomto priestore nechal roztoky niekoľko hodín.
Experiment nazval Montagnier signalizáciou. Po tomto procese previedol roztoky cez viacnásobné filtrovanie a znova zriedil niekoľko milión krát. Následne odmeral ich elektromagnetické vyžarovanie. Podľa tvrdenia vedca oba vzorky mali rovnaký elektromagnetický signál. Vďaka vzájomnému pôsobeniu vzorka s DNS odovzdala svoje vyžarovanie čistej vode a táto toto vyžarovanie zachovala.
Pozrime si ďalšie tvrdenia vedca, komu by sa toto málilo. Vedec podrobil dve vzorky takzvanej polimeráze (PCR). Túto analýzu používajú rutinne pri preukazovaní veľmi malého množstva DNA. Takto sa dokazuje DNA po spáchaní trestného činu ako dôkaz alebo aj pri lekárskom vyšetrení. Počas metódy sa DNA vzorka rozmnoží ako enzým a je možné ho detegovať aj menej citlivými metódami.
Montagnier tvrdí, že v čistej vode preukázal DNS tak ako v susednej vzorke. DNS sa zatiaľ neznámym spôsobom premiestnilo v priestore.
V popise pokusu tvrdí vedec: „v čistej vode zachované el. magn. vyžarovanie je tak charakteristické pre jednotlivé DNS, že počas PCR ho považujú skutočné DNS a z tohto ducha DNS začnú vyrábať skutočné.“
Vedecká obec má silné pochybnosti o experimentoch
Experiment zatiaľ nemá pozitívnu odozvu. Podaktoré vedecké blogy tvrdia, že si viac uškodí týmto tvrdením ako pomôže. Podobným tvrdením si uškodil aj Linus Pauling. Tvrdil, že mega dávkami vitamínu C sa dá liečiť rakovina, toto ale experimenty nikdy nepotvrdili. Kary Mullis má tak isto pochybnú povesť. Dostal síce vďaka postupu PCR Nobelovu cenu. Poškodil si ale svoju povesť podporou hnutia ktoré tvrdí že HIV – vírus nezapríčiňuje AIDS.
Väčšina vedcov sa ale zdržiava vyjadrení o výsledkoch pána Montagniera. Výsledky neboli publikované ani v jednom vedeckom periodiku. „biologické výsledky sa zdajú veľmi sľubné, nezatracoval by som ich“ – povedal Greg Scholes, asistent univerzity v Toronte, ktorí skúma el. mag. procesy v rastlinách. Klaus Gerwert ktorí skúma spájanie cudzích molekúl s vodou je skeptickejší: „nechápem ako sa uskladní informácia vo vode dlhšie ako niekoľko pikosekúnd.“ – naznačujúc na škandál s pred 20 rokov. Počas dlhej hádky neprijali výsledky Jacques Benveniste-ho, o pamäti vody. Vedec tvrdil, že voda má schopnosť si zapamätať si informáciu o obsiahnutej látke aj po takom obrovskom zriedení kedy sa táto látka stratí. Za toto vyvrátené tvrdenie stratil aj zamestnanie.
Výsledky Montagniera a Benvenisteho sa veľmi podobajú tvrdeniam o homeopatii. Lekárska veda túto metódu neuznáva ale ani nezatracuje, nakoľko ju považuje za neškodnú. V alternatívnej medicíne sa bežne aplikuje. Tu sa operuje tiež s pravidlom, že určité veľmi vysoké riedenie látky naštartuje proces liečby. Ide mnoho krát o 100 tisíc až milión násobné riedenie. Problém je ten, že pri tomto riedení sa už ani najmodernejšími molekulárnymi analýzami nedá preukázať liečebná látka v roztoku. Zástancovia tejto metódy ale tvrdia že práve toto je potrebné k úspechu. Opozícia tvrdí, že tu už ide len o vodu.
Podľa:
